Hum - najmenšie na svete

Ostatná aktualizácia: 10. január 2026

Návštevy: 1329

Hum je malé mestečko, dedinka vo vnútrozemí Istrijského poloostrova a ak máte čas a cestujete okolo po diaľnici A8 odporúčam vám tu krátku ale zaujímavú zastávku.

Keď som prvý krát čítal o tomto mestečku, blogeri o ňom písali ako o zabudnutom, ospalom a prázdnom mini-meste vo vnútrozemí Istrijského poloostrova. To je už minulosťou, pretože asi aj to v tejto info dobe stačilo, aby sa za pár rokov stalo navštevované možno až príliš.
Áno, na našich fotografiách a videu to vyzerá idylicky, prázdno a ticho.
Pod hradbami Humu končí kľukatá cesta. Počujete len vtákov, žiadne autá, v diaľke zvuky pasúceho sa dobytka. Skoro-ranný vzduch vonia kvetmi a starými budovami. Toto je najmenšie mesto na svete, ale je to vôbec mesto? Veď tu žije iba pár desiatok obyvateľov. Ale zdá sa, že ani oni nie sú doma.
Ale toto sa za chvíľu zmení. Je jún a začína sa hlavná sezóna. Pred parkoviskom nás síce víta zatvorená búdka, kde sa platí parkovné. Je totiž príliš skoro, sme tu prví. Parkovisko je veľké a za nízkym kopcom sa črtá druhé, pre autobusy. Ale ako sa sem dostanú? Po tej ceste, ktorou sme sem išli my, by sa museli zlomiť v zákrute.
Hum je malá sivá kamenná škvrnka na zelených kopcoch severnej Istrie, pár kilometrov juhovýchodne od Buzetu. Tak aspoň vyzerá z hora. Turisticky ho preslávil titul „najmenšie mesto na svete“ no jeho naozajstný poklad je v unikátnej živej pamäti chorvátskej hlaholickej tradície a v neporušenej stredovekej kompozícii s prstencom hradieb.

Takže čím začneme? Hlaholika.

Hlaholika by nám nemala byť neznáma. Napíšem len dve mená: Cyril a Metod. Už si spomínate? Prvé slovanské liturgické písmo sa po vyhnaní Metódových žiakov z Veľkej Moravy uchytilo práve v Chorvátsku. Práve Hum a jeho okolie sa stali centrom šírenia hlaholského písma v týchto končinách. Ešte na začiatku dvadsiateho storočia sa tu hlaholikou bežne písalo.
Medzi mestečkami Roč a Hum sa 7 km tiahne Aleja glagoljaša (Alej hlaholiky), reťaz 11 sochárskych monumentov z rokov 1977-85 venovaná chorvátskej hlaholike. Nápisy v hlaholike sú tu všade, najmä na mestskej bráne, ktorou spomenutá Alej končí, alebo začína, podľa smeru vašej púte. Dvojkrídlová medená brána je zdobená kovanými „volskými rohmi“ a uvítacími nápismi. Istria bola jedným z posledných európskych regiónov, kde cirkevná slovančina a hlaholika prežívali v liturgii až hlboko do novoveku. Alej vznikla ako taká 3D učebnica pod šírym nebom, ktorá návštevníkovi hmatateľne rozpráva dejiny miestneho písma – od byzantskej misie Cyrila a Metoda po neskoršie chorvátske literárne stopy.

Čím pokračujeme: Mesto - áno, či nie.

Ak sa vám tu naozaj podarí prísť skoro ráno, ten pocit určite zažijete. Že tu zastal čas. Niečo sa tu rozpadá, niečo vonia obnovou, ale celkovo je Hum učebnicový príklad miniatúrneho opevneného mestečka: prstenec hradieb, z ktorých časť tvorí zadné murivo domov, dve hlavné ulice, malé námestíčko pri bráne, strážna veža so zvonicou z roku 1552 a uprostred neskoršia farská bazilika. Táto kompaktná, po stáročia málo menená dispozícia je dôvod, prečo má Hum taký „rozprávkový“ dojem aj z leteckých záberov.
V Hume a okolí síce býva len pár ľudí, tradície sa tu však dodržiavajú dodnes. Hum spolu so šestnástimi okolitými dedinami (spolu to robí pár stovák obyvateľov) si celé stáročia každý rok volí svojho šéfa - župana Humštiny. Nie je to platená funkcia, je to skôr vec cti. Tradícia je doložená z 18. a 19. storočia. Odohráva sa každoročne na Juraja (23. apríla) jedenásti staršinovia z obce vyrezávajú na drevenú palicu zárezy a tak volia predstaveného. Táto tradícia sa udržiava až do dnes a je turisticky prezentovaná.
Takže Hum sa bežne propaguje ako „najmenšie mesto na svete“. Nejde však o prísnu rekordovú kategóriu; skôr o historický status a miestnu samosprávnu tradíciu v kombinácii s mimoriadne malým počtom domov a ulíc.

