Zadar je najväčšie mesto v Severnej Dalmácii, na pobreží Jadranského mora, 200 km južne od Záhrebu. Má asi 82 tisíc obyvateľov. Je správnym centrom rovnomennej župy a centrom Severnej Dalmácie. Pre svoje historicko-kultúrne pamiatky je jedným z najpríťažlivejších miest v Dalmácii a v Chorvátsku vôbec. Táto architektonická perla sa rozkladá na malom poloostrove, ktorý vždy poloostrovom nebol. Ale o tom neskôr.
Zadar je biele mesto, jednoznačne sa dá povedať, že v lúčoch letného slnka táto farba prevažuje.
Slonovinovo biela je dlažba vyleštená stáročiami a miliónmi krokov.
Biele je námestie pápeža Jána Pavla II. i vedľajšie rímske Fórum. Biela je promenáda a prístavište.
Pôsobí čisto a čisté je. Obchodíky, kaviarne, reštaurácie a kostoly. Predovšetkým kostoly. Pretože o kostoloch Zadar je. Nie náhodou sa mu hovorí aj "Malý chorvátsky Rím".
Na druhej strane prístavného zálivu sa nachádzajú veľké parkoviská. Krížom cez záliv spája starý Zadar s novým mestom malý most pre peších, ktorý pokračuje prístavnou bránou v mohutných hradbách. Hneď za branou na ľavej strane ulice je schodisko na hradby. Nechajte sa zlákať prechádzkou po hradbách Zadaru, je zadarmo, vedie tu chodník a cesta a ponuka výhľadov na prístav a uličky Zadaru je neodolateľná.
Rovnako výstup na zvonicu kostola Sv. Anastázie. Vstupné stojí 15 kun. Výhľady na mesto stoja za to. Do väčšiny sakrálnych objektov v starom centre Zadaru sa dá dostať na prehliadku po zaplatení vstupného od 10 do 20 kun. Na zhliadnutie všetkých sakrálnych stavieb by azda bolo potreba niekoľko dní. Všade je zakázané fotografovanie, okrem kostola sv. Donáta.
Na hlavnej ulici Zadaru Kalelarge si kúpime skvelú zadarskú zmzlinu a vychutnávame si ju v tieni stromov na námestí Fórum Romanum. Tu sa dotkneme dvetisíc rokov starých ľudských výtvorov a zamieríme na pobrežie. V tieni parku tu číha nebezpečenstvo pre rodičov malých detí – kolotočiarské atrakcie.
Na promenáde sú iné atrakcie, ponuky na rôzne lodné výlety, vláčik, ktorý vás prevezie okolo starého mesta (40kun). Ale hlavne Morský organ. Dá sa tu sedieť hodiny. Počúvať zvuk píšťal, ktorý znie síce akoby náhodile, ale nikto nečaká, že more zloží symfóniu. To čo človek počuje, pasuje k tomu čo vidí. Priezračný vzduch, vlniace sa more, v pozadí kopčeky ostrova Ugljan. Človek stoji uprostred toho všetkého a k tomu ľudská vrava, pretože na tom to mieste nie ste nikdy sami.
Len kúsok ďalej je ďalšie kúzlo modernej doby, Pozdrav slnku.
Veľký kruh zo skla, drôtov a fotočlákov vyzerá za denného svetla síce efektne, ale svoj účel plní až večer, kedy svetelné efekty určite dokážu viac zaujať.
Cez sezónu je Zadar plný až preplnený. Ak vás ruch mesta unaví, alebo rozbolí hlava zo slnka, dám vám dobrú radu. Hneď za Pevninskou bránou na pravo, skoro na šiji poloostrova, je oáza pokoja a ticha. V parku kraljice Jelene-Madivejke nájdete toto všetko a ešte k tomu tieň a výhľad z terás.
Turistické zariadenia sú sústredené predovšetkým v letovisku na severnom predmestí zvanom Borik (tiež Puntamika) s preslávenou kúpeľnou tradíciou i známymi diskoklubmi, tanečnými terasami i barmi. Južne od Zadaru sa rozkladá ďalšie letovisko, mladšie a menšie Kolovare, s peknými plážami a dobrými športovými a zábavnými možnosťami.
