Novigrad je malebné mestečko, so zachovalou stredovekou amosférou, nachádzajúce sa na južnom pobreží Novigradského mora, na severnej strane ostrého zálivu, na úbočí kopca, pod ochranou starej pevnosti, obklopené hradbami. Novigrad, ale i Starigrad sú časté názvy miest v Chorvátsku. Tento článok je o Novigrade nachádzajúcom sa v Zadarskej župe, v severnej Dalmácii.

Novigrad je malebné mestečko nachádzajúce sa na južnom pobreží Novigradského mora, v dlhom ostro zarezanom zálive.
Staré mesto sa nachádza na severnej strane tohto zálivu, na úbočí kopca pod ochranou starej pevnosti, obklopené hradbami.
Mesto je z veľkej časti zachované v stredovekom architektonickom vzhľade. Minimálne poopravované domy a ulice priam volajú po nejakej úlohe v historickom veľkofilme. Len všadeprítomné elektrické káble možno kazia dojem z autentickosti.
Mesto je skôr tichého a ospalého rázu. Typický ruch jadranského pobrežia sa mu vyhýba. Tomu zodpovedajú služby, ale i ceny. Parkovanie je zdarma, vstup  do pevnosti tiež. V mestečku sa nachádza etnografická zbierka, otvorené cez týždeň od 10.00 do 14.00, vstupné 15 kún pre dospelých, deti do 10 rokov zdarma. Nájdete ju hneď za branou v  meste, neďaleko schodov vedúcich k pevnosti.
Čistota Novigradského a Karinského mora, blízkosť ústia kaňonu rieky Zrmanja a Národný park Paklenica, kvalita rýb a kôrovcov s intenzívnym rozvojom vidieckej turistiky sú dostatočným dôvodom, aby sa do táto oblasť stala pre  turistov príťažlivá...
História
Toto prírodou dobre chránené miesto bolo osídlené už v dobe bronzovej. Hradisko s osídlením na mieste dnešného hradu zrejme slúžilo Liburnom, Ilýrskemu kmeňu. Pevnosť a dedinky v okolí nezanikli ani v rímskych dobách, a ani po príchode Chorvátov v 7. storočí, o čom svedčia rôzne pamiatky, najmä pozostatky kostolov a kostolných invertárov.
Chorvátska pevnosť starých pánov Novigradu dominuje strmému kopcu nad mestom. Stojí na mieste starobylej Illyrskej pevnosti (asi 2000 - 1000 p.n.l.). Na začiatku 13. storočia na tomto mieste bola obnovená Rímska veža pomenovaná Castrum Novum (Novi Grad). Od toho je pomenované mesto i priľahlé Novigradské more. Na konci 13.str., v roku 1282 ličko - krbavský šľachtic Juraj Gusić (Kurjaković) vežu starostlivo zrekonštruoval a okolo nej postavil pevnosť obdĺžnikového tvaru, ktorá slúžila k obrane mestečka pod hradom. Od roku 1409, kedy bol Novigrad v držbe Benátčanov, pevnosť bola výrazne prestavaná a rozšírená až do veľkosti hradu.
V roku 1386 bola v pevnosti väznená  budúca kráľovná Mária a jej matka Alžbeta, manželka uhorského kráľa Ľudovíta z Anjou a dcéra bosnianskeho Bána Stjepa Kotromaniča. Podľa legendy, kráľovná Alžbeta v zajatí vyšívala kráľovský plášť - "Planit", ktorý je uchovaný vo farskom kostole Panny Márie. Ján Horváth v januári 1387 na tomto hrade Alžbetu pred očami vlastnej dcéry zaškrtil. Údajne preto, že poslala tajnú správu do Benátok, aby loďstvom blokovali Novigrad  a tak zabránili odvezeniu Alžbety a Márie do Neapola. V tomto roku skutočne pevnosť 4 mesiace obliehalo benátske vojsko. Napokon bola kráľovná Mária, manželka  uhorského, českého, nemeckého a chorvatského kráľa a rímskeho cisára Zikmunda Luxemburského, prepustená.
V roku 1551 tu vzniká Novigradský starochorvátsky kodex. Začína sa slovami: "Na Božiu slávu v roku 1551 12. februára v Novigrade Tu budeme zapisovať zvyky, ktoré boli na chorvátskom území medzi Kninom a Ninom a udržiavať tradície našich predkov...
V roku 1571 veľká turecká armáda a delostrelectvo Ferhata Sanjaka obliehala Novigrad, ale statoční obrancovia, pod vedením kapitána Lukeho Halaburiča, pevnosť ubránili a prinútili Turkov k ústupu.
Viac ako 150 rokov pevnosť s mestom odolávali neustálemu tlaku Osmanskej ríše. Turkom sa podarilo dobiť Novigrad iba raz v roku 1646 na dobu menej ako deväť mesiacov. Nasledujúci rok Benátčania pod vedením guvernéra Leonarda Foscolo Turkov z Novigradu vyhnali.
V roku 1708 bola pevnosť posledný krát obnovená, a po zániku Benátskej republiky v roku 1797 bola opustená.

Novigradské more
Novigradské more je hlboko do pevniny zapustená vodná plocha, záliv, s rozlohou 28,65 štvorcových kilometrov. Je spojené s Jadranom Velebitskym kanálom a Maslenickým Zdrilom, a s Karinským morom Karinským zdrilom. Dĺžka zálivu v smere západ-východ je 11,0 km a maximálna šírka je 4,8 km. Dĺžka Novigradského mora je 29,7 kilometrov. Maximálna hĺbka 38 m sa nachádza priamo pri vchode do Maslenickej rokliny.
Do Novigradského mora sa vlieva rieka Zrmanja, ktorá je 69 km dlhá a má 554 kilometrov štvorcových povodia. Novigradský prieliv je tak veľmi ostro zarezaný do vápencového krasového podložia, že je často nazývaný kaňonom. Táto úžina bola vytvorená dlhodobou eróziou riečneho kaňonu, po ktorej asi pred 40.000 rokmi táto rieka obrátila svoj smer toku smerom na západ (pred tým tiekla smerom ku Krke), a mala oveľa viac energie ako dnes i pobrežie bola umiestnené ďaleko za dnešnými hranicami. Stúpajúca hladina morí v dôsledku topenia ľadu na póloch a vo vysokých horách po skončení poslednej doby ľadovej, zaplavila nielen túto tiesňavu, ale aj Velebitský kanál a vlastne celý Severný Jadran.
Slanosť Novigradského mora je menšia ako obvyklá slanosť Jadranského mora a zvyšuje sa s hĺbkou, pretože sladká voda, špecificky ľahšia, sa drží v povrchovej vrstve.

zdroj: www.novigrad-dalmacija.hr, wikipédia