Na začiatku Strečianskej tiesňavy, na konci Žilinskej kotliny, na ceste medzi Strečnom a Žilinou sa vypína na strmej vápencovej skale Hrad Strečno. Rekonštrukciou bola zachovaná podoba zrúcaniny, pričom objekty dostali strechy, ktoré pri pohľade z diaľky nevidno. Pod hradom vedie známa cesta, o ktorej stále, i keď už z iných dôvodov platí to, čo pred stáročiami: "okolo Strečna - cesta nebezpečna."
Hrad vznikol pôvodne ako strážny objekt pri brode cez Váh, kde sa už od začiatku 14. storočia vyberalo mýto a postupne narástol do rozmerov 165 x 61 m. Mohutné viacnásobné opevnenie na západnej a južnej strane – silné múry, veže, bastióny, 4 brány – urobili z neho najlepšie opevnený hrad na hornom Považí. Len neďaleko, nadohľad, stojí hrad Starhrad (Varín), ktorého úlohy a význam postupne prevzal.
 |
 |
 |
História
Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1316, ale pravdepodobne vznikol už v 13.storočí.
Jeho prvými držiteľmi boli Balašovci, začiatkom 14.storočia ho ovládol Matúš Čák. V tom čase sa spomína ako miesto, kde sa od obchodníkov vyberalo clo.
V rokoch 1338-1369 užíval hrad Mikuláš Séči, začiatkom 15.storočia sa stal vlastníctvom kráľovnej Barbory, neskôr kráľovnej Alžbety. Na krátky čas ho získal Ján Jiskra z Brandýsa.
V roku 1446 sa hradu zmocnili Pongrácovci.
Koncom 15.storočia ho získal Pavol Kaniži, po jeho smrti hrad niekoľkokrát zmenil majiteľa, v rokoch 1540-1600 sa ako jeho majitelia uvádzajú Deršfyovci.
Začiatkom 17.storočia získal hrad Štefan Vešeléni, manžel Kataríny Deršfyovej. Jeho syn František sa oženil so Žofiou Bošniakovou, po jej smrti sa znovu oženil s Máriou Séčiovou. Od Žofiinej smrti Vešeléni nevenoval hradu veľkú pozornosť, takže začal pustnúť. Hrad už v tom čase neslúžil na trvalé bývanie, panstvo sa presídlilo do pohodlnejšieho kaštieľa v Tepličke nad Váhom. Hrad slúžil len ako útočisko v dobách ohrozenia. V roku 1654 sa pristúpilo k menšej obnove hradu, ktorú financoval Vešeléniho švagor Gabriel Illéšházy.
František Vešeléni bol jedným z hlavných aktérov tzv. Vešeléniho povstania, namiereného proti viedenskej vláde a cisárovi. Pretože sprisahanie bolo prezradené, jeho aktéri boli potrestaní väzením a predovšetkým stratou majetku. Samotný Vešeléni v tom čase už nežil, uväznená bola jeho vdova Mária Séčiová a vyšetrovaný bol aj jeho syn Ladislav. Väčšina vešeléniovského majetku bola zhabaná. Podľa cisárskeho nariadenia bol hrad Strečno v roku 1674 zbúraný. Ešte pred tým, ako podmínovali palác a hradnú vežu, vyniesli z hradu všetko zariadenie. Od tej doby už bol hrad neobývateľný a centrom strečnianskeho panstva sa stala Teplička s pohodlným kaštieľom.
Po thökölyovskom povstaní hrad pripadol cisárskym generálom bratom Löwenburgovcom. Noví majitelia strečnianskeho panstva dali v roku 1689 preskúmať hrad a v krypte pod kaplnkou objavili rakvu s telom Žofie Bošniakovej v takmer neporušenom stave. V roku 1698 ju dali preniesť do Tepličky.
