Jedno z najstarších miest na severe Jadranu, Senj (vyslov Seň), je známy svojou mimoriadne bohatou a turbulentnou históriou. Symbolom mesta je pevnosť Nehaj. V roku 1558 ju postavili slávni Uskoci zo Senja, ktorí bránili mesto pred tureckými a benátskymi útočníkmi. A práve Senjskí Uskoci sú tým, okolo čoho sa všetko v tomto meste s jeho krištáľovo čistým morom, krásnymi plážami, vynikajúcimi reštauráciami, točí.
Mesto a prístav so šesťtisíc obyvateľmi leží pri Velebitskom prielive v zátoke Senjska draga, na pobreží aj na priľahlých svahoch. Toto miesto trpí najsilnejším vetrom Jadranského prímoria Borou až 200 dní v roku. Bóra veje od priesmyku Vratnik (694 m) v pohorí Velebit. Pritom niekedy, najmä v zime má silu orkánu. V zime je Senj preto najchladnejším miestom na Jadrane, ale v lete, na rozdiel od zimy je počasie v Senji príjemné.
Nás privítal Senj svojou zachmúrenou tvárou. Pršalo, fúkalo, rýchlo sa skryť do nejakej dobrej pizzerie. Reštaurácii tu je neúrekom a pizza nás veru nesklamala. Prestalo pršať, tak rýchlo do mesta, kým nás prehánka opäť nezaženie do úkrytu. Mesto si zachovalo stav z obdobia najväčšej uskockej slávy, zo 16. storočia. Neočakávame nič perfektné a dokonalé, preto nie sme sklamaní, že staré mesto nie je v takom stave, aký je bežný na pobreží v iných historicky cenných mestách. Prispeli k tomu aj obrovské škody, ktoré mesto utrpelo za druhej svetovej vojny. V posledných rokoch sa však pamiatky postupne opravujú. Tento súčasný stav je ale naozaj romantický. Sú tu miesta, ktorých akoby sa stáročia nedotkla ľudská ruka a my sa cítime ako objavitelia.
Do mesta nás prilákala pevnosť Nehaj, ktorá sa nad mestom na pahorku vypína ako čarovný zámok spomedzi stredomorských borovíc. Teda aspoň takto pevnosť pôsobí z diaľky. Avšak pri bližšom preskúmaní jej rozprávkový look zmizne a zisťujeme, že naozaj stojíme pod nedobytnou protitureckou pevnosťou, kde obránci využili všetky možné obranné ukrutnosti, aby zastavili protivníka a ochránili mesto ležiace pod pevnosťou.
Tvrdava Nehaj (po slovensky Neboj sa) bola postavená v roku 1558 pod dohľadom Ivana Lenkoviča, uskockého kapitána. Stavitelia použili materiál zničených kostolov, kláštorov a domov pôvodne umiestnených mimo mestských hradieb.
Stavbu poňali ako obrovskú kamennú kocku so štvoricou nárožných veží, ktoré akoby každú chvíľu mali z pevnosti odpadnúť, s malými okienkami, strieľňami a ďalšími obrannými otvormi podľa najmodernejších vojenských pravidiel. Na najvyššom poschodí, hore na obrannej terase sa za cimburím nachádza špeciálny obranný otvor -záchod. Ten sme vyskúšali, ale samozrejme nepoužili, ako sa tam hore obrancom sedávalo.
Ale kym sme sa sem dostali, prešli sme cez dve poschodia, na ktorých je múzeum Uskoky Senju a zbierky prístavu Senj. A úplne dole, na prízemí, je stredoveká reštaurácia.
Spoza cimburia sa nám otvoril fascinujúci výhľad na modravý Jadran, na strmé úbočia ostrova Krk a na malý ostrov Prvič, za ním ostrov Rab.
Čo to boli za ľudia, ktorí začali písať dejiny Senjskej pevnosti? Takzvaní Uskoci(=utečenci), katolícki utečenci z osmanskej Bosny sa usadili v tomto meste pod Severným Velebitom. Pod dohľadom cisárskej Viedne krutými výpadmi cez hranicu podpichovali turecké jednotky. Ako ich moc narastala, začali ohrozovať aj Benátsku republiku. O ich smelých činoch sa v 15. a 16. storočia s mrazením v chrbte rozprávalo v šľachtických salónoch západnej Európy aj v chatrčiach chudákov. Stali sa takým postrachom Jadranu, že sa pred nimi triasli turecké aj benátske osady v celom prímorí Jadranu a pred ktorým neboli bezpečné dokonca ani prepychové paláce v srdci Benátok. A dokonca si z nich odniesli ako rukojemníkov pár krásnych dievčat z najpoprednejších benátskych rodín. Úskokom potom prinieslo ich prepustenie tučné výkupné.
O drsnej povahe senjských úskokov podávajú presvedčivý dôkaz galérie erbov jednotlivých rodov, kde sa to len tak hemží odťatými hlavami fúzatých Turkov nabodnutými na meče.
Uskoci sa nakoniec stali natoľko svojbytnou silou, ktorá značne rozčuľovala aj ich habsburských ochrancov, až všetkým došla trpezlivosť a vo finále spoločne s Benátčanmi postupne vypálili všetky uskocké základne, vrátane námornej flotily. Uskokov vysťahovali aj s rodinami ďaleko mimo pobrežia, prevažne na Žumberackú vysočinu západne od Záhrebu, pri dnešnej chorvátsko-slovinskej hranici. To roku 1617 bol koniec Uskokov na Jadrane.
Uskocké tradície a pamiatky na uskocké obdobie však žijú v Senji dodnes.
História Senju:
Senj je najstaršie mesto na severnom Jadrane, ktoré vzniklo asi pred 3000 rokmi na kopci Kuk na východ od dnešného Senju. V prehistorických časoch pod opevneným osídlením v dlhej zátoke bolo kotvište a obchodná základňa, kde ľudia z vnútrozemia vymenili svoje produkty s pobrežným a ostrovným obyvateľstvom. Vzhľadom na rastúci význam obchodného miesta sa obyvatelia hradnej pevnosti postupne začali pohybovať z kopca bližšie k moru a vytvorili nové spoločenstvo, ktoré sa prvýkrát spomína v 4. storočí p.n.l.. V polovici 2. storočia p.n.l. prichádzajú Rimania. Senia bola východiskovým miestom na útoky voči povstaleckým Ilýrskym kmeňom vo vnútrozemí. Počas rímskej vlády sa stala obchodným, dopravným a kultúrnym centrom tejto časti Jadranského pobrežia. V tejto dobe boli postavené radnica, akvadukt, kúpele, chrámy, o čom svedčia početné archeologické nálezy, ktoré boli objavené v oblasti Senj: kamenné pamiatky, sochy bohov, budov a cintorínov.
V stredoveku postavili Chorváti nové mesto na rímskych pozostatkoch s rímskou tradíciou zachovanou v mene Senia, dnešnom Senj. Stred Chorvátskeho stredovekého štátu sa presunul na juh (do Dalmácie) a Senj stratil svoj význam ako dopravné a obchodné centrum. Až v polovici 12. storočia bolo mesto znovu spomenuté v písomných prameňoch. V roku 1169 tu bola založená diecéza. Od roku 1184 bolo mesto v rukách templárov, potom sa dostalo pod vládu vojvodov z Krku. Za ich vlády Senj obnovil svoju bývalú slávu. Obchod začal opäť prekvitať a mesto opäť získalo svoju úlohu dôležitého tranzitného centra s prístavom Senj. Hospodárska prosperita vytvorila základ pre rozširovanie mesta a v meste a jeho okolí boli
postavené početné kostoly a kláštory. V stredoveku bola Senj známa svojou hlaholitickou abecedou, pravdepodobne vytvorenou v 9. storočí ako prostriedok evanjelizácie Slovanov.V roku 1248 sa s povolením pápeža Innocenta IV. Biskupa Senj stal jediným biskupstvom v katolíckom svete, ktorý mohol v liturgii používať hlaholiku. Táto skutočnosť ovplyvnila vývoj hlaholskej abecedy 14. a 15. storočia, čo potvrdili početné zachované hlaholické nápisy, rukopisy a dokumenty. V roku 1494 v Senji vznikol tlačiarenský lis. Jedna z najstarších tlačiarní v juhovýchodnej Európe vytlačila dve incunabuly: "Hlaholícky misál" a "Spovid općena". V polovici 15. storočia vstúpila do mesta armáda maďarsko-chorvátskeho kráľa Mateja Korvína. V roku 1469 sa Senj stal centrom kapituly Senj, vojenskej štvrti, ktorá bola zriadená na pomoc pri obrane proti rastúcej hrozbe Osmanskej ríše, ale aj na ochranu regiónu pred benátskou expanzívnou politikou.
V prvej polovici 16. storočia sa osmanské útoky na oblasť Senj zintenzívnili, čo viedlo k úplnému opusteniu okolitých dedín a Senj sa stal bezpečným útočiskom pre početné skupiny utečencov z okupovaných území. Utečenci vytvorili slávne Uskoky z Senj, vojenské jednotky, ktoré úspešne ochraňovali mesto a spôsobili ťažké straty osmanským a benátskym silám.
V roku 1558 bola na vrchu Trbušnjak dokončená výstavba pevnosti Nehaj.
V dôsledku zmeny politiky Habsburgovcov v 17. storočí sa stali nežiadúcimi a boli prinútený presťahovať sa do iných častí Chorvátska. Pokojnejšie časy umožnili mestu znovu oživiť obchod a zabezpečiť tak jeho ekonomickú prosperitu.
Obzvlášť prosperujúce obdobie bolo v druhej polovici 18. a v prvej polovici 19. storočia, keď došlo k výstavbe dôležitej infraštruktúry (nová Jozefínska cesta, obnovenie prístavu, výstavba tzv. Cisárskych skladov, atď. ). To bol začiatok novej zlatej éry mesta a Senj sa stala jedným z najdôležitejších hospodárskych a kultúrnych centier v krajine.
Čo je ešte k videniu v Senji?
Mestské múzeum v Senji sa nachádza v paláci Vukasovičov, čo bola kedysi jedna z najslávnejších senjských rodín. Postavený v 14. a 15. storočí v goticko-renesančnom štýle, Vukasovičský palác je jedným z najkrajších príkladov sekulárnej architektúry v meste Senj. Múzeum má archeologickú, morsko-archeologickú, numizmatickú a hlaholickú zbierku, zbierku zbraní a vojenského vybavenia, etnografickú zbierku a výstavu o pohorí Velebit.
Staromestské centrum je ohraničené pozostatkami hradieb a obranných veží. Staré mesto sa vyznačuje sieťou úzkych ulíc a námestí, najznámejšou ulicou je Uskočka Ulica - krásny príklad stredovekej architektúry.
Katedrála sv. Márie a ďalšie kostoly v meste (pozostatky kostola sv. Františka, kostol sv. Márie z umenia, kaplnka sv. Martina)
Velika brána (Veľká brána) - postavená pri vchode do mesta, označovala koniec stavby Jozefínskej cesty, ktorá bola postavená pod vládou Márie Terézie a jej syna Jozefa II a viedla do Karlobagu po pobreží. Bola to jedna z mála ciest po pobreží, predchodkyňa Jadranskej magistrály v tomto úseku, z ktorej je možné fragmenty tejto starej cesty vidieť. Brána má vyrazené vzdialenosti v nemeckých kilometroch medzi Senj a ostatnými mestami, ako aj habsburskú korunu.
Priesmyk vrátnik (698 m) - prechádza ním jedna z najdôležitejších spojníc medzi pobrežím a vnútrozemskou oblasťou zv. Lika. Je to najnižší a najvýznamnejší priesmyk cez Dinarské pohorie. Často sa touto cestou pokračuje ďalej do mesta Otočac a odtiaľ k Plitvickým jazerám. Krásny výhľad na okolité hory i na more.
zdroje: wikipedia, chorvatsko.cz