Treba si povedať hneď na úvod, že ostrov Murter nie je len ďalším obyčajným Chorvátskym ostrovom vhodným na letný dovolenkový pobyt, Samozrejme je aj tým. Ale má aj aj svoju bohatú a zaujímavú históriu. Ostrov Murter som pred rokom spomínal v článku o NP Kornati. Bolo to v súvislosti s vlastníckymi právami na tieto ostrovy, ktoré sú v rukách obyvateľov ostrova Murter a nie je to náhodou. Všetko to má súvis s drevenými loďami. A o všetkom tomto je nové múzeum v Betine.
História ostrova Murter.
Obyvatelia ostrova Murter boli od začiatku (13. a 14. storočie) remeselníkmi, roľníkmi a chovateľmi dobytka. Betina sa prvýkrát spomína v písomných dokumentoch z roku 1478. Boli to vlastne utečenci z vnútrozemia a preto neboli rybármi. V 16. storočí nastalo preľudnenie tohto relatívne malého ostrova, pretože len jeho časť je úrodná, zvyšok pokrývajú vápencové skaly také typické pre toto pobrežie. Ostrovania boli nútení hľadať pozemky, pastviny a polia pre obživu ďaleko od ostrova, pričom vnútrozemie bolo neprístupné z dôvodu Osmanskej okupácie. Tak sa stalo, že ľudia z Betiny a Murteru prišli na ostrovy Kornati v 30. rokoch 19. storočia ako pastieri zadarských pánov. Po odchode Turkov v 17. storočí prišli aj do oblasti Modravy okolo Vranského jazera. V súčasnosti sú Murterčania najväčšími vlastníkmi pôdy v Chorvátsku a patria im ostrovy Kornati, súostrovie Žut-Sit, Gangaro, Žižanj, časť Modravy, časť Makiriny, a čiastočne zasahujú hlboko do pevniny až po Stankovci.
Potreba lodí rástla spolu s pribúdaním pôdy. Takmer každá rodina bola závislá na lodi, vlastnej alebo patriacej niekomu inému. Okrem návštevy ich majetku ľudia používali svoje lode na cestu do Šibeniku a Zadaru, čo boli administratívne centrá, ale tiež na predaj plodín alebo nákup zásob. Loď sa stala nepostrádateľnou súčasťou každej domácnosti.
Keď v 18. storočí do Betini prišla lodiarska rodina Filipi z Korčule, aby postavila prvú známu lodenicu v Betine, museli tu už nájsť lode a staviteľov lodí, ktorí by ich stavali. Dá sa predpokladať, že stavba lodí v Betine nezačala v 18. storočí a že predtým, ako sa stala známou loď typu "Betina gajeta", musela existovať nejaká univerzálna loď, ktorú tu používali ľudia.
Lodiarske rodiny Filipi a Uroda prevzali už slávny gajetský model z Korčuly a upravovali a prispôsobovali ho potrebám miestnej komunity a špecifikám ostrovanov pričom im mohol za vzor slúžiť typ pôvodný, nachádzajúci sa tu a tak vznikla Betinská gajeta, krásna a praktická drevená loď.
Na začiatku 21. storočia majú lodenice v Betine 17 staviteľov lodí. Robia opravy väčších drevených lodí a stavajú nové lode. Existuje niekoľko menších, rodinných lodeníc, kde sa stavajú a opravujú malé a stredné lode. Tieto rodiny od najstarších po súčasné, žiarlivo strážili a strážia tajomstvo ako v ich projektovaní, tak všetky detaily ich výroby, vrátane používaných materiálov. Betinské lode boli preslávené elegantnými tvarmi a líniami, mimoriadnou odolnosťou, pevnosťou a spoľahlivosťou. V jednotlivých tradičných betinských rodinných dielňach poznal výrobné tajomstvo vždy len jediný člen rodiny - hlavný majster zvaný "Kalafa" a väčšinou otec rodiny. A on svoje vedomosti potom v starobe odovzdával ďalej vždy len jedinému potomkovi, a to tomu najschopnejšiemu a najspoľahlivejšiemu.
Betina gajeta je drevená loď s dĺžkou 5 až 8 metrov a šírkou 2 až 2,60 m, bez paluby po celej dĺžke lode. Stavitelia lodí Betina dokázali prostredníctvom mnohých inovácií dosiahnuť proporcie a tvar lode dokonale prispôsobenej každodenným potrebám a vidieckej ekonomike mešťanov Murtera a Betiny. Hlavnou funkciou gajety bola preprava rôznych druhov nákladu (potraviny, výrobky, hospodárske zvieratá, stavebný materiál). Gajeta je svojou dimenziou rodinná loď a všetci členovia posádky museli vedieť, ako ju navigovať. Ženy často samotné používali loď. Gajeta sa dala používať aj na rybolov.
Druhý typ vznikol zabudovaním motora do lode. Tento proces sa začal v 40. a 50. rokoch 20. storočia. Aj s motorom a kajutou si Betina gajeta zachovala svoje jedinečné línie.
Múzeum betinskej stavby drevených lodí (Muzej betinske drvene brodogradnje), bolo otvorené v roku 2015. Nachádza sa v starom centre Betine v smere od prístavu ku kostolu. Zbierky múzea sú umiestnené ako v interiéri budovy múzea, tak na ploche pred ním. Vnútornú časť tvoria dve samostatné časti - expozície stavby lodí a etnografická časť.
Ostrov Murter
je husto osídlený. Žije tu 5200 obyvateľov. Má rozlohu 18,6 km2) a patrí k Severodalmatským ostrovom. Od pevniny je oddelený vo svojej strednej časti úzkym Murterským prielivom, na severovýchode potom ho obmývajú vody Pirovackého zálivu, na západe vody murterského mora, ktoré dosahuje na opačnej strane až ku Kornatským ostrovom. Murter je pri obci Tisno na najužšom mieste murterského prielivu spojený s pevninou zdvíhacím mostom, dlhým 37,5 m.
Správnym strediskom ostrova je obec Murter, ktorá je súčasne sídlom Správy národného parku Kornati. Ďalšími turistickými strediskami sú Tisno (letné hudobné festivaly Garden) a Jezera. Obec Betina je strediskom poľnohospodárstva a stavby malých lodí a svojou marinou (prístavom) ako strediskom jachtárov sa zapája do športového života na ostrove. Pýchou ostrova je známa krásna piesočná zátoka Slanica blízko obce Murter.
Colentum
Na severnej strane zátoky Hramina, na úpätí vyvýšeniny Gradina, ležia pozostatky antického mesta Colentum. Nálezisko je z väčšej častí pod morom. Mesto sa najviac rozvinulo za panovania rímskych cisárov Nera a Vespaziana, ktorých mince boli nájdené počas archeologického výskumu.
Colentum mal typickú antickú architektúru - domy s vyššími poschodiami, vodné nádrže, kúpele, úzke ulice vydláždené kameňmi, podobné súčasným uliciam v starých častiach dalmatínskych miest. Odborníci predpokladajú, že mesto bolo olúpené a zničené pirátmi v druhom storočí. Keďže sa nachádza na pláži Kolentum medzi Betinou a Murterom, tu sa môže potápanie či šnorchlovanie stať naozaj objaviteľským.
zdroje: wikipedia,mbdb.hr