V dávnych dobách bolo postavené opevnenie, ktoré je svojim rozsahom aj v Európe výnimočné, aby na poloostrov Pelješac nevpustilo nikoho.
Dnes je Ston naopak, bránou, na tento krásny a trošku divoký kúsok slnečného pobrežia Chorvátska.
Jeho úloha sa zmenila, ale krása ostala.
Ak mierite do Dubrovníku, alebo Orebiču, určite sa tu na chvíľu zastavte, je tu čo pozerať a objavovať.

Monumentálny komplex opevnení a hradieb Mali a Veliki Ston, leží na území, ktoré patrilo k najbohatším v celej Dubrovníckej župe. Práve kvôli svojej mimoriadnej polohe - krátka časť územia- šija, ktorá spája polostrov Pelješac s pevninou , úrodná pôda pre obilie, plytký záliv pre výrobu soli, rybolov a dostatok pitnej vody - sa stalo obývaným už v dávnych dobách.
Dnes má mestečko Ston  580 obyvateľov.  Leží 51 km severozápadne od Dubrovníka. Medzi hlavné hospodárske aktivity patrí rybolov a chov ustríc, poľnohospodárstvo a stále aj ťažba soli zo salín.
Môžete tu teda navštíviť múzeum výroby soli v prírode. Uvidíte tu nádrže na odparovanie soli i ručné vozíky, ktorými sa soľ prepravovala, ale i súčasnú výrobu soli.
V Stone sú tiež vyhlásené rybie reštaurácie. Nie je ich veľa, ale majú nádherné interiéry a ponúkajú všetky dary mora. Doplnkom je bohatý výber Pelješackých vín (Pelješac a Plavac). Reštaurácie však nepatria medzi najlacnejšie.  Porcia rýb tu vyjde v prepočte asi na 15- 20€.  Za tieto peniaze; vás však čaká vzorná obsluha, ktorá vám pripraví práve tú rybu, ktorú si vlastnoručne ulovíte sieťkou z veľkých akvárií.
Morská voda v zálive pri Malom Stone nie je vlastne úplne tak morská. Vodu v Malostonskom zálive totiž osladzuje rieka Neretva. Tým vzniká vhodné miesto pre chov Sláviek jedlých a Stonskej ustrice (ostrea edulis), ktorá preslávila tento región ako potvrdené prírodné afrodiziakum. Ston je celosvetovo preslávený ich vývozcom a tunajší chov sa dostane až na vzdialené stoly gurmánov napríklad vo Francúzsku.
Od druhej polovice júla do konca augusta sa už tradične organizuje v Stone festival Stonské leto, v rámci ktorého sa konajú na letných scénach mestečka Stonu, prípadne priamo na miestnom námestí, koncerty klasickej i populárnej hudby, vystúpenia dalmátskych mužských speváckych skupín, divadelné predstavenia a vystúpenie popredných folklórnych tanečných súborov.
Kúpanie v Stone nie je príliš dobré. Neďaleko  (3,5km) Stonu je však prekrásna zátoka Prapratno so storočnými olivovníkmi, stredozemným krovím a čistou piesočnou plážou, neďaleko ktorej je jeden z najkrajších autokempov v okolí.
Viac o poloostrove Pelješac