Zadar leží pri Jadranskej magistrále. Letisko sa volá Zemunik. Nachádza sa tu aj významný trajektový prístav, z ktorého je trajektové spojenie až s talianskou Anconou.
Dostupnosť Zadaru výrazne ovplyvnila diaľnica Záhreb - Split (dokončená v júni 2005), z ktorej vedie do mesta prípojka.
História:
Zadar sa pýši svojimi dejinami, starými viac ako 3000 rokov, ale aj ostrovami, ktorými je obklopený a úrodným územím. Je chránený pred vetrami, vanúcimi z Velebitu.
Prvými obyvateľmi Zadaru bol Ilírsky kmeň Liburnov, ktorí sa prisťahovali do zadarského kraja v 4. st. pred n. l., ktorých potom postupne vytlačili Gréci (ich osada Idassa).
Neskôr, v 2. st. n. l. prišli do Zadaru Rimania. Vtedy získal Zadar vzhľad mesta. Niekoľkokrát v dejinách zmenil svoje meno. Volal sa Iadera a aj Zara. Rimania tu postavili hradby, amfiteáter, akvadukt a dokonca aj kúpele a kanalizáciu.
Na začiatku 7. storočia sa stal hlavným mestom Dalmácie a správnym strediskom byzantskej provincie. Od 9. stor. patril k chorvátskemu štátu.
Roku 1202 dobyli kresťanský Zadar z návodu Benátčanov križiaci štvrtej krížovej výpravy, ktorí ho vyplienili a vypálili. Z benátskej nadvlády sa mestu podarilo neskôr na 200 rokov vymaniť a bolo prosperujúcou slobodnou komunitou, mestským štátom, ktorý však nakoniec predsa upadol na 400 rokov do benátskeho područia.
Zadar je aj prvým mestom na území Chorvátska, ktoré malo už v roku 1396 univerzitu. Založili ju dominikáni v areáli kláštora sv. Dominika.
V 16. storočí, v čase najväčšieho tureckého nebezpečenstva, bola prekopaná šija, takže vzniknutú hlbokú priekopu zalialo more, v čase mieru sa priekopa zase zasypávala.
Po krátkej epizóde francúzskych ilyrských provincií na prelome 18. a 19. storočia bolo nastolené panstvo Rakúska.
Po prvej svetovej vojne si Taliani vynútili zvrchovanosť nad mestom (pritom celé okolie bolo súčasťou vtedajšieho Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov). Vykonávali nevyberaným spôsobom násilnú italizáciu chorvátskeho obyvateľstva. Rozvoj mesta talianska okupácie úplne zabrzdila, stagnácia sa prejavila vo všetkých smeroch.
Za druhej svetovej vojny bolo mesto Zadar ako bašta fašistov na Jadrane veľmi poškodené desiatkami spojeneckých náletov, pri ktorých boli zrovnané so zemou celé bloky domov, vrátane historických pamiatok, ale mnohé z nich sa podarilo neskôr zachrániť. Pripojením k Federatívnej Juhoslávii bol zahájený jeho vývoj ako turistického, ale aj administratívneho strediska Zadarského regiónu.
Mesto i jeho bezprostredné okolie utrpelo pri občianskej vojne v roku 1991 a 1992 veľké škody. Tieto škody už boli úplne odstránené.
Výber z atrakcií a pamiatok:
Zadar má jednu veľkú atrakciu - "Morský orgán", ktorý možno nájsť na upravenom nábreží v najzápadnejšej časti starého mesta (Morska orgulje). Ak tu prídete, nič veľklepé nečakajte a pokiaľ nie sú na mori vlny, ani nič počuť nebudete. Sú tu schody do mora, v ktorých sa nachádzajú otvory a v nich 35 píšťal, cez ktoré prechádza vzduch, ktorý fúkajú morské vlny. Na organ hrá samotné more. Preto ten názov. Na mieste sa dá kúpať, opaľovať, alebo len tak sedieť a počúvať.
Na rovnakom mieste sa nachádza aj svetelná inštalácia "Pozdrav slnku" (Pozdrav šunke), ktorej efekty sú k videniu iba za tmy. Originálny pomník tvorí 300 slnečných kolektorov zabudovaných do kamenného pobrežia. Sú uložené do kruhu s priemerom 22 metrov. Slnečná energia zachytená cez kolektory sa v noci mení na rôznofarebné svetelné efekty.