Žofia Bošniaková
Najznámejšia historická osobnosť, ktorá na hrade žila, je bezpochyby Žofia Bošniaková, manželka Františka Vešeléniho.
Pre svoje dobré skutky a pomoc chorým a chudobným bola nazývaná aj Svätica zo Strečna. Zomrela ako 35-ročná v roku 1644.
Keď po 45-tich rokoch našli cisárski vojaci jej telo v krypte na hrade, bolo takmer neporušené. To je jeden z hlavných dôvodov prebiehajúceho procesu jej blahorečenia. Jej telo bolo do roku 2009 uložené v kostole v blízkej obci Teplička nad Váhom. V tomto roku (1.4.2009) sa odohrala smutná udalosť, ktorej výsledkom bolo zničenie tejto vzácnej múmie, ktorú čas zničiť nedokázal.
V krypte hradu Strečno je od roku 2007 umiestnená hlinená kópia Žofiinej múmie. Táto tvorí súčasť stálej expozície inštalovanej v kaplnke.
Historická podoba
Dokumentácia o opravách, uskutočňovaných na hrade v polovici 17.storočia nám umožňuje urobiť si predstavu o tom, ako hrad v tomto období vyzeral.
Hrad sa delil na horný a dolný. Do dolného hradu sa vchádzalo cez tri brány so zdvíhacím zariadením. Z nádvoria sa vchádzalo do pivníc pod hradom, ľadovne a octárne. V areáli dolného hradu boli ešte zásobárne, sýpka, zbrojnica, stajne, pekáreň, kováčska dielňa a voziareň.
Z priestorov dolného hradu sa dvíhala štvorposchodová hradná veža, okrúhla bašta a dvojposchodový hradný palác.
V paláci boli okrem iného maľovaná hradná sála, dve jedálne, obytné izby, kapitánova a správcova izba, kuchyňa a kuchárova izba.
V hornom hrade bola aj kaplnka, klenotnica, ďalšie zásobárne a obytné miestnosti. Nachádzala sa tu aj kamenná cisterna na vodu. Priestory okrúhlej bašty slúžili hradnému personálu. Miestnosti boli vyhrievané prevažne habánskymi pecami, v hradnej sále a jednej jedálni sa kúrilo v krboch. Na veži boli umiestnené vežové hodiny. V bezprostrednej blízkosti hradu sa nachádzali mlyny, prístavisko pre plte, poschodová mýtnica, budova, kde sa vyrábal pušný prach, ďalej majer so stajňami, pivovarom, murovanou studňou, rybník a ovocné sady.
V čase opráv bol hrad ešte sčasti obývaný, o čom svedčia zmienky o nábytku a ďalšom zariadení.
Druha svetová vojna
V období druhej svetovej vojny, cez Slovenské národné povstanie práve tu prebiehali prudké boje. Samotná bitka o strečniansku tiesňavu začala 31. augusta 1944. Žilinská a Martinská posádka za významnej podpory Francúzskych partizánov tu vzdorovali až do 4.septembra po zuby ozbrojenej bojovej skupine Wehrmachtu.
Na neďalekej vyvýšenine bol postavený pomník obetavým francúzským partizánom.
Samotná zrúcanina týmito bojmi veľmi utrpela.
Rekonštrukcia
Roku 1978 bola začatá komplexná konzervácia a čiastočná rekonštrukcia hradu Strečno, ktorá bola spojená so statickým zabezpečením nielen samotného hradného objektu, ale do veľkej miery aj východného zrázu hradného vápencového bradla. Úplne bola zrekonštruovaná bola hlavná brána, hlavná veža, južný palác, severný palác a kaplnka. Z väčšej časti boli doplnené tiež severná veža a predbranie, čiastočne východný palác, parkanová hradba a delové opevnenie. V roku 1994 boli dokončené hlavné práce a 12.7. 1995 bol hrad sprístupnený verejnosti.
Náročnosť prác dobre dokumentuje výrok stavbyvedúceho ing. Jiřího Jobánka: "…Největší problémy máme se zpevňováním hradního brala. Podle geologické zprávy je prostorově úplně rozpukané. Jsou v něm trhliny, které procházejí z jedné strany skalního masivu až na druhou. Budeme muset mnohé skalní bloky přikotvit k masívu skály, protože některé balvany i více jak sto kubíkové, jsou jen zaklíněné. Kdy by byl panovník, který hrad stavěl, věděl něco z geologie, nikdy by nezvolil na jeho výstavbu tento kopec. Sanování skalní stěny je pro nás daleko náročnější práce jak samotné zdivo.“
Podujatia a výstavy.
So začiatkom sezóny 2008 sa na hrade pre návštevníkov otvorila nová stála archeologická expozícia Odhalená minulosť. Venovaná je dejinám Žiliny a jej širšieho okolia od doby kamennej až po novovek. Zároveň sa každoročne na hrade koná celý rad výstav pod názvom Umenie na hrade, ktoré sú venované rôznym druhom umenia. V letných mesiacoch sú súčasťou programu predstavenia s vystúpeniami rytierov, sokoliarov i s ukážkami starých remesiel. Obľúbené sú aj nočné prehliadky na hrade, podujatia k Medzinárodnému dňu detí, hradná škola pre deti s výukou historických remeselníckych zručností, stretnutia kováčov pod názvom „Kutie“, beh do hradných schodov. Vyvrcholením bývajú augustové Hradné hry Žofie Bošniakovej.
Plte na Váhu.
Pod hradom môžeme vidieť pltníkov na pltiach. Prvá pltnícka a raftingová spoločnosť s r.o. (PPRS) vznikla v roku 1999 za účelom obnovenia tradície pltníctva na Váhu. Sedem kilometrová trasa Strečnianskou úžinou sa splavuje od 1. apríla do 31. októbra. Viac informácii na Plavba plťou Strečnianskou úžinu popod tri hrady
OTVÁRACIE HODINY:
Otvorené:
1. 12. – 28. 2.: len pre skupiny nad 20 osôb, dohodou
1. – 31. 3.: sobota – nedeľa: 11.00 – 16.00 hod., posledný vstup 15.15 hod. V prípade zlých poveternostných podmienok bude hrad uzavretý.
1. 4. – 30. 9.: pondelok – nedeľa: 9.00 – 18.00 hod., posledný vstup 17.00 hod.
1. – 31. 10.: sobota – nedeľa: 9.00 – 16.00 hod., posledný vstup 15.00hod.
1. – 30. 11. : sobota – nedeľa: 11.00 – 16.00 hod., posledný vstup 15.00 hod. V prípade zlých poveternostných podmienok bude hrad uzavretý. ..
Zatvorené počas sviatkov
VSTUPNÉ:
Prehliadka hradu s lektorom:
dospelí: 3 € študenti, dôchodcovia,
ZŤP: 2 €
deti do 6 rokov: zadarmo rodinné vstupné (2 dospelí + dve deti nad 6 rokov): 8 €
Vstupné na podujatia:
dospelí: 4 € študenti,
dôchodcovia, ZŤP: 2,60 €
deti do 6 rokov: zadarmo rodinné vstupné (2 dospelí + dve deti nad 6 rokov): 10,60 €
poplatok za foto a video: 1 €
Prístup verejnou dopravou:
Linky prímestskej autobusovej dopravy – výstupná zastávka Strečno, pri lávke alebo Strečno, Jednota
Vlak – výstupná zastávka Strečno.
zdroje: Považské múzeum - www.pmza.sk,mgr.Danka Majerčíková - PUTOVANIE PO HRADOCH V OKOLÍ ŽILINY, mgr.Martina Bernátová - Obnovený hrad Strečno – pendant Starého hradu – a jeho srovnání s památkově zajištěnými objekty, www.druhasvetova.sk