Heiligendamm leží len pár kilometrov severozápadne od Bad Doberanu na pobreží Baltského mora v Spolkovej krajine Mecklenburgsko-Predpomoransko. Bolo by to len trochu viac ako obyčajné prímorské letovisko, keby neprišlo to príslovečné keby, ktoré z obyčajného robí výnimočné. Heiligendamm je totiž najstaršie prímorské letovisko nielen v Nemecku ale vlastne v celej kontinentálnej Európe. Založený ako letovisko bol už totiž v roku 1793.
Jeden z jeho prívlastkov je "biele prímorské mesto", to kvôli bielym, za slnečného svitu žiariacim domom, viditeľným ďaleko na mori. Ďalším je pomenovanie siedmych prímorských starobilých víl, ktoré tvoria tzv. "perlový náhrdelník". V júni 2007 sa tu uskutočnil summit G8 , čím sa do tohto letoviska navrátila medzinárodná dôležitosť.
Do Heiligendammu sa dá dostať aj železnicou a to nie hocijakou. Z Bad Doberanu sem vedie úzkorozchodná historická železnica, po ktorej tu premávajú vláčiky ťahané parnou lokomotívou, železnica pokračuje ďalej až do Kühlungsbornu.
Atrakciou letoviska je 200 metrov dlhé drevené mólo, po ktorom sa musí prejsť každý návštevník. Len dostať sa k tomuto mólu a vôbec na pláž je trošku problém. Oplotené a uzavreté hotelové priestory neumožňujú prístup k moru pre hocikoho. Toto všetko musíte obísť a na pláž sa dostať až z východu cez park, alebo cez les zo západu.
A aj keď je časť letoviska nádherná a reprezentačná, perlový náhrdelník starých prímorských víl je v neutešenom stave, ktorého obnovu dokončiť, či skôr ani poriadne začať, nedovolila nedávna kríza.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Všetko to začalo teda už v roku 1793, keď sa vojvoda Friedrich Franz I. Mecklenburgsko-Schwerinský vykúpal na radu svojho osobného lekára Dr. Samuela Gottlieba Vogela na mieste zvanom "Svätá priehrada". Vogel vedel o tom, že morská voda pôsobí prospešne pri mnohých ochoreniach. Klimatické výhody, ako sú nízka prašnosť a dostatok vlhkého vzduchu, nízke kolísanie teplôt, svieže bukové lesy okolo a absencia prílivu a odlivu rozhodli o vybudovaní letoviska, alebo ak chcete, prímorských kúpeľov na tomto mieste.
V rokoch 1793 a 1870 architekti Johann Christoph Heinrich von Seydwitz, Carl Theodor Severin a Gustav Adolph Demmler vytvorili unikátne klasické umelecké dielo pre kúpanie a oddych. Heiligendamm sa tak postupne stal najelegantnejším prímorským letoviskom v Nemecku. Európska aristokracia, vrátane cisárskej rodiny, tu trávila letnú dovolenku.
Až do 30. rokov 20. storočia, exkluzívne prímorské letovisko Heiligendamm priťahovalo významných hostí. A naopak, v tej dobe bolo považované za nutné, aby každý, čo niečo znamenal, aspoň raz v živote Heiligedamm navštívil.
Po druhej svetovej vojne sa budovy Heiligendammu používali ako sanatórium pre zranených vojakov.
Od roku 1949 niektoré budovy využívali študenti Vysokej škole umeleckopriemyselnej (návrhári interiérov a nábytku, dizajnéri, grafici a šperkári). Až do roku 2000 tu študovalo 1500 študentov, vtedy bolo oddelenie dizajnu presťahované na Wismarskú univerzitu.
V čase NDR cez letné semestriálne volno sa tieto budovy využívali pre konanie detského tábora. V trojtýždňových turnusoch sa tu zotavovali deti najmä z Berlína, ale aj z Československa až do roku 1990.
Od roku 1996 prebiehala privatizácia a rekonštrukcia niektorých budov, až napokon otvorenie Grand Hotelu Heiligendamm 1. júna 2003 znamenalo znovuzrodenie tohto najstaršieho prímorského letoviska.