Kostol sv. Donáta (crkva sv. Donata) pochádza z 9. storočia a je to unikátna predrománska stavba. Masívna stavba je orámovaná dvojposchodovými galériami, ktoré sa v troch apsidách otáčajú smerom na východ. Kostol je vysoký 27 metrov a je inšpirovaný kaplnkou Karola Veľkého v Aachene. Je to najznámejšia pamiatka a symbol mesta Zadaru.
Kostol stojí na zvyškoch antického fóra. Pôvodne bol zasvätený Sv. Trojici. V 15.storočí dostal dnešné meno podľa biskupa Donáta, ktorý ho dal vybudovať.Prvá zmienka o kostole je v diele byzantského cisára Konštantína Porfyrogeneta z roku 950. Kostol slúžil ako kultová stavba do roku 1798. Základy kostola sú obnažené a tak je možné uzrieť zabudovaný antický materiál : časti antických stĺpov, kamenných nosníkov, hlavíc a ďalších. Nachádzajú sa tu zamurované vzácne pozostatky obetného oltára alebo podstavec sochy božstva.
Originálna podlaha kostola bola odstránená a je tak možné obdivovať kamenné platne antického fóra.
V tomto priestore, ktorý sa vyznačuje výnimočnou akustikou sa konajú už 50 rokov hudobné večery s hudbou starých chorvátských a svetových majstrov.
Forum Romanum v Zadare je najväčším preskúmaným fórom (rímskym námestím) na východnej strane Jadranu. Veľkú senzáciu vzbudilo po druhej svetovej vojne pri odpratávaní vojnových trosiek objavenie tohoto fora, ktoré dnes patrí k najnavštevovanejším zaujímavostiam Zadaru. Dal ho založiť prvý rímsky cisár Augustus, o čom svedčia nápisy, vytesané do kameňa. Nachádza sa pod základmi kostola sv. Donáta a biskupského paláca. Pochádza z 1. storočia pred n.l..
Fórum bolo z troch strán rámovanie arkádami. Neskôr bol na jeho mieste postavený kostol sv.Donáta.
Katedrála sv. Anastázie je sídlom zadarského arcibiskupstva a najväčším chrámom v Dalmácii. Byla postavená v románskom slohu v 12. a 13. storočí na mieste starších baziliky zo 4.-5. storočia. Pôvodne bola zasvätená sv. Petrovi, za biskupa Donáta sa patronkou kostola stala sv. Anastázie zo Sirmia. Donát získal od cisára Nikeforoa jej pozostatky. Tie sa nachádzajú v sarkofágu, ktorý je v katedrále dodnes. Sv. Anastázia bola ranokresťanská mučedníčka z obdobia Diokleciánovho prenasledovania.V roku 1177 katedrálu navštívil pápež Alexandra III. A 9. júna 2003 a na jednej z jeho posledných zahraničných návštev aj pápež Ján Pavol II.
Z jej zvonice sa otvára krásny pohľad na celý Zadar pre každého, pretože na zvonicu sa dá vystúpiť za poplatok 15 kun za osobu. Táto zvonica má zaujímavú históriu a pôsobivé su aj rozmery. Do prvého poschodia bola postavená v čase arcibiskupa Vallaressa v druhej polovici 15. storočia. Stavbe koncom 19. storočia dominovala táto časť veže nízkym pavilónom, ktorý pozostával zo štyroch stĺpov v rohoch veže a strešných krytín, pod ktorými boli zvony. Horná časť veže bola postavená v rokoch 1891 až 1893 podľa projektu Britského architekta Jacksona. Posledné poschodie bolo navrhnuté podľa zvonice katedrály v Rabe, ktorá nie je románskou katedrálou, ale bola postavená začiatkom 16. storočia. Celková výška veže je 56 metrov, vy sa dostanete 42 metrov nad Zadar, po 180 schodoch.
Kostol sv. Chrysogona (sv. Krševana) je pôvabná románska stavba, jednoduchá a striedma čo sa týka ozdôb, okrem hlavného priečelia. Kostol bol pomenovaný po mučeníkovi sv. Chrysogonovi (sv. Krševana), ktorý je patrónom mesta Zadaru. Kostol je jedinou dochovanou časťou kedysi obrovského benediktínskeho opátstva. Bazilika sama o sebe je románska stavba postavená v rovnakej dobe a za rovnakých umeleckých foriem, ako katedrála sv.Anastasie. V roku 1175 tu bol vysvätený prvý arcibiskup Zadaru Lampridije, ktorý hostil pápeža Alexandra III. V kostolesa nachádza cenný barokový oltár z roku 1701 s bielymi mramorovými sochami patrónov mesta Zadar od benátskeho sochára Alvise Tagliapietra. Oltár bol postavený ako splnený sľub občanov Zadaru z morového roku 1632.
Kláštor a kostol sv.Márie (sv. Marije)v roku 1066 založila Čika, po matke sestra chorvátskeho kráľa Petara Krešimira IV. Vytvorila tu Čikin časoslov. Tento rukopis je najstaršia dochovaná kniha svojho druhu na svete a obsahuje zaujímavý literárny obsah, krásne ilustrácie a zápisy piesní. Umiestnená je v Oxforde. Čikinina dcéra Vekenega ako matka predstavená získala od kráľa Kolomana finančnú podporu na dokončenie baziliky v roku 1091 a pre nové kláštorné budovy.
V roku 1507 Nikola Spanic z Korčuly postavil prednú a južnú stenu kostola, rovnako ako hlavný portál v renesančnom slohu.
Významnou pamiatkou je františkánsky kláštor s kostolom sv. Františka (Sveti Frane) z konca 13. stor. Pri kostole je bohatá klenotnica s početnými cennými exponátmi. Krásna je renesančná krížová chodba kláštora.
V blízkom kostole sv. Eliáša (Sv Ilija) stojí za videnie zbierka ikon z 16. - 18. stor.
Zachovala sa časť renesančného opevnenia - krásna renesančná Pevninská brána - Porta Terraferma (Kopnena brana), Babia veža (Bablja kula) a zvyšky hradieb. Najmä renesančná Pevninská brána je významnou kultúrnou pamiatkou, vytvoril ju vynikajúci taliansky staviteľ M. Sammicheli v 16. stor . K týmto pamiatkam sa priraďuje aj päť studní na rovnomennom námestí (Trg pet bunara); studňami sa v prípade obliehania mesta čerpala voda z obrovskej podzemnej nádrže.
Kalelarga-Zadar - to je hlavná zadarská ulica, ktorej názov pôvodne znamenal "Široká ulica" (Calle Larga). Neskôr sa jej hlavná časť volala Ulica svätej Kataríny po rovnomennom kláštore. Dodnes je to ústredná tepna mesta.
Kostol sv. Simeona (Sveti Šimuni), pôvodne gotický, prešiel niekoľkými prestavbami. Je známy pre svoj jedinečný relikviár sv. Simeona z pozláteného striebra (250 kg ťažký!), Vyzdobený pozoruhodnými reliéfmi zo života svätca (15. stor.).
Zaujímavosť: Druhé "a" v slove Zadar je pohyblivé, takže správne skloňovanie je "do Zadru, v Zadru", používať sa môže aj to známejšie skloňovanie : "do Zadaru".
Ak sa chcete bližšie zoznámiť s históriou mesta, navštívte Archeologické múzeum s exponátmi z ilýrskej, gréckej a rímskej doby.
Od 12. storočia vlastní mesto status chorvátskeho arcibiskupského sídla. Práve preto tu nájdeme nespočetné množstvo umeleckých diel zo zlata a drahokamov, umiestnených v prevažne v Múzeu cirkevného umenia, nazývanom "Zlato a striebro Zadaru".
Zadar je taktiež bohatý na festivaly a ďalšie kultúrne akcie. Určite na vás silne zapôsobí koncert klasickej hudby v tajuplnom prostredí kostola sv. Donáta, divadelná prehliadka Zadarské divadelné leto alebo Festival nového divadla.
Mapy Zadaru vo vysokom rozlíšení:
 |
 |
zdroj: chorvatskocz, invia.cz, wikipédia