16 august, štvrtok, 2018
A- A A+

LOGO

krajinou10

Reklama k logu zvonko

galapagos222

Reklama k logu

google na hlavnu

Kornati - ostrovy, ktoré stvoril Boh

P1090723Môžete namietnuť, že  predsa Boh stvoril všetko, k ostrovom sa ale viaže legenda, ktorá hovorí, že Kornati sú vrcholce bielych perál, ktoré do mora hodil za seba Boh. Keď sa potom otočil, pozrel si ako to dopadlo,nadšene sa usmieval...
Známy a obľúbený je Národný park Kornati  napriek tomu, že túto skupinu drobných ostrovov, ostrovčekov a útesov v južnej časti Severodalmatských ostrovov je možné navštíviť a obdivovať len loďou, loďkou, člnom, alebo zo vzduchu.

 Názov dostali Kornati po svojom najväčšom ostrove Kornat (32,6 km2). Meno je spojené s najznámejším fenoménom parku - Korunou. Takto sú označované príkre, kolmé skaliská na vonkajšej strane ostrovov, ktoré sa spúšťajú hlboko do mora. Biele vápencové skaliská ožiarené slnkom vypadajú ako roztrhané ľadové kryhy. To všetko je výsledkom bohatej geologickej činnosti, kedy sa africká litosférická doska podsunula pod euroazijskú a vytiahla časť zemskej kôry na povrch. Najdlhšia "koruna" nad hladinou mora sa nachádza na ostrove Mana (1 350 metrov) a najvyššia na ostrove Klobučar (82 metrov). Najhlbší útes pod hladinou mora možno pri potápaní vidieť na ostrove Piškera (cez 90 metrov). Lezenie po týchto stenách ani individuálne potápanie nie je dovolené.
Ďalšie ostrovy sú takmer ploché. A ďalšie vyzerajú ako kopčeky zmrzliny roztápajúce sa v modrej poleve. Legenda hovorí, že Kornati sú vrcholce bielych perál, ktoré do mora hodil Boh. Keď sa potom za seba pozrel, nadšene sa usmieval - bol totiž so svojím výsledkom nadmieru spokojný.
Toto najhustejšie súostrovie na Jadrane - 147 ostrovov, ostrovčekov a útesov na ploche cca 300 km2. - priťahovalo ľudí od nepamäti. Na niektorých ostrovoch a dokonca aj v mori sú vidieť pozostatky rímskych sídiel.
V plytkom prielive Mala Proversa medzi ostrovmi Dugi otok a Katina nájdete zrúcaniny rímskej budovy. V rímskych časoch nebol prieliv Mala Proversa splavný, pretože v tom čase neexistoval - na tomto mieste bola úzka šija, asi jeden meter nad morským povrchom. Tu Rimania vybudovali stavebný komplex, ktorý bol pravdepodobne dlhší ako 90 metrov. Bola to veľká vila s komfortom, ktorý mal v tom čase iba obytné budovy vo väčších mestách (napríklad kúpeľ s teplou a studenou vodou). Na konci osemdesiatych rokov 20. storočia bol prieliv Mala Proversa rozšírený. Jeho šírka je dnes 34 metrov a hĺbka 4,8 metra.
Labyrint Kornatských ostrovov lákal v dávnej minulosti pirátov, ktorí tu po prepadnutí lode alebo po nájazde na ostrovné osady zmizli aj s korisťou v spleti ostrovčekov a prielivov. Prvými pirátmi tu boli podľa tradície už pred naším letopočtom ilyrskí Liburnovia, avšak prvými v kronikách preukázanými pirátmi boli Benátčania.
Potom prišli Chorváti. Chovali tu ovce, boli doby, kedy sa tu preháňalo až desať tisíc oviec, pestovali olivy a vinič, dnes miestných živí prevažne turistika. Pre úplný nedostatok pitnej vody neposkytujú ostrovy možnosť stáleho osídlenia. Postupne tu vzniklo niekoľko rybárskych osád. Dodnes zostalo len pár starých, občas používaných obydlí, niektoré z nich boli upravené na jednoduché pohostinské zariadenia (domčeky pre robinzonský pobyt športových rybárov a potápačov), niektoré sa používajú pre pikniky, pri ktorých sa pripravujú rybie špeciality.
Kornati mali najskôr štrnásť vlastníkov, dnes sa ich spoločenstvo rozrástlo na 180 ľudí. Sú to potomkovia pôvodných majiteľov z ostrova Murter. Aj Správa národného parku Kornati, vyhláseného v roku 1980, má sídlo na tomto ostrove v rovnomennom meste Murter.
Prvým turistom na Kornatoch bol bezpochyby anglický kráľ Eduard VIII., Strávil tu v r. 1936 pred svojou abdikáciou väčšinu leta na svojej veľmi prepychovej jachte, ktorá bola vo svojej dobe najrýchlejšia na svete. Lovil ryby v zátoke Telašćica, kúpal sa nahý ako prvý naturista na Jadrane a vyvolával tak veľký nepokoj u náhodných svedkov, podnikal výlety po zaujímavých miestach ostrovov aj neďalekej pevniny.Bol prvý, kto zoznámil európsku smotánku s nádherou kornatského ostrovného labyrintu.
Zvláštnosťou Kornati sú tunajšie ovce. Odborníci ich pokladajú za autochtónny druh, ktorý tu možno žije už od ilyrských čias, možno 2000 rokov. Tento druh sa v priebehu storočí dokonale prispôsobil tunajšom krajne ťažkým životným podmienkam s večným nedostatkom potravy aj vody a v ovzduší presýtenom soľou, v lete v úmorných horúčavách a v zime v búrkach a v daždi. Tieto tvrdé podmienky však zocelili ovce proti všetkým nákazám a chorobám a vypestovali u nich neuveriteľnú nenáročnosť. Dokážu piť aj morskú vodu. Dnes už sa syr vôbec nevyrába, o vlnu nie je záujem, zužitkováva sa len mäso - ktoré je veľmi cenené.
Krásy chorvátskeho Národného parku Kornati môžete obdivovať na rôznych typoch výletov, ktoré organizujú miestne cestovné agentúry na blízkom pobreží. Odvážnejší návštevníci môžu dokonca stráviť týždeň na pustom ostrove, vybavení iba potravinami a člnom.
My sme sa vybrali zo Zadaru, celodenný výlet pre dospelého stojí asi 380 KN, dieťa nad 12 rokov polovicu. Vydali sme sa na plavbu medzi malebnými ostrovmi, ostrovčekmi a útesmi. Pomedzi Pašman a Ugľan podplávame most, ktorý ich spája. Potom sa prešmykneme medzi Katinou a Kornatom . Na ceste späť použijeme druhý prieliv medzi Dugim Otokom a Katinou, už spomenutú Malu Proversu. Počas plavby sú k dispozícii bezplatné nápoje (privítacia rakija, červené a biele víno a šťava) a sendvič. Napokon sme zakotvili v jednej z početných zátok, kde nám kuchár pripravil obed, ktorý sa skladal z rýb, mäsa, kapustového šalátu a pečiva. A pred obedom i po ňom sa  kúpeme na pláži na jednom z ostrovov. Nečakajte žiadny luxus, ale je to najjednoduchší a najlacnejší spôsob, ako vidieť niečo z Kornatov. Obzvlášť pre rodiny s malými deťmi, ktorým na veľkej lodi priestor nechýba.



 

Nájdi si cestu

štart :  alebo 

Cieľ      :  alebo 


zdroje: www.np-kornati.hr

Phoca Facebook Comments

Share on Myspace

BeInvolved

facebook_page_plugin