Ston

Malý Ston

Pelješac a Korčula boli osídlené už v mladšej dobe kamennej (neolite), ako to dokumentujú nálezy v niektorých jaskyniach – najstaršie sú kamenné nože z ostrova Badija.
V 2. tisícročí pred Kr. Pelješac osídlili Ilýri z kmeňa Plereja, ktorí tu založili mnohé osady, Korčulu najprv kolonizovali v 6. stor. pred Kr. Gréci (prvá osada Vela Luka), pod názvom Korkyra Melaina (t. j. čierna, podľa tmavých lesov pínií), neskôr Rimania ako Corcyra Nigra.
Od 1. stor. n. l. bolo celé územie Dalmácie súčasťou Rímskej ríše ako provincia Illyricum, neskôr pod názvom Dalmatia. Počas rímskej éry sa mesto nazývalo Stagnum, od toho pochádza zrejme dnešný názov.
Po rozpade rímskeho impéria pripadlo územie najprv k Západorímskej ríši a od 5. stor. vzrastá vplyv Byzancie, kedy sem začiatkom 7. stor. začali prenikať kmene južných Slovanov, ktorí si okolo ústia Neretvy a na priľahlých ostrovoch  si zakladajú vlastné Neretvianske kniežatstvo.
V r. 877 sa spomína Stonské biskupstvo – najstaršie v celom Chorvátsku.
V r. 1000 obsadil dalmátske mestá a ostrovy benátsky dóža Pietro II. Orseolo, takže pripadli pod Benátsku republiku.
V 13. stor. sa Pelješac s Korčulou stali súčasťou Srbskej ríše.
Po r. 1300 sa Korčula stáva majetkom Dubrovníckej (tzv. Raguzskej) republiky a v r. 1333 kupuje Dubrovník od srbského cára Dušana a bosniackeho grófa Stjepana Kotromanića aj polostrov Pelješac. Dubrovnícka republika mala o Ston mimoriadny záujem pre jeho veľmi výnosné saliny, najväčšie v oblasti Jadranu, s rozlohou asi 400 km štvorcových , ktoré pre republiku znamenali významný zdroj príjmov. Zároveň Ston predstavoval po strategickej stránke predsunutú obranu tejto republiky. Stavbou mohutného a dômyselného pevnostného systému boli v 14. - 17. stor. poverovaní známi stavitelia ako napríklad Michelozzi di Bartolomeo a Juraj Dalmatinec.
Súčasťou výstavby boli aj také sociálne vymoženosti ako vodovod či kanalizácia. Mesto získalo tvar pravidelného päťuholníka a systém ulíc bol rozdelený na 15 pravidelných polí, pričom v každom z nich stálo 10 domov. Do mesta bolo možné vstúpiť iba dvoma bránami. Okrem mesta ako urbanistického celku tu bol vybudovaná aj  veľká štvorhranná pevnosť, ktorá bránila mesto.
Dubrovnícka nadvláda, neskôr opäť Benátska, trvala s prestávkami až do r. 1808.
Od r. 1808 do 1815 oblasť Dalmácie okupovali francúzske vojská pod hlavičkou Napoleonovej Ilýrie. Rozhodnutím Viedenského kongresu v r. 1815 Dalmáciu s teritóriom Dubrovníckej republiky pripojili k Rakúsko-Uhorsku a v rámci habsburskej monarchie zostala pod jej vládou až do rozpadu v r. 1918. Odvtedy Pelješac a Korčula zdieľajú spoločný osud s celým Dubrovníckym krajom.
V roku 1996 postihlo Ston ničivé zemetrasenie , ktoré zničilo historický stred mestečka. Ston utrpel i menšie škody vo vojne  za nezávislosť. Rekonštrukcia hlavných pamiatok je dnes už takmer dokončená.
Po stáročia sa Ston z hľadiska svojho významu považoval za druhé najvýznamnejšie stredisko hneď za Dubrovníkom. Preto je jeho kultúrne dedičstvo tak cenné a dnes je chránené aj UNESCOm.
Hradby „Stonske zidine“ (tzv. európsky čínsky múr) – mohutný 5,5 km dlhý pevnostný systém budovaný od r. 1359 do 16. stor. okolo mesta Veliki Ston a jeho prístavu Mali Ston.  Sústava zahŕňala 3 veľké pevnosti: Koruna v Malom Stone, Veliki Kaštilo v Stone a Podzvizd na kopci medzi nimi, to všetko prepojené sedemkilometrovým múrom a podporené 50 vežami a 5 ďalšími pevnosťami.
Od roku 2013 je možné uskutočniť prechádzku po hradbách až do mestečka Mali Ston (trvá približne 30 minút), avšak upozorňujeme na značné prevýšenie, ktoré treba zdolať. Stonské hradby (ako múzeum) majú dva vchody a jeden výstup. Na západe Stonu je vchod " A ", ktorý vedie k veži Arcimun. Cesta potom pokračuje  cez Sokolić , Stoviši  a vežou Baraban u ktorej je výstup " C ", ktorým sa uzatvára prehliadka. Vchod " B " je v Malom Stone pri pevnosti Koruna, odkiaľ sa prechádza po celej Veľkej hradbe radom pomenovaných a nepomenovaných (Dolina, Dobri, veža Gornja, Lastva) gotických veží až do veže Barbano, kde je výstup " C ".

