Centrum druhého najväčšieho mesta Chorvátska (200tis.obyv.) a vôbec najväčšieho na Chorvátskom Jadrane tvorí pamiatka z dôb Rímskej ríše: Diokleciánov palác. Vybudoval ho rímsky cisár Dioklecián v 4. storočí ako svoju skromnú vilku na dôchodok.Nuž skromnú...posúďte sami. ;-)

 Keď totiž cisár Dioklecián abdikoval (ako prvý v dejinách ríše dobrovoľne), uchýlil sa sem a žil tu až do svojej smrti v roku 313. Keď sa palác staval, nebolo okolo žiadne mesto - celý Split vyrástol postupom času okolo tohto paláca. Vďaka svojej historickej hodnote bol už v roku 1979 zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Stavba bola postavená v rokoch 295 až 305. V priebehu storočí sa na pôvodnej starovekej rímskej architektúre objavili zmeny, najmä benátsky, byzantský a rakúsko-uhorský vplyv. Palác dodnes stojí a je v relatívne zachovalom stave. 

Dnešný Split je moderné priemyselné európske mesto rozkladajúce sa na malom poloostrove obklopenom morom z troch strán, vodami Jadranského mora a malého zálivu.
Samotný Dioklecianov palác čiastočne v troskách, zmrzačený početnými prestavbami a prístavbami je stále čitateľný aj vďaka zachovalým fragmentom veľkých hradieb, medzi ktorými býva na stálo okolo 3 tisíc obyvateľov. Najvýznamnejšia antická pamiatka na území Chorvátska a jedna z necennejších starorímskych architektúr na svete priláka ročne státisíce turistov do Splitu.
Diokleciána, Ilýra zo susedného hlavného mesta rímskej provincie Dalmácie Salon, dnes Solin, (narodil sa tu ako syn prepusteného otroka), vyniesli svojho času na prvé miesto v rímskej ríši jeho vojenské schopnosti, vďaka ktorým sa z obyčajného legionára stal veliteľom pretoriánskej gardy, ktorého po víťaznom návrate z Perzie zvolila císarom. Palác bol postavený ako opevnený vojenský tábor ,ale aj ako  prepychové sídlo s výraznými orientálnymi prvkami.
Diokleciánov palác je doporučené spoznávať z južnej strany, od mora, tu ho môžete ale najskôr prehliadnuť pretože široká nábrežná promenáda, spolu s množstvom hotelov a reštarácii ho dokonale maskuje. V skutočnosti táto promenáda v staroveku neexistovala a more siahalo až priamo k pevnostným múrom, kde boli brány na vykladanie tovaru. Ten putoval rovno do skladov-pivníc, mohutných priestorov, ktoré ešte v nedávnej dobe boli zasypané sutinami a odpadom a o ktorých existencií ani nik netušil.
Dnes sú vyčistené a sprístupnené, sú v nich niektoré zaujímavé exponáty. Pod celým palácom sa nachádzajú tieto veľké priestory.

Priečelie Diokleciánovho paláca patrí k najzachovalejším zvyškom stavieb z rímskych čias. Je to ten kus, ktorý nájdete v každom sprievodcovi a na všetkých propagačných materiáloch o Splite – teda ešte so zvonicou z 12. storočia.

Hneď vedľa hlavného vchodu  je aj vchod do zvonice, ktorá je dominantou Splitu, a ak zídete po schodoch, tak zasa vstup do krypty. Za každé sa však platí vstupné zvlášť. Na zvonicu vedú uzke schody v chodbe, ktoré neskôr vystrieda kovové schodisko. Z vrchola je krásny výhľad na uličky starého mesta, červené strechy domov a prístav trajektov.
Vedľa zvonice sa nachádza katedrála svätého Dominia - pôvodne Diokleciánové mauzóleum, ktoré bolo vysvätené v 7. storočí, potom čo boli odstránené Diokleciánové pozostatky. V katedrále je vyznačené pietne miesto, kde sa modlil pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Splitu. Súčasťou prehliadky katedrály je aj prehliadka kostnice, kde sú uložené pozostatky svätých kresťanských mučeníkov.

V priestoroch zvyškov paláca nájdete okolo štrnásť sfíng, ktoré dal Dioklecián doviezť z Egypta. Je zjavné, že tam vôbec nepatria, dokonca ani nezapadli do okolitého priestoru, napriek tomu vás nerušia.

Len podčiarkujú ten chaos, ktorý z celého komplexu kričí. Rovnako ako aj to, že si z toho už stáročia nikto nič nerobí.

Palác pretínajú dve hlavné "triedy": decumanus a cardo. Do nich sa zbieha mnoho malých uličiek, ktoré dnes lemujú kaviarne a obchodíky s keramikou či oblečením. Pri prechádzkach týmito uličkami si človek uvedomí zvláštny rys tohto mesta. Ako je tu všetko popretkávané: staroveké, so stredovekým a moderným, ruiny so živým , súčasným mestom. 

V severnej časti sa nachádza Splitské mestské múzeum, ktoré tiež doporučujem navštíviť.

Keď vyjdete z paláca severovýchodnou bránou, ocitnete sa v parku, kde určite zaujme veľká bronzová socha biskupa Hrehora, ktorý presadzoval omše v Chorvátskom jazyku, miesto latinčiny. Podľa povery, kto ho pohladí palec na jeho nohe, určite sa do Splitu ešte vráti.Súdiac podľa jeho lesku, mnoho ľudí po tom túži a my sme sa veru pridali tiež.

Zdroje:www.wikipedia.cz, www.chorvatsko.cz, www.sme.sk, internet
Fotografie vznikli v roku 2006.