Čo sa tú oplatí vidieť? Hlavné pamiatky.

My sme síce prišli hlavne za atmosférou bohom zabudnutého stredovekého mesta, ale ak tu chcete stráviť celý deň, odporúčame okrem dvoch kostolov aj múzeum AurA – komorné „živé“ múzeum miestnej histórie, remesiel a každodennosti, veď s návštevou sa tu obyčajne spája degustačný zážitok.
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Hume bol postavený začiatkom 17. storočia na základoch starého kostola z 13. storočia. Približne 22 metrov vysoká kostolná veža vedľa kostola v Hume bola postavená v 15. storočí ako strážna a obranná veža.
Vstupná brána, pokrytá bronzovými platňami, je zdobená dvanástimi hlaholskými symbolmi, ktoré symbolizujú kalendárne mesiace. Hlaholika je tu naozaj všade, ako dokladujú naše fotografie.

Ako sa to všetko začalo? História

Niečo sa na tomto kopci zrejme odohrávalo už v praveku, ale najmä neskôr- v staroveku.
V 10. storočí tu vzniká opevnené sídlisko Humus Castellum, ktoré slúžilo ako kontrolný bod nad cestami spájajúcimi údolie rieky Mirny so strednou Istriou. Prvá písomná zmienka o Hume sa objavuje v dokumentoch z roku 1102, keď sa uvádza ako „Cholm“ alebo „Colmo“. Vznikol tu kostol sv. Hieronyma (dnešný cintorínsky kostolík) s freskami a nápismi/grafity v hlaholike.
Opevnené hradisko malo mestské práva, ktoré mu zabezpečovali určitú mieru samosprávy – odtiaľ pramení tradícia, že Hum je „mesto“, nie dedina.
Vďaka strategickej polohe sa Hum stal prirodzeným miestom správy pre okolitý región.
Severná a stredná Istria sa stali v 13. a 14. storočí predmetom sporov medzi Benátkami a Habsburgovcami. Hum sa ocitol na habsburskej strane od roku 1374. Benátčania ovládali prímorskú časť Istrie. V tomto období bol Hum opevnený kamennými hradbami, ktoré sa do veľkej miery zachovali dodnes. Niektoré domy tvoria priamo súčasť hradieb.
V 16. a 17. storočí sa Hum musel brániť pred vpádmi Turkov a Uskokov. V tom čase sa posilnila mestská brána a pribudli ďalšie obranné prvky ako aj spomenutá veža.
Popri vojenských hrozbách trápili obyvateľov aj epidémie moru a odchody obyvateľstva, čo postupne znižovalo počet ľudí v Hume.
Dnes žije v Hume podľa posledného sčítania cez 50 ľudí, ale len pred pár rokmi 14, takže negatívny vývoj zrejme zastavil turizmus a Hum napokon nevymrie.

Čo ešte nevynechať?

Ochutnajte Bisku: miestnu špeciálnu pálenku - rakiju. Je to tradičný hroznový destilát s bielym imelom a bylinkami. Miestna legenda spája recept s keltskými druidmi a stále sa vyrába priamo tu.
Navštívte aj Humsku konobu s rustikálnou istrijskou kuchyňou – napríklad fuži (ručne vaľkané cestoviny) s ragú alebo lanýžmi, maneštra, fritaja (vajíčka s divými špargľami na jar), pečené mäso pod pekom; sedenie na terase s výhľadmi.

Ako sa sem dostať?

My sme zišli z diaľnice A8 pri Lupoglave a potom sme išli na Erkovčici, čo je od zjazdu z diaľnice najkratšia trasa. Ale skôr ju nedoporučujem. Lepšie je ísť na Ročko Polje a tam odbočiť na Kras a Hum.
Z Buzetu (cca 14 km).
Parkovanie je pod hradbami pri prístupovej ceste.