Saliny – ťažba soli bola významná už za Rimanov, v stredoveku mali vyše 400 km2, ani dnes nie je ťažba zanedbateľná.
Rektorský palác (Knežev dvor) – sídlo dubrovníckeho miestodržiteľa v úprave z 19. stor.
Renesančný biskupský palác (Biskupska palača)
Františkánsky kláštor (Franjevački samostan) s kostolom sv. Mikuláša (Sveti Nikola) z r. 1323
Predrománsky kostolík sv. Michala (Sveti Mihajlo) z 11. stor. so vzácnymi dobovými freskami na kopci Gradac
Patricijské paláce (napr. palác Sorkočevićov) a domy – väčšinou zo 14.-16. stor., ktoré boli obnovené po zemetrasení v r. 1996.
Neďaleko mesta leží pri dedine Česvinica jaskyňa Gudnja - bohaté archeologické nálezisko z obdobia neolitu.
Špeciálnou atrakciou je pestovanie mušlí (ustríc), ktoré sú prvotriednym gurmánskym zážitkom. Stopy chovu ustríc v Malostonskom zálive existujú ešte z rímskeho obdobia. Prvé písomné doklady o chove mušlí majú pôvod v 16. storočí, rovnako o chove existujú doklady z obdobia Dubrovníckej republiky zo 17. storočia. Týmito dokumentmi sa upravovali pravidlá chovu a udeľovania koncesí a privilégií pre chovateľov.
Neveľká obec a prístav v Malostonskom zálive ( Malostonský zaljev ) , v tesnej blízkosti mestečka Ston ( 1,5 km ) . Má 225 obyvateľov . Leží na pobreží a na úpätí kopca Bartolomija . V chránenom zálive môžu kotviť neveľké jachty . V plytkom tunajším zálive a v blízkej zátoke Bistrina je jedna z najväčších chovných staníc ustríc a slávok na východnom pobreží Jadranu , v tunajších početných reštauráciách a konobách je možné prakticky kedykoľvek ochutnať tieto plody mora , úplne čerstvé .
Mali Ston  bol vybudovaný Dubrovníckou republikou v 14. storočí ako súčasť mohutného systému opevnenia mesta Ston, ktorý bol hraničným mestom republiky zo severu. Tvorili ho pôvodne bloky domov v troch uliciach. Mesto bolo vybudované podľa unikátneho urbanistického plánu, jeho dominantu tvorila pevnosť Koruna, ako súčasť jednej z najväčších stredovekých pevnostných sústav v južnom prímorí.
Symbolom Malého Stonu je teda hlavná pevnosť Koruna s 5 vežami, prepojená hradbami s celým pevnostným systémom mesta Ston. Od pevnosti stúpajú hradby k vrcholu kopca Pozvizd (tiež Podzvizd ) s najvyššie položenou pevnosťou, druhá vetva hradieb odbočuje do Stonu. Z Pozvizdu je nádherný výhľad.
Za vojny začiatkom 90. rokov 20. stor. bola obec zo 70 % vypálená a zničená v bojoch. Práve v Malom Stone sa Chorvátom podarilo útok odraziť, zabrániť tak obsadeniu polostrova a Dalmátskych ostrovov.
Dnes je obec opravená, všetky stopy po vojnových udalostiach boli odstránené.

zdroje: chorvatsko.cz, wikipedia, ston.hr,