V srdci Jeseníkov, pod druhým najvyšším vrchom Čiech (Praděd, 1492 m n.m.) leží legendami opradená Karlova Studánka (800 m n.m.). Pritom je to pomerne nová obec - prvé zmienky o liečivých prameňoch pochádzajú zo začiatku 18. storočia a kúpele tu založil v roku 1780 najmladší syn Márie Terézie Maxmilián II. - František. Svoj názov kúpele získali po prvom habshurskom vojvodcovi, ktorý porazil Napoleona.

Dosť však z dejín. Prioritou Karlovej Studánky je kúpeľníctvo. Vďaka svojej ideálnej geografickej polohe uprostred Jesenických hôr sú tieto kúpele známe svojou jedinečnou horskou klímou a výbornou minerálnou vodou, ktorej liečivé účinky sú svetoznáme.
Ak navštívite Karlovu studánku, stretnete sa s históriou na každom kroku. Okrem toho, že mnohé zo stavieb na vás budú pôsobiť ako repliky alpských chát a upravené parky s nekonečnými chodníčkami vás zavedú naozaj úplne všade, kde sa len dá vstúpiť, určite vás zaujme aj niečo, s čím sa v nižších polohách, teda bližšie k civilizácii často nestretnete - neustále tu počuť zurčanie potôčikov, šum stromov a spev vtákov. Naozaj ľutujem, že som sa nikdy bližšie nezaujímal o to, ktorý spevavec sa ako ohlasuje. Ale možno taký týždňový pobyt v Karlovej Studánke by to napravil... bola by to napokon úchvatná škola v prírode.
A keď som pri tej škole - viete, čo je v Karlovej Studánke a s čím sa nikde inde nestretnete? V geologickej expozícii je zbierka všetkých hornín, ktoré sa nachádzajú v Jeseníkoch. Ani neviem, koľko sme ich napočítali, ale fotiek je 60 (tie niekedy nabudúce). Fakt je, že v zemích království českého dokážu človeka zaujať na každom kroku a tými najnečakanejšími informáciami.
V kúpeľoch nájdete osem prameňov, o ich liečivých účinkoch si môžete podrobne prečítať na výbornej stránke Lázně Karlova Studánka.

Mám rád moravský folklór a poéziu. A tak ma potešilo, že som natrafil na zľudovelú báseň Jana Skácela Modlitba za vodu (určite ste ju už počuli v podaní Jiřího Pavlicu a súboru Hradišťan):
"Ubývá míst, kam chodívala pro vodu
má starodávná milá,
kde laně tišily žízeň, kde žila rosnička
a poutníci skláněli se nad hladinou,
aby se napili z dlaní..."
Dočítal som úryvok básne, vytesaný do žuly a napil sa aj ja, aby som sa sem zasa niekedy prišiel pozrieť.