Chorvátsko ja krajina na balkánskom poloostrove v južnej Európe. Krajina je roztiahnutá na pobreží Jadranského mora, ale oblasť okolo Záhrebu siaha hlboko do vnútrozemia až k strednému toku Dunaja. Dĺžka chorvátskeho pobrežia je 6278km, z toho je 4398km pobrežie ostrovov, skál a útesov. Počet ostrovov je 1244, osídlených je 50.
Hlavným mestom je Záhreb (780 tis.obyvateľov). Je hospodárskym, dopravným, kultúrnym a vedeckým strediskom krajiny, je národným symbolom štátu.
Chorvátsko má rozlohu 56 594 km2. V Chorvátsku žije 4,4 milióna obyvateľov, skoro toľko Chorvátov ale žije v zahraničí, v Európe a hlavne v Amerike.
História:
Keď v šiestom storočí prichádzali do tejto oblasti slovanské kmene, žili tu už Keltské a Ilýrske kmene a na pobreží a ostrovoch sa nachádzali Rímske osady a mestá z dôb Rímskej ríše, alebo Byzancie.
Hlavne Ilýrske dedičstvo je dôležité. Podľa súčasnej vedy majú dnešné národy západného Balkánu oveľa viac kultúrnych prvkov pôvodného, teda ilýrskeho obyvateľstva, tak aj génov ich samých, než sa vôbec mohlo predpokladať. V súčastnosti mnoho chorvátskych historikov tvrdí, že práve od Ilýrov sa Slovania naučili moreplavectvu. Dôkazom môže byť, že za Chorvátského kráľovstva (koniec 9. storočia -11. storočie) kráľ Tomislav disponoval početnou flotilou obchodných i vojnových plavidiel. V 2. polovici 11. stor. za kráľa Krešimira IV. (kráľ Chorvátov a Dalmatíncov) chorvátsky stredoveký štát dosiahol vrchol rozkvetu. Od 11. storočia je Chorvátsko až do roku 1918 súčasťou Uhorska. Okrem Dalmácie. Tu existovala samostatná Dubrovnícka republika, neskôr bola Dalmácia v rukách Benátok (od 14.storočia do roku 1797).
Po roku 1493 začína na Chorvátsko útočiť Turecká Ománska ríša. Väčšinu územia sa napokon podarilo Turkom dobyť.
Po porážke Turkov pri Viedni r. 1683 začína oslobodzovanie aj Chorvátskeho územia. Dalmácia bola v rokoch 1797 až 1813 pod vplyvom napoleonského Francúzska.
Začiatkom 19. storočia začína chorvátske národné hnutie, požadujúce úplnú autonómiu Chorvátska.
v rokoch 1868 až 1918 má Chorvátsko na základe tzv. chorvátsko-uhorského vyrovnania (1868) čiastočnú vnútornú, cirkevnú, školskú a súdnu autonómiu v rámci (veľkého) Uhorska. Na čele Chorvátska stojí bán.
Po roku 1918 sa Chorváti pripojili k jednotnému juhoslovanskému štátu - Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov , neskôr premenovanému na Kráľovstvo Juhoslávie (Kraljevina Jugoslavija); značná časť dalmátskeho územia pripadla Taliansku (Istria až ku Rijeke, niektoré ostrovy, Zadar)
Počas druhej svetovej vojny vznikol na Chorvátskom území Nezávislý štát Chorvátov, satelitný štát Nemecka vytvorený chorvátskymi fašistami.
Po vojne sa sformaval pod vedením Tita Juhoslovanská federácia, ktorej súčasťou sa stalo aj Chorvátsko. Po smrti Tita r. 1980 to začína vo federácii škrípať. Roku 1991 bola vyhlásená Chorvátska republika, čo vyvolalo občiansku vojnu trvajúcu až do roku 1995.
Od roku 2000 prešla krajina liberálnymi reformami, ktoré vyvrcholili ukončením prístupových rokovaní EÚ s Chorvátskom a stanovením dátumu jeho prijatia do Európskej únie na 1. júla 2013.
Šport:
Chorvátsko je športovým národom. V medzinárodnom športe má zvuk najmä basketbal so zlatou Olympijskou medailou (2004), futbal, ktorý roku 1998 siahal po Niké (3.miesto na MS) a víťaz Wimbledonu Goran Ivanišević (2001).
Cestovný ruch:
Chorvátsky ťaží predovšetkým zo svojej krásnej prírody, čistého životného prostredia a pohostinnosti svojích obyvateľov.
Chorvátske pobrežie Jadranského mora má najčistejšiu vodu v Európe.
Najznámejšími prímorskými strediskami sú Makarská riviéra a Omišská riviéra, pláže Zlati Rat na ostrove Brač a Punta Rata v Brele. Mestá ako Pula, Zadar, Šibenik, Split a Dubrovník ponúkajú aj bohatú históriu. Zaujímavý je aj ostrovný národný park Kornati. Vo vnútrozemí sa nachádzajú ďalšie parky ako Krka a Plitvice.
Pokiaľ si chcete užiť dovolenku v tejto krajine, môžete využiť ponuky cestovných kancelárii aj last minute do Chorvátska, alebo to skúsiť po vlastnej osi na blind.
V Chorvátsku treba ochutnať aj miestne špeciality. V každej oblasti sú iné. Víno Plavac, Pažský syr, prošek, to je len malá ukážka po čom sa treba pýtať.
Medzi cenenými suvenírmi sú rôzne sošky z mušlí, sklenené a keramické výrobky, lávové sošky.
Pokiaľ máte radi praktické veci, tak vás určite potešia trebárs športové hodinky na potápanie.
