Toto prístavné mesto na západnom pobreží Istrijského polostrova s približne 15 000 obyvateľmi očarí každého, kto vkročí do jeho úzkych uličiek, obklopených farebnými fasádami a vôňou mora. Ak existuje miesto, ktoré dokonale vystihuje esenciu chorvátskeho pobrežia ovplyvneného Talianskom, je to práve Rovinj. Nie je to už žiadny „tajný tip“ – Rovinj je po Dubrovníku druhým najnavštevovanejším v celom Chorvátsku.

Až do roku 1763 bol Rovinj samostatným ostrovom. Dnes je historické jadro rozprestreté na návrší niekdajšieho ostrova, spojeného s pevninou počas benátskej nadvlády. A práve vplyv Benátskej republiky tu cítiť na každom kroku – v architektúre, uličkách, farbách aj atmosfére.
Historické jadro Rovinju má tvar jedinečnej mestskej siluety s jasnými líniami benátskych architektonických modelov, a preto sa mesto často nazýva aj „malé Benátky“.
Prechádzka starým mestom je ako prechod galériou pod holým nebom. Rovinj je jedno z najfotogenickejších a najromantickejších miest, ktoré sme navštívili počas naších výletov po Chorvátsku.
Ak prichádzate zo severnej strany mesta, uvítajú vás z mora vyrastajúce vysoké farebné domy a zdá sa, že stačí len trochu silnejšieho vetra a padnú do neho. Južná strana je iná. Farebné domy skutočne pripomínajú vjazd do Benátok. Dlhá promenáda okolo prístavu s rybárskymi bárkami a jachtami a s desiatkami cukrární, kaviarní, krčmičiek a reštaurácií je pýchou Rovinje. More máte pri nohách a temperamentom a energiou sálajúce mesto na dosah ruky. Promenáda presahuje zo starej do novej časti.
Toto mesto na západnom pobreží Istrie je známe najmä labyrintom uličiek, ktoré vedú starým mestom. Stále sme sa tam strácali. Ale nedá sa stratiť úplne, stúpajúc uličkami hore určite prídete na vrchol ostrova, ku kostolu a smerom dole do prístavu, alebo na pobrežie.
Uličky stúpajú na vrchol poloostrova, kde stojí kostol sv. Eufémie, ktorý tvorí spolu s vežou prirodzenú dominantu mesta. Domy v Rovinji sú tak blízko seba, že sa musíte prebojovať úzkymi schodiskami alebo chodbami, aby ste sa dostali späť do širších ulíc. Hlavne keď sú zaplnené turistami.
Keďže niektoré domy sa nachádzajú priamo pri vode, ulice končia priamo v mori a balkóny sa vznášajú nad vlnami. 
Rovinj to je symfónia farieb, vôní, zvukov a príbehov. Mesto, kde sa benátska história snúbi s jadranskou pohostinnosťou. A keď raz zabočíte do jednej z jeho kľukatých uličiek, možno sa vám stane to, čo mnohým pred vami – nebudete chcieť odísť.
Apropo - úzke uličky. Výstavbu podmienil veľmi obmedzený priestor ostrova, čo malo za následok úzke domy, úzke uličky a malé námestia postavené veľmi blízko seba. Jadro mesta Rovinj je tiež zvláštne svojimi komínmi, ako aj vonkajšími schodiskami a uličnými schodmi (skalináda), krytými terasami (baladuri), verandami, vnútornými nádvoriami, slepými uličkami, studňami, strešnými terasami a stavbami v štýle manzárd.
Hneď pri príchode do tejto časti Chorvátska vás možno prekvapia dvojjazyčné tabuľky s názvami obcí a miest. Samotná Rovinj má ešte jeden názov a to je Rovigno. Má to svoj dôvod.
Ešte v roku 1910 95% obyvateľstva tvorili taliani. Až po roku 1947 odišla veľká časť do Talianska. Dnes má talianska menšina stále v meste 16% a svoje školy.
K tomu všetkému patrí aj špeciálny jazykový klenot - miestny dialekt – zmes chorvátčiny, taliančiny a niekoľkých nemeckých výrazov – je natoľko špecifický, že sa dostal do „Červenej knihy vážne ohrozených jazykov“ UNESCO. Počuť ho však dnes už len zriedka, najmä medzi staršími obyvateľmi. 
Ak chcete vedieť prečo je Rovinj aj talianská, prečítajte si nasledujúci odsek o histórii mesta.

Mesto na skale a v čase

Nejaký tábor na ostrove tu bol už zrejme za Rímskych dôb, keďže sa zachovalo jeho meno Castrum Rubini. Ale dôležitosť toto miesto získalo až po páde Západorímskej ríše. Ostrov sa stal, podobne ako Benátska lagúna, útočiskom obyvateľstva okolitých miest pred útokmi Hunov, Vizigótov a ďalších barbarských kmeňov.
V rannom stredoveku bol ostrov pod správou Byzantskej ríše. Jeho meno sa v taliančine postupne vyvíjalo od Ruigno, Ruginio až po Ruvigno a dnešné Rovigno. Chorvátsky Rovinj (čítaj Roviň). Ostrov dobre spĺňal ochrannú funkciu a odolal mnohým pokusom o dobitie či ovládnutie. Aj tak sa dostal na cca 200 rokov do rúk Langobardom a na cca 100 Frankom. Potom asi 200 rokov vzdoroval akejkoľvek a hlavne Benátskej nadvláde. Napokoj jej roku 1283 podľahol a na 500 rokov sa stal súčasťou Benátskej republiky. Po jej zrušení Napoleónom sa dostalo mesto do jeho područia. Od začiatku 19. storočia až do konca 1.svetovej vojny patrilo pod Rakúske cisárstvo. Rozpad Rakúsko-Uhorska využilo Taliansko na okupáciu celej Istrie, vrátane mesta Rovinj. V roku 1947 celá Istria pripadla Juhoslávii a po jej rozpade Chorvátsku.

Kostol sv. Eufémie – srdce a výhľad mesta

Dominantou mesta je barokový kostol sv. Eufémie z 18. storočia, postavený na mieste starších svätýň. Na jeho 63 metrov vysokej zvonici sa týči socha patrónky mesta, samotnej sv.Eufémie,  ktorá sa podľa smeru vetra otáča – miestni tvrdia, že tak predpovedá počasie. Výstup na vyhliadkovú plošinu je dobrodružný zážitok sám o sebe – úzke drevené schodisko, staré až do šmykľavej oblosti vyšliapané trámy a jemne sa kývajúca konštrukcia vám zdvihnú adrenalín. Doporučujeme lepšiu obuv. V šľapkách sa síce dá vyjsť, ale je to nebezpečné trápenie, nehovoriac o zostupe. Ale ten výhľad! Za dobrej viditeľnosti dovidíte nielen na Istriu, ale aj na pohorie Učka, niekedy až po alpské vrcholy.
Pripravte sa na to, že na poludnie vás zvon na veži môže svojím mohutným úderom poriadne prekvapiť.

 

 

Príbeh a legenda o svätej Eufémii

O živote a smrti svätej Eufémie existuje len málo historických informácií. Je známe, že bola dcérou významného občana Chalcedónu, mesta neďaleko Konštantínopolu a ako kresťanka bola vo veku 15 rokov za vlády cisára Diokleciána v roku 304 n. l. uväznená a mučená a nakoniec hodená levom, ktorí ju neroztrhali. Hovorí sa, že zomrela na následky zranení, ktoré jej v aréne spôsobil buď medveď, alebo lev. Najčastejšie je zobrazovaná s palmou a kolesom v rukách a obklopená jedným alebo viacerými levmi. Zomrela ako mučeníčka 16. septembra 304. Zbožní kresťania uchovali jej telo, ktoré bolo neskôr prenesené do Konštantínopolu, kde cisár Konštantín postavil na jej počesť veľký kostol. Sarkofág tam zostal až do roku 800, kedy sa k moci dostali ikonoklasti, ničitelia modiel, náboženských obrazov a symbolov. Podľa legendy sarkofág zmizol z Konštantínopolu jednej búrlivej noci, pravdepodobne ho oddaní veriaci naložili na loď, aby ho ochránili pred zničením.
Traduje sa, že sarkofág s telom svätej Eufémie priplával k brehom Rovinju skoro ráno 13. júla 800. Ako a prečo práve do Rovinj nie je známe. Legenda hovorí, že na brehu ostrova stál sarkofág a nikto nevedel čo s ním. Až chudobný pastier zo svojimi kravami ho dokázal vytiahnuť na vrchol ostrova. Rovinj sa s touto mučeníčkou neoddeliteľne spojil. A tak  je panoráma Rovinju nepredstaviteľná bez vysokej, štíhlej zvonice kostola so sochou svätice na vrchole, ktorá akoby strážila nad strechami mesta, svahmi, schodmi, borovicami a čajkami a stretávala sa len s oblakmi a hviezdami.
Zvonica bola postavená v rokoch 1654 až 1680 podľa vzoru zvonice na Námestí svätého Marka v Benátkach podľa návrhu architekta Manopla a na jej vrchole bola v roku 1758 umiestnená medená socha svätej Eufémie, dielo bratov Vincenza a Bista Vollaniovcov. Veľký barokový troj-loďový kostol sv. Eufémie s tromi apsidami bol postavený v rokoch 1728 až 1736 podľa návrhov benátskeho architekta Giovanniho Dozziho. Nespočetné davy  pútnikov sa už stáročia hrnú do Rovinje z celej Istrie, najmä na sviatok svätice 16. septembra .

Pamiatky Rovinje

 -Na námestí Trg Maršala Tita sa nachádza hodinová veža pôvodom z 12. storočia, pôvodne súčasť mestských hradieb, ktorá slúžila v minulosti aj ako väzenie.
-Tam stojí aj oblúk Balbijev luk postavený v rokoch 1678 – 1679. Oblúk vedie na ulicu Grisia. Na jednej strane je zdobená hlavou Turka a na druhej strane hlavou Benátčana. Stojí na mieste starej mestskej brány.
-Už v 7. storočí bol Rovinj obklopený mestskými hradbami, ktoré boli následne spevnené vežami. Mesto malo sedem brán, z ktorých tri sa zachovali dodnes: Brána sv. Benedikta, Portika a Brána sv. Kríža.Pôvodné hradby obkolesovali len vrchol ostrova s pôvodným kostolom sv.Juraja. Neskôr v 12.storočí boli postavené hradby okolo celého ostrova. Najviac boli zosilnené v 16. storočí. Paradoxne nie kvôli tureckej hrozbe, ale ako ochrana pred uskockými pirátmi z neďalekého Senja. 
-Sídlom starostu mesta bol kedysi Pretoriánsky palác z roku 1308. Predná časť a átrium boli zrekonštruované v rokoch 1850 a 1860 a v roku 1935, keď tam boli umiestnené erby predstavujúce benátske a rovinjské rodiny a mesto. 

La Grisia – ulica umelcov a duše Rovinje

Jednou z najznámejších ulíc je La Grisia – ulička plná galérií, remeselných obchodov a ateliérov. Každé leto sa tu koná tradičná umelecká výstava pod holým nebom, ktorá priťahuje tvorcov z celej Európy. Rovinj dýcha umením – na nábreží hrajú hudobníci, portrétisti kreslia tváre turistov a výstavy pod holým nebom sú bežnou súčasťou života.
Grisia končí krásnym kaskádovitým schodiskom, ktorá vedie na námestie, kde stojí kostol sv. Eufémie. Je jedinečná svojou jednodňovou výstavou umeleckých súťaží, ktorú v Grisii nepretržite organizuje Rovinjské múzeum dedičstva od augusta 1967. Výstava vznikla z iniciatívy členov Umeleckej kolónie, ktorých cieľom je prispieť k šíreniu vizuálneho umenia a revitalizácii mesta zhromažďovaním umelcov a vystavovaním ich diel na otvorenom priestranstve. Veľký počet umelcov vystavuje svoje diela na Grisii a púta pozornosť návštevníkov a turistov. My sme sa tu boli ešte pred sezónou, takže táto časť bola prázdna, ale malé obchodíky a butiky boli otvorené a plné zaujímavých vecičiek.

 

Zlatni Rt – Zlatý mys, zelený polostrov oddychu

Len kúsok južne od mesta nájdete Prírodný park Zlatni Rt. Borovicové lesy, exotická zeleň a výhľady na more tvoria ideálne miesto na pokojné prechádzky, bicyklovanie či oddych pri vode.
Odporúčanie: Prenajmite si bicykel a preskúmajte cestičky parku až po pláže v zátoke Lone.

Kameň, more a ježkovia – rovinjské pláže

Pláže v Rovinji sú prevažne kamienkové alebo skalnaté, často s betónovými vstupmi do vody. Morské dno je kamenisté a neraz posiate morskými ježkami – preto je obuv do vody nutnosť. Niektoré pláže sú skryté medzi skalami, iné zasa upravené a ľahko prístupné. Sezóna na kúpanie trvá od mája do septembra, keď teplota vody dosahuje príjemných 24 °C.

Mesto farieb, chutí a emócií

Promenáda okolo prístavu je pulzujúcim srdcom mesta. Rybárske člny, kaviarne, reštaurácie a taverny ponúkajú výhľad na more i vôňu istrijskej kuchyne. Večer tu zažijete tú pravú rovinjskú atmosféru – ľudí posedávajúcich pri pohári malvázie alebo terane, deti s nanukmi v ruke, umelcov, ktorí dokončujú obrazy pri západe slnka.
Uskutočnili sme náš test pizzou a....kvalita nás prekvapila. Musíme poznamenať, že celkovo sme pizzu lepšiu ako na Istrii nikde v Chorvátsku nejedli. Možno za to môže konkurencia, možno prítomnosť prísnych talianskych turistov, nevieme. Jednoducho je to tak, a keďže zhoda bola v rodine jednohlasná, radšej sa s nami nehádajte. Rovnako obstála aj zmrzlina. Čo sa týka cien, klasika. 4 pizze, nápoje a espresso, do 70,- € aj s tringeltom sme sa vošli v pohode.

Praktické tipy na záver

 - Obuv: Do starého mesta aj na vežu noste aspoň sandále. Stará dlažba je nepríjemne šmykľavá a keď len trochu spŕchne, priam nebezpečná.
 - Najlepší čas na návštevu: Máj – jún a september – menej turistov, ale stále príjemné počasie.
 - Parkovanie: Staré mesto je samozrejme pre autá uzavreté. Najlepšie je zaparkovať na verejných parkoviskách na nábreží pred historickým centrom. Keďže tam parkuje väčšina hostí a zamestnancov z hotelov a reštaurácií je počas dňa cez sezónu permanentne plné.
 - Jedlo: Vyskúšajte rizoto z čiernych sépií, grilovaného brancina alebo domáce cestoviny „fuži“ s lanýžovou omáčkou.
 - Ubytovanie: Široká ponuka od rodinných penziónov až po butikové hotely v starých domoch.
 - V meste nie je v prevádzke mestská doprava, cez sezónu býva prevádzkovaný turistický vláčik.

Aj spisovateľ Jules Verne podľahol kráse a neuveriteľne dokonalej harmónii Rovinje a umiestnil k jej brehom časť románu Matyáš Šandorf.

Zdroje: www.rovinj-tourism.com, wikipédia, miestne informácie