piatok, jún 23, 2017

Meniny

Dnes má meniny : Sidónia Zajtra má meniny : Ján Pozajtra : Tadeáš
A- A A+

LOGO

krajinou10

google na hlavnu

Rozprávkový zámok Bojnice

 Bojnice (FullHD)Navštívili ste už najkrajší zámok na slovensku a možno aj v strednej Európe? Pravidelne sa Bojnice umiestňujú vo všeliakých rebríčkoch najkrajších zámkov v Európe a popravde, je to náš slovenský rozprávkový klenot.

Prečo rozprávkový? Už z diaľky vyzerá Bojnický zámok ako by bol z rozprávky. Zámok je opradený niekoľkými legendami a povesťami a natáčali sa tu rôzne rozprávky. Od Šialene smutnej princeznej cez Pán a hvezdár až po Fantagiro. Naviac sa tu pravidelne konajú Rozprávkové prehliadky.
Klenotom ho robí hodnota samotnej stavby a umeleckých historických zbierok, z ktorých si môžete urobiť dôkladný obraz o tom, ako žila uhorská šľachta na konci 19. storočia.
Niet teda divu, že je to tretia najnavštevovanejšia pamiatka hneď po Spišskom a Bratislavskom hrade na Slovensku. V lete tu pracuje aj trinásť sprievodcov, a každých pätnásť minút sa začína prehliadka.
Zámok vybudovaný podľa vzoru francúzských romantických stredovekých zámkov dominuje krajine v okolí Prievidze. Kde sa tu vzala takáto architektúra? Za všetko môže jeden významný člen Pállfyovského rodu. Ale pekne poporiadku.

vstupná brána Bojnice Bojnice Bojnice Bojnice
interiér interier Veľká sieň na 2.poschodí interiér schody
orientálna sieň Orientálny salón maketa zámku s J.Pálffym Modrý salónik so sochami psíkov na zábradli. schody
schody schody vzácny gobelín Mramorová sieň Zlatá sieň
Kaplnka so vzácnym oltárom interier interier nad kaplnkou Gobelín v Huňadyho sieni
Zlatá sála schody na 2.nádvorie Hradná studňa na 4.nádvorí jaskyňa jaskyňa

gallery icon
História miesta siaha až do praveku. Podľa archeologického výskumu zo 60-tých rokov tu bolo v tých časoch osídlenie. V nedalekej Preboštskej jaskyni žil dokonca paleolitický človek. Ľudí v tej dobe možno priťahovali tunajšie termálne pramene, ktoré napokon vytvorili kedysi dávno v hlbinách času samotnú travertínovú kopu, na ktorej bol postavený zámok Bojnice.
Ale niekedy koncom prvého tisícročia tu stál len drevený hrádok, ktorý slúžil bojarom Veľkomoravského štátu a neskôr Uhorskej šľachte . To už dokladá prvá zmienka z roku 1113 o Bojnickom podhradí. Ale to, že uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky v roku 1299 zabral hrad Bojnice synom Kazimíra z rodu Hunt-Poznan, vieme už priamo z najstaršej písomnej zmienky o stredovekom hrade.
Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1321 sa hrad stal kráľovským majetkom, a potom niekoľkokrát zmenil majiteľa. V roku 1393 patril hrad pánom z Jelšavy a 1430 až 1485 francúzskému rodu Onufria Bardy . Práve Onufriovci sa zaslúžili o rozšírenie hradu a vybudovali aj opevnenie, ktoré odolalo aj husitským Bratríkom.
V roku 1489 ho napríklad kráľ Matyáš Korvín venoval svojmu nemanželskému synovi Jánovi. Podľa povestí kráľ Matyáš Korvín často navštevoval Bojnice. Úradné listiny diktoval a podpisoval pod lipou nachádzajúcou sa pred vstupom do hradu. Dokumenty končil vždy vetou: "Sub Nostra dilectis Tillis bojniciensibus", teda "Pod našimi milými lipami Bojnickým." Torzo lipy s obvodom 12 metrov tu môžeme vidieť aj dnes.
Bona Placek Podorys Bojnickeho zamkuPo smrti Jána Korvína (1496) hrad získal Štefan Zápoľský a držal ho až do roku 1526. Vtedy hrad dostal mohutné opevnenie. Odolalo úspešne Turkom, stavovským povstaniam a napokon aj času, stojí dodnes.
O rok neskôr hrad venoval kráľ Ferdinand I. rodine Thurzovcov, ktorí ho upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo.
V roku 1644 dostal hrad za pomoc v boji proti Turkom Pavol Pálffy a v Bojniciach sa začalo opäť stavať - tentokrát do barokovej podoby.
Posledným majiteľom zámku bol Ján František Pálffy - veľký cestovateľ, zberateľ, znalec umenia a dobrodinec. Celá stavba bola odrazom jeho vycibreného vkusu a zámocké interiéry slúžili ako expozície pre skvosty privezené z ďalekých ciest (najmä z Arábie a Afriky). Celý svoj život zasvätil nielen zberateľstvu ale i prestavbe zámku podľa vzoru francúzskych gotických zámkov v údolí rieky Loire. Pri tejto dvadsaťročnej prestavbe mu asistoval prešporský architekt Jozef Hubert a na stavbe sa zúčastnili aj remeselníci a kamenári z južného Tyrolska.
Náhla smrť majiteľa zámku v roku 1908 spôsobila, že prestavba nebola úplne dokončená a niektorým častiam hradu zostal barokový vzhľad.
Podľa poslednej vôle chcel gróf Pálffy, aby boli jeho paláce vo Viedni, Budapešti a Bojniciach sprístupnené pre verejnosť a umelecké zbierky zostali na svojich miestach. Nákladný projekt však pôvodne bohatého šľachtica natoľko vyčerpal, že po jeho smrti musela byť na celý objekt uvalená nútená správa.
V roku 1939 zámok a k nemu patriace pozemky kúpila firma Baťa. Na základe Benešových dekrétov po vojne pripadol jej majetok štátu. O päť rokov neskôr, dňa 9. mája 1950 zámok vyhorel. Na náklady štátu sa odstránili následky požiaru a previedla sa celková obnova zámku. Súčasne sa rozhodlo, že tu bude zriadené múzeum, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea. Zámok bol v roku 1970 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. 42 rokov po smrti Jána Františka Pálfyho sa teda splnilo jeho prianie, aby sa zo zámku stalo múzeum prístupné verejnosti.
K najväčším atrakciám Bojnického zámku patrí známy oltár, dielo florentského majstra Narda di Cione zo 14. storočia patriaci k vrcholom neskorej gotiky v Európe sa v uplynulých desaťročiach nachádzal v Českej republike. Späť na Slovensko bol vrátený až v roku 1996 po dlhých ťahaniciach a výmenou za vzácne gotické maľby zo zbierok slovenskej národnej galérie. Vari najkrajšou miestnosťou Bojnického zámku je Zlatá sála. Svoj názov dostala podľa stropu vyrezávaného z borovicového dreva, pozláteného plátkovým zlatom. Steny zdobia obrazy Václava Brozika z 19. storočia. Konajú sa tu svadby i bankety. Z interiérov návštevníkov určite zaujme aj Modrý salón s kazetovým stropom a modru nástennou maľbou či Orientálny salón, ktorý býval pracovňou Jána Františka Pálffyho.  Nájdete tu aj zrkadlo, ku ktorému sa viaže legenda o mladistvom vzhľade: "Kto sa na seba do zrkadla usmeje, do rána omladne,"skúšali sme - nefunguje.
Väčšina zámockého zariadenia sú originály zhotovené pre miestnu šľachtu. Len časť inventáru sem bola prevezená z iných hradov.
Súčasťou prehliadky je aj návšteva travertínovej hradnej jaskyne. Tvorí ju jediná kruhová sieň s priemerom 22 m, ktorá nie je vyzdobená kvapľami, ale menej bežnými hráškovitými až bochníkovitými útvarmi. Objavená bola pri kopaní hradnej studne, neskôr bol prerazený umelý vchod zo žalárov. Jaskyňa je zvláštna tým, že vznikla v tzv. travertínovej kope - sladkovodnom vápenci, ktorý sa vyzrážal v okolí minerálneho prameňa. Keby na tejto travertínové kope nebol postavený hrad, asi by jaskyňa dodnes bola neznáma. Obyvatelia hradu ju používali ako úkryt a zásobáreň vody, ale potom sa na ňu zabudlo. Znovu ju však objavili až v roku 1888, keď počas poslednej prestavby čistili a opravovali hradnú studňu. Jaskyňa bola verejnosti sprístupnená prvýkrát v roku 1967.
Keď budete mať šťastie, narazíte v zámku na čiernu alebo bielu pani, ktoré sa stávajú majiteľkami zámku, keď za turistami zaklapnú obrovské vstupné dvere. Biela vraj prechádza bielymi stenami, čiernu údajne už z diaľky poznáte podľa hlučného cingotu mohutných zámockých kľúčov. Jedna druhej sa vyhýba oblúkom, nemajú sa navzájom v láske. Môžete ich stretnúť aj počas prehliadky Medzinárodný festival duchov a strašidiel. V Bojniciach sa totiž každý rok koná veľa akcií. Zavítať sem môžete počas Vianoc či Veľkej noci na zámku, na Deň svätého Valentína alebo na Rytierske dni, alebo napokon už spomínaný Rozprávkový zámok.
Vstupné
Komplexná prehliadka zámku
Dospelý   8,00 €
Dieťa od 6 rokov do 15 rokov    3,50 €
Otváracie hodiny
Počas celebrity porn
celebrity porn
hentai porno
naked celebrities
hd mobile porn
Milf Porn
naked celebrities
cartoon porn videos
hardcore gay sex
gay bear porn
sezóny v období od 1. mája do 30. septembra 9:00 – 17:00 hod.
Mimo sezóny v období od 1. októbra do 30. apríla 10:00 – 15:00 hod.
Poznámka
Každú prvú nedeľu v mesiaci je vstup zdarma, upozorňujeme ale, že kapacity zámku nemôžu postačovať obrovskému záujmu!!!

 

Nájdi si cestu
    Show the options

štart :  alebo 

Cieľ      :  alebo 


zdroje: wikipedia

Phoca Facebook Comments

Share on Myspace