Ak som si nejaké mesto v Chorvátsku obľúbil až na toľko, že sa tu budem vracať pri každej možnej príležitosti, tak je to Šibeník. Tiež som sa tu vrátil v lete, po desiatich rokoch, ale na rozdiel od Primoštenu, zanechalo vo mne toto zaujímavé miesto rovnaké, ak nie väčšie emócie.
Možno preto, že na ňom zmeny nebadať, alebo skôr pre tu zvláštnu atmosféru, ktorou na mňa pôsobí.

Malebné prostredie v chránenom Šibenickom zálive pri ústi rieky Krka je jedinečným na Jadrane. Jednou z najväčších dominánt mesta a jej okolia je práve toto ústie rieky Krky do mora. A v blízkom okolí sa nachádza aj  Národný park Krka, ktorý vám umožní spoznať krásu nespútanej prírody.
Pri výhľade z niektorej z pevností sa nám ukáže krásna panoráma končiaca až na obzore drobnými kopčekmi súostrovia Kornaty.
Mesto samé, jeho staré a historické centrum je pre mňa najzaujímavejšie. Pripomína mi také detské bludisko, keď sa dá v spleti uličiek akože stratiť. Alebo za každým rohom objaviť niečo zaujímavé, či ukryté malé námestie, kaskádovité schodište, kostol, prastaro vyzerajúcu bránu...
Nájdete tu uličky, ktoré akoby žiarili novotou, ale aj zákutia, ktorých sa ruka údržbára nedotkla už naozaj dlho.
Domy, aj päť poschodové, sú na seba nalepené na úbočí stúpajúceho terénu ako lastovičie hniezda. Ak sa na ne človek zadíva, určite nájde okno, o ktorom sa dá povedať, že ho nikto už dávno neotvoril a cez stáročia trvajúce prístavby a prestavby sa miestnosť za oknom nenávratne stratila.
Prechádzal som sa uličkami starého Šibeniku  večer i za tmy a cez pravé poludnie a zakaždým ma v nose šteklila taká zaujímavá vôňa, ktorá  možno napokon ani vôňou nebola, možno to bol len taký pocit, že ma ovanul dych dávnych čias.
Ak sa do mesta vydáte na pravé poludnie, môžete prepadnúť pocitu, že je neobývané, prázdne. Pritom možno toto je práve príležitosť užiť si Šibenik osobne až intímne. Dostatok chládku vás nevyčerpá a výborná zmrzlina osvieži.
Samozrejme aj tu badať zmeny. Napríklad pevnosť sv.Mihovila je krásne zreštaurovaná. Na ďalších pevnostiach sa začína pracovať.
Šibenik je dnes administratívne, politické, hospodárske, sociálne a kultúrne centrum župy Šibensko-kninskej, ktorá sa ťahá pozdĺž 100 km dlhého pobrežia medzi Zadarom a Splitom. Dnes má Šibenik 47.274 obyvateľov (2011). Rozkladá sa na úbočí pohoria Trtar, a na juhovýchode až k úpätiu Svilaja. Klíma je extrémne stredomorská a počet slnečných hodín v priebehu roka dosahuje až 2710 hodín.

Na rozdiel od iných miest, ktoré založili Gréci, Rimania alebo Ilýri je Šibenik mesto už od svojho založenia chorvátske.
Založený, pôvodne ako staré chorvátske opevnenie, ktoré sa nachádzalo v dolnej časti pevnosti svätého Michaela, ktorá stále dominuje mestu, bol Šibenik spomenutý prvýkrát v roku 1066, v dokumente vydanom chorvátskym kráľom Petarom Krešimirom IV.
Šibenik získal štatút mesta v roku 1167 od Štefana III.
V roku 1290 bola založená Šibenická diecéza.
Za chorvátsko-uhorských kráľov získal autonómiu, o ktorú ale musel stále bojovať s okolitými krajinami. Medzi 11. a 12. storočím išiel Šibeník z rúk do rúk od Benátok , cez Byzantskú ríšu , Uhorsko až po kráľovstvo Bosny .
Napokon Šibenik na 400 rokov získala, spolu s ostatnou Dalmáciou, Benátska republika v roku 1412 po trojročnom obliehaní.
Zostal pod jej nadvládou do r. 1797, kedy sa celá Dalmácia stala súčasťou rakúskej monarchie.
Od 15 storočia bol Šibenik vystavený tlaku Osmanskej ríše.
Vďaka postupne vybudovanej vynikajúcej fortifikačnej obrane ho Turci nikdy nedobyli.
Na konci 1. svetovej vojny, v r. 1918 sa Taliani pokúsili získať Šibenik násilnou anexiou, museli ho však vypratať a odovzdať Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov.
Cez II.sv. vojnu ho zabrali Talianske vojská a neskôr Nemecké.
Po II.svetovej vojne  sa Šibenik vrátil do rúk JSFR. Pri vojne o nezávislosť bol ťažko poškodený. Dnes už na ňom stopy vojny nenájdete.

Perlou Šibeniku je katedrála sv.Jakuba (Sveti Jakov) na námestí Chorvátskej republiky. Je tou najkrajšou ukážkou prechodu od gotiky ku klasicizmu. Postavená na konci stredoveku za 122 rokov je vrcholným dielom významného chorvátskeho sochára a staviteľa Juraja Matejevića Dalmatínca. Pokračovateľom jeho diela a spolutvorcom plastickej výzdoby bol Donatellov žiak Nikola Firentinac.
Stavba je obrovských rozmerov - 39 m dlhá a 32 m vysoká. A celá je postavená výhradne z kameňa a kamenných dosiek bez použitia malty. Séria 71 realistických sochárskych portrétov, umiestnená na katedrále, je jedinečná.

Obranