streda, september 20, 2017

LOGO

krajinou10

Meniny

Dnes má meniny : Ľuboslav(a) Zajtra : Matúš Pozajtra : Móric

Reklama k logu

AdBlock Detector

google na hlavnu

Hrad Ľupča - v rukách oceliarov.

hrad ĽupčaSlovenský hrad v rukách súkromných majiteľov? Keď niet inej možnosti, je to určite najlepšie riešenie.
O tom, že tento hrad z 13. storočia astronomickými investíciami zachránili pred najhorším, niet pochýb.  A v akom stave sa po obnove nachádza dnes?
Stačí si prečítať tento článok, aby ste si utvorili svoj názor.

Ľupčiansky hrad sa nachádza v dominantnom postavení na skalnom ostrohu (asi 375 m nm) vybiehajúcom z južného predhoria Nízkych Tatier nad severovýchodným okrajom obce Slovenská Ľupča.
Je najvyššie položenou hradnou stavbou na Pohroní.
Vďaka výbornej polohe v minulosti spoľahlivo kontroloval starú cestu údolím Hrona vedúcu zo Zvolena do Brezna a ďalej na Spiš.
Dnes je hrad vo výbornej kondícii a ak nový majiteľ dokončí rekonštrukciu, bude patriť určite medzi najkrajšie hrady na Slovensku. Ak by bol zachovalý inventár, rozšíril by som to aj na strednú Európu.
Tento hrad mal šťastie, že počas stavovských povstaní neutrpel väčšiu ujmu, ako sa to stalo u iných Slovenských hradov, a ktoré sa z toho už nikdy nespamätali. Rovnako mal šťastie aj v tom, že sa preň našlo vždy využitie.
V rokoch 1886-87 tu bola vybudovaná prístavba pre výchovný ústav a neskoršie sirotinec (Gizelin dom). Po II. sv. vojne tu boli ubytované rehoľné sestry a potom hrad dočasne slúžil ako kňazský seminár. Vyskú?ajte najlep?ie online kasíno Kanady http://mapleleafonlinecasino.com/ a vyhrajte skuto?né peniaze! Využívaniu hradu určite pomohla prístupná poloha. K hradu dnes vedie asfaltová cesta, síce úzka, ale v dobrom stave, pri hrade je stredne veľká parkovacia plocha. Z obce na hrad vedie označený chodník. 
Ak chcete navštíviť tento hrad, nájdite si čas do konca augusta, pretože je normálne prístupný len dva mesiace v roku, júl a august, zvyšok roka len na objednávku...

hrad Ľupča Rubigallov portál Korvínova lipa Tribelova chodba hrad Ľupča
kaplnka  rytierská sieň  sochy zo 18.storočia  horné nádvorie čaká na obnovu Dolné nádvorie


gallery icon
Počas prehliadky sa zoznámite s novo-rekonštruovanými časťami, ale i s časťami, ktoré oprava ešte len čaká. Na dolnom nádvorí hradu, v priestoroch bývalých koniarní sú umiestnené dve expozície. Jedna sa zaoberá keramickými a mincovými nálezmi získanými pri archeologickom výskume hradu, doplnené zberom regionálnej keramiky. Druhá je venovaná dielu Jána Kulicha.
Zoznámite sa so zaujímavosťami a povesťami, ktoré tento hrad robia ešte príťažlivejším.
Veža pôvodného hradu, nazývaná donjon, bola kedysi vyššia ako teraz. Jej horná časť sa zrútila počas veľkého zemetrasenia v 15.st.
V čase, keď hrad v Slovenskej Ľupči patril rodu Szécsi, bol hradným kastelánom istý Jozef Selecký. Jeho manželka mu v šťastnom manželstve povila synčeka, po pôrode však začala očividne chradnúť a nevládala viac poskytovať lásku svojmu manželovi, ba ani sa starať o spoločné dieťa. Preto operatívne zavolala na hrad svoju sesternicu, sirôtku Veronku, a to zrejme nemala robiť. Netušila, že mladé dievča – krv a mlieko – sa o jej manžela bude zaujímať viac ako o dieťa. Keď sa kastelánka dopočula, že Veronka dokonca usiluje o jej život, nechala ju zatvoriť do veže. Zaľúbená sirôtka sa vysoko vo veži zbláznila a skočila z okna. Odvtedy sa vraj pri splne mesiaca po hrade potuluje Biela pani, ktorá neúnavne hľadá svojho milého...
Časy chrabrých rytierov pripomína Rytierska sála. Bola najdrahšou miestnosťou hradu a stála 15-tisíc zlatých dukátov, celý hrad mal hodnotu 33-tisíc zlatých. Návštevníci si môžu pozrieť aj vzácny zdobený renesančný portál Rubigallov s polychrómovanou ornamentikou a textom zo 16. storočia, ktorým sa do nej vstupovalo.
Klenotom hradu je kaplnka s chórom a sakristiou, vybudovaná okolo roku 1600. Za citlivo realizované reštaurovanie vzácnej renesančnej kaplnky dostali Železiarne Podbrezová s realizátorom prác, akademickým maliarom Jozefom Doricom, v roku 2009 ocenenie „Kultúrna pamiatka roka 2008“ od Ministerstva kultúry SR.
V stiesnenej mučiarni so šesť metrov hrubými stenami väznili a mučili vodcu horehronských zbojníkov Jakuba Surovca. Neskôr tu väznili účastníkov Hurbanovho povstania a počas druhej svetovej vojny aj partizánov.
Iba pár metrov od mučiarne sa nachádza hradná studňa hlboká dnes 62 metrov. Pôvodne mala až 90 m, ale bola zasypaná do polovice hlinou a kameňmi. Podľa jednej povesti smerovali zo studne tajné chodby na všetky svetové strany. Potvrdený je zatiaľ len jeden v hĺbke 45 metrov, ktorý vyúsťuje zhruba 120 metrov pod areálom hradu.
Studňu dopĺňa zachovaný dobový rumpál, ktorým vyťahovali vodu vo vedrách. Poháňal ho väzeň, ktorý šliapal vnútri dreveného kolesa.
Určite najznámejšou zaujímavosťou je Korvínova lipa.
Je to vlastne mohutná lipa veľkolistá (Tilia platyplyllos), rastúca neďaleko vchodu do hradného areálu, s obvodom kmeňa takmer sedem a pol metra. Jej vek sa odhaduje na 700 rokov. Strom údajne vysadili po dokončení hĺbenia hradnej studne (1271). Podľa povestí pod jej košatou korunou rád sedával kráľ Matej Korvín (1458 - 1490), po ktorom bola aj pomenovaná. Neskôr vraj, k jej kmeňu, boli pripútaní účastníci Hurbanovho povstania (1848 - 1849). Lipa počas svojho dlhého života prežila aj ničivé zemetrasenie v roku 1443, požiar v roku 1860, ale aj viaceré víchrice a zásahy bleskom, najmä v roku 1890, keď došlo k odlomeniu značnej časti koruny. Strom utŕžil mnoho rán a postupne vznikla veľká dutina, prechádzajúca v súčasnosti celým kmeňom. V minulosti dokonca dutinu vyplnili kamením. V súčasnosti je Korvínova lipa zafixovaná veľkými oceľovými obručami.
Gizelin dom bol postavený po veľkom požiari hradu v 19. storočí Františekom Jozefom, manželom cisárovnej Sissi, a pomenoval ho po ich najstaršej dcére. Aj keď tu Gizela nikdy nebola, jej portrét zdobí vynovené priestory, ktoré sa v súčasnosti využívajú na svadobné obrady či koncerty.

História
Pôvodne bol vybudovaný ako kráľovsky hrad krátko po tatárskom vpáde (1241) a v priebehu 50. a 60. rokov 13. storočia bol miestom častého pobytu kráľa Bélu IV., ktorý tu vydal niekoľko listín.
Krátko po smrti kráľa Ondreja lll., sa stal súkromným majetkom Demetera a Donča, predkov rodiny Balassa, ktorým ho v roku 1306 zabral Matúš Čák. V jeho držaní zostal do roku 1314, kedy sa vrátil do rúk magistra Donča.
Neskôr v 14. storočí ho v letnej dobe často navštevovali uhorskí králi, o čom svedčia početné listiny spísané na hrade.
V roku 1424 kráľ Žigmund hrad daroval svojej druhej manželke Barbore Celjskej.
V roku 1439 ho nadobudla královna-vdova Alžbeta, ktorá pre finančnú tieseň hrad postúpila hradnému kapitánovi Jurajovi Horváthovi. Jeho potomkovia zostali na Ľupči do roku 1447. Silným zemetrasením v roku 1443 bol hrad veľmi poškodený. Podľa dobových záznamov zničili otrasy zeme takmer celý hrad, čo vyvolalo potrebu jeho urýchlenej rekonštrukcie.
V stavebných prácach na obnove hradu po Horváthovi pokračovali Dóciovci, ktorí sa po smrti kráľa Matyáša Korvína (1490) stali novými majiteľmi hradu.
Zosilneniu gay sex video
cartoon porn
naked celebrities
hentai porn videos
celebrity porn
celebrity nudes
naked celebrities
gay male sex
Porn Stars
mobile teen porn
obrany prístupu venoval na základe vlastnej skúsenosti pozornosť kráľovský dôstojník Krištof Thurn, ktorý hrad v roku 1531 obsadil z rúk Dóciovcov a to pre kráľovnú Máriu Jagelovskú, manželku Ferdinanda I. Habsburského.
V budovaní vonkajšieho opevnenia pokračoval ďalší majiteľ hradu, Kašpar Tribel. Tento banskobystrický mešťan a neskôr kráľovský radca vlastnil hrad v rokoch 1600 až 1620.
Po Tribelovej smrti v roku 1620 hrad odkúpil Štefan zo Seče (Szécsi) a po jeho skorom skone zostal v rukách vdovy Márie Szécsiovej, neskôr vydatej za Františka Wesselényiho.
V roku 1666 stál Wesselényi v čele povstania proti kráľovi, a tak po jeho smrti boli vdove v roku 1670 všetky statky, vrátane Ľupčianskeho hradu, zabavené. Počas povstania Františka II. Rakacziho bol hrad v roku 1703 dobytý a vyrabovaný povstaleckými oddielmi, načo ho Sedmohradský vojvoda za zásluhy daroval svojmu generálovi, grófovi Bercsényimu.
Po potlačení povstania hrad v roku 1708 obsadilo kráľovské vojsko a samozrejme pripadol opäť kráľovskej komore. V polovici 19. storočia hrad postihol požiar a následná oprava sa niesla už v neogotickom slohu, v ktorom postavili aj nové vstupné krídlo v rozšírenom predhradia. 

pôdorys Ľupča Letecký

Súčasnosť
Od roku 2002 má Národná kultúrna pamiatka – stredoveký Hrad Ľupča, nového majiteľa, akciovú spoločnosť Železiarne Podbrezová.
To, že hrad astronomickými investíciami zachránili pred najhorším je bez debaty. Obnova prebieha rýchlo a kvalitne a odborne. Či sa v dobe poznačenej krízou nájdu ešte peniaze na jej dokončenie, netušíme. Vzhľadom na problémy s predajom hradu a možných špekulatívnych záujemcov, hrad nemohol dostať lepšieho vlastníka.
Navyše je hrad sprístupnený verejnosti a to za symbolické vstupné.
Je len škoda, že mimo sezóny nie je hrad voľne sprístupnený aspoň cez víkendy a sviatky, prípadne, že do prehliadky nie sú aspoň niektoré dni zahrnuté aj ďalšie obnovené priestory Gizelinho domu, napríklad svadobná sieň.
Návštevné hodiny
júl - august
Denne, okrem pondelka: od 10.00 hod. do 15.30 hod.
Vstupy sú v polhodinových intervaloch, len so sprievodcom
september - jún
Návštevu hradu je nevyhnutné vopred dohodnúť prostredníctvom kontaktov 1 deň vopred (telefonicky v pracovnom čase pondelok-piatok od 7:30 do 16:00 hod) .
telefónne číslo: 048/ 418 74 29 mobil: 0911 580 164 e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Cenník vstupného
Dospelí            1,- €
Ostatní          0,50 €

 

Nájdi si cestu
    Show the options

štart :  alebo 

Cieľ      :  alebo 

 

zdroje: hradlupca.sk, pravda.sk, zamky.sk, Bóna-Plaček:Encyklopédia slovenských hradov

Phoca Facebook Comments

Share on Myspace

BeInvolved

facebook_page_plugin