pondelok, jún 26, 2017

Meniny

Dnes má meniny : Adriana Zajtra má meniny : Ladislav(a) Pozajtra : Beáta
A- A A+

LOGO

krajinou10

google na hlavnu

Mestský hrad v Kremnici

Mestský hrad v Kremnici, Južná veža so vstupomKremnica zo svojím hradom a historickým centrom, mincovňou a baníckymi pamiatkami patrí medzi najzaujímavejšie miesta na Slovensku. Mestský hrad sa týči nad týmto mestom na malej vyvýšenine 550 m.n.m. Pokiaľ vystúpite na všetky veže, čaká vás spolu 363 schodov smerom hore a ďalších 363 smerom dole. Tie výhľady na zachovalé stredoveké banícke mesto za tu trochu námahy určite stoja.

Mestský hrad v Kremnici patrí medzi najzachovalejšie príklady dvojitého opevnenia v strednej Európe. Bol zakomponovaný na najvyššie miesto v prstenci mestských hradieb opevneného stredovekého mesta Kremnica. Hradný areál bol v stredoveku cirkevným i správnym centrom mesta a predpokladá sa, že tu mal svoju rezidenciu i komorský gróf. Je hmotným dokladom niekdajšieho významu Kremnice ako slobodného kráľovského mesta a centra banskej a mincovnej komory.
Mal obrannú, ale aj reprezentatívnu funkciu. Spolu so zachovaným opevneným námestím - od r. 1950 mestskou pamiatkovou rezerváciou - predstavuje cennú pamiatku stredovekej architektúry a urbanistiky stredoeurópskeho významu. Od roku 1970 je Mestský hrad národnou kultúrnou pamiatkou. Najväčšou prestavbou prešiel na konci 19. storočia. Napríklad, hradba hradu bola znížená o 1 až 2 metre. Posledné úpravy hradu sa uskutočnili v rokoch 1978 -1995, kedy sa tu realizoval archeologický výskum a komplexná obnova všetkých objektov. V súčasnosti je hrad v správe kremnického múzea a väčšina objektov je prístupná verejnosti.

Celkový pohľad na Mestský hrad Na veži kostola sv.Kataríny Vstupná schodisková chodba Karner a Severná veža Banícka bašta
Parkanova hradba Hodinová veža Mincovňa a námestie Dolná mestská brána Ulička slávnych nosov
Vstupný barbakan do mesta Námestie s Morovým stĺpom Múzeum NBS Mincovňa Stred Európy, kostol sv.Jána pri Kremnických baniach

gallery icon
Stavby areálu hradu :
Karner sv. Ondreja je najstarším objektom hradu – z polovice 13. storočia. Je to dvoj-podlažná kruhová stavba postavená v neskororománskom a gotickom slohu, pôvodne zasvätená sv. Michalovi. Prvá písomná zmienka o kaplnke ako karner pochádza až z roku 1506. Zachovala sa spodná časť karnera – kostnica. Horná časť je gotická zo 14. storočia, s gotickými kamennými prvkami a v interiéri s reštaurovanými nástennými maľbami baníkov i svätcov.
Na karner sa napája Severná vstupná veža. Pred bránou bola pôvodne hlboká priekopa preklenutá dreveným gotickým padacím mostom, neskôr v roku 1886 nahradená murovaným. Vstupná veža s bránou a prejazdom zo 14. storočia je začlenená do hradobného parkanového systému. Samotná hranolovitá štvorpodlažná veža s priechodom na prízemí má z vonkajšej strany v podstrešnom podlaží kľúčové a štrbinové otvory, ktoré v rámci fortifikačného systému slúžili ako strieľne. V strede nad vstupom je kamenný smolný nos. Na južnej fasáde je reštaurovaná časť renesančných omietok, tieto sa zachovali i v interiéri.
Na západnej strane stojí Malá veža nazývaná tiež Türl, Zvonica alebo Hodinová veža.  Aj jej jadro pochádza z pôvodného románskeho opevnenia. V 17. storočí do nej umiestnili najväčší zvon z r. 1588. V 18. storočí boli na veži hodiny.
Na východe je do opevnenia včlenená Banícka bašta. Pôvodne to bolo presbytérium kaplnky postavené na staršej pol-valcovej bašte. Archeologický výskum odhalil pôdorys krátkej obdĺžnikovej lode kaplnky, ktorá pravdepodobne zanikla už v 16. storočí.
Najväčšou svetskou stavbou hradného areálu je radnica. Ako súčasť južných hradieb bola postavená koncom 14. storočia a prestavaná v 15. a 16. storočí. Koncom 19. storočia museli v dôsledku statického narušenia zbúrať dve poschodia, takže sa zachoval len suterén a prízemie. Mestská rada tu zasadala do r. 1560, potom sa presídlila na opevnené námestie. Existuje domnienka, že radnica mohla byť pôvodným sídlom komorského grófa.
Vstup z juhu umožňuje schodisko s Južnou vežou, tzv. farskou. Je pripojená k radnici a v stredoveku slúžila aj ako fara. Prekrytie schodiska je z 18. storočia. Koncom 19. storočia umiestnili v hornej časti veže zvony.
Dominantou celého areálu je neskorogotický kostol sv. Kataríny. Vznikol prestavbou staršieho objektu zo 14. storočia. Má krátke a široké dvojlodie, ku ktorému v polovici 15. storočia pristavali voľné presbytérium, sakristiu a dve kaplnky. Po statickom narušení prešiel kostol v rokoch 1884 - 1887 veľkou neogotickou prestavbou.
Veža kostola sv. Kataríny bola voľne pristavaná ku kostolu v prvej polovici 15. storočia. V súčasnosti má renesančnú podobu vytvorenú pravdepodobne kamenárom Andrejom Linnerom v roku 1579, kedy bola ukončená jej oprava po veľkom požiari z roku 1560. Počas regotizačných prác na mestskom hrade odstránili z veže v roku 1884 barokové ukončenie a nahradili ho súčasnou vysokou ihlanovou strechou s vežičkami. Vo veži, ako najvyššom objekte hradného kom- plexu, od počiatku sídlili strážcovia. Prvá zmienka o vežových strážcoch - turneroch pochádza z roku 1441. Turneri tu mali nepretržitú službu. Najväčší význam mala strážna služba na veži v 15. a 16. storočí počas tureckých nájazdov.
Okrem vežovej trúby a bubnov - tympanov používali na signalizovanie nebezpečenstva aj streľbu z mažiarov.
podorys Kremnica hrad
História hradu :

Pôvodný farský chrám horného mesta bol postavený už v prvej polovici 13. storočia.
Jeho dominantná poloha priamo nabádala k opevneniu, ktoré napokon vzniklo ešte v prvej polovici 13. storočia, zrejme ešte pred udelením kráľovských mestských privilégií Karolom Róbertom v roku 1328. Dvojité opevnenie s priemermi 55 a 70 metrov obkolesilo farský kostol sv . Kataríny a bolo spevnené šiestimi  vežovitými stavbami. Súčasne s hradbou postavili neskororománsky karner. Zachovala sa z neho kostnica v prízemí.
V 14. storočí prebehla prestavba hradného areálu, ktorá zrejme súvisela s pridelením mestských privilégií a zriadením hornouhorskej Hornej a Mincovnej komory . Bola zaklenutá horná časť karneru gotickou klenbou a prestavané a zosilnené hradby. Pribudli vežovité stavby.
Rozmach dolovania a produkcia mincovne (od roku 1335 preslávené kremnické dukáty) umožnili na konci 14. storočia úplnú prestavbu kostola sv . Kataríny a novostavbu kostola P. Márie na námestí. Vežu južnej brány s bránkou v hlavnej hradbe spájal schodišťový koridor zovretý múrmi .
Vzápätí v 15. storočí sa navyše k hradu pripojili hradby mesta. Tak vznikol fortifikačný systém, ktorý sa dobre osvedčil v nadchádzajúcich storočiach plných mocenských i náboženských sporov. Ani počas Tureckého ohrozenia nebolo mesto dobité.
V roku 1560 hrad postihol hrozný požiar, ktorý vyvolal nutnú obnovu.
Od roku 1660 bol celý areál postupne prispôsobovaný sakrálnej funkcii. Zvonicové poschodie dostala západná ( Malá ) veža, neskôr Hodinová, v tretine 18. storočia bola znovu vysvätená kaplnka v bývalom karnery, ktorý dlho slúžil ako zbrojnica, a na konci 19. storočia prešiel farský kostol novogotickými úpravami.
Nasledujúce storočie bolo časom pamiatkových úprav a obnovy.

Pamiatky Kremnice :
Kremnica patrí k tým miestam na Slovensku, ktoré majú bohatú ponuku historických pamiatok, prírodných zaujímavostí a muzeálnych expozícii.  Ak si chcete v Kremnici všetko pozrieť a prejsť, musíte si na to vyhradiť viac ako jedno nedeľné popoludnie. Aj preto, lebo napríklad Mincovňa s expozíciou je v nedeľu zatvorená.
Nám sa ešte podarilo navštíviť Múzeum mincí a medailí.  Špecializovaná numizmaticko-historická expozícia, sprístupnená po rekonštrukcii v roku 2003, je jedinou svojho druhu na Slovensku. Nachádza sa v priestoroch pôvodne gotického meštianskeho domu na historickom námestí Kremnice. Návštevníkovi predstavuje históriu a vývoj platobných prostriedkov na Slovensku od najstarších čias až po súčasné mince a bankovky, ako aj komplexné dejiny medailérstva, často prostredníctvom unikátnych exponátov.
Ako súčasť expozície je predstavená história samotného mesta Kremnica, slávneho kremnického baníctva, hutníctva a jedinečnej mincovne, ktorá je nepretržite činná už takmer 700 rokov.
V suteréne múzea sa nachádza "pravá" zlatá baňa s dobovým vybavením. Tmavé a stiesnené priestory navodzujú atmosféru skutočného zážitku, veď len pár metrov hociktorým smerom sa môže nachádzať skutočná stará štôlňa, pretože celé centrum mesta leží na pôvodnej najvýnosnejšej zlatej žile a je prevŕtané pavučinou chodieb.
To napokon spôsobilo aj zničenie kostola Panny Márie na námestí.
V roku 1880 sa začalo centrum mesta prepadávať do zeme. Zlata vtedy už v zemi všeobecne ubúdalo, ale hlad po zlate nútil baníkov a hlavne majiteľov kopať aj pod samým mestom, pri čom sa zabudlo, že diery pod mestom je treba zapraviť. Veď miestami sa dostali už len dvadsať metrov pod povrch, a na tej tenkej škrupine sa nemohla  udržať ťarcha kamenných meštianskych domov. Na rínku stál tiež kostol, ktorého veže sa v krátkom čase vychýlili až o dva metre. Napokon nariadili úrady, že farský kostol treba zrúcať.  Kostol Panny Márie sa nachádzal na námestí povyše morového stĺpu. Kostol sa spomínal už roku 1393, ako farský kostol Panny Márie.
Zaujímavosti :
Mincovňa - Expozícia :  Raziareň mincí v premenách času
Banské múzeum - Štôlňa Andrej
Meštiansky dom na Štefánikovom nám. č. 32/38 - Pôvab kameninových záhrad
Múzeum gýča
Kremnické gagy - Európsky festival humoru a satiry
Kremnická Bašta - Tradičný festival folkovej a akustickej hudby
Stred Európy v kostole sv.Jána - Kremnické bane
Aj Slovensko si uplatňuje nárok na svoj geografický stred Európy (existuje najmenej desať miest v Európe s týmto označením). Ten od roku 1815 leží v Kostole svätého Jána v obci Kremnické Bane neďaleko od Kremnice na strednom Slovensku.

Vstupné :

Vstupné do hradu a do múzea je identické, rovnako ako návštevné hodiny.
Júl - September 08.30 - 13.00 h 14.00 - 17.30 h utorok - nedeľa
Október - Jún 09.00 - 13.00 h 14.00 - 16.30 h  utorok - sobota
Vstupné: dospelí  2,69 € 
zľavnené (deti, študenti, dôchodcovia, ZŤP)  1,34 €
Fotiť a natáčať video je možné len v exteriéroch, v interiéroch všetkých objektov je zakázané.
Kremnické povesti :
O jarabici
Jedného dňa sa hradný pán z hradu Šášov (pri rieke Hron 10 km južne) vybral na poľovačku do Kremnických hôr. Zastrelil tu Jarabicu a v jej hrvoli našiel zlaté zrnká. Postupujúc proti prúdu potoka do hôr objavil ložisko rúd s obsahom zlata a striebra.
Povesť o prepadlisku Šturec
V roku 1443 na Turíce baníci odmietli vyfárať z bane, pretože našli veľmi bohatú zlatú žilu. Banský škriatok Permoník ich 3 krát vyzval, aby vyfárali: „Aj zajtra je deň a môžete ťažiť!" Baníci boli príliš lakomí a neposlúchli. Permoník sa nahneval, zem sa zatriasla a zasypala chamtivých baníkov. Vzniklo prepadlisko Šturec, kde pod zemou zostalo 300 mŕtvych baníkov.
Povesť o mačke
Raz, keď Kremnica mala už málo zlata, ale jej obyvatelia museli napriek tomu odvádzať zlato do kráľovskej pokladne. Nevedeli, odkiaľ zlato vziať, tak začali taviť klenoty, prstene, náramky, ale zlata bolo stále málo. Začali, teda, taviť aj cirkevné klenoty z kostola. Keď do pece hodili posledný zlatý kríž, z pece vyskočila čierna mačka a horiacim chvostom rozniesla požiar po celej Kremnici. Kremnica zhorela do tla, zachránili sa len 3 domky a dodnes sa posledná časť Kremnice smerom na Martin volá Tri domky. (Na najvyššej veži pod vyhliadkovou terasou môžete vidieť na rohovom kameni sošku mačky.)
Povesť o staviteľovi veže
Na mestskom hrade v kostole gay male sex
cartoon porn
celebrity porn
celebrity porn
hentai porno
naked celebrities
naked celebrities
gay twinks
mobile porn movies
Celebrity Porn
sv. Kataríny je pod kazateľnicou busta muža so zopnutými rukami. Podla legendy je to staviteľ vysokej kostolnej veže, ktorý pri tom, ako menil na špici kohúta, spadol z veže a zahynul.

 

Nájdi si cestu
    Show the options

štart :  alebo 

Cieľ      :  alebo 


zdroje: Encyklopedia sl.hradov a zamkov - Bóna, Plaček, kremnica.sk, muzeumkremnica.sk,

Phoca Facebook Comments

Share on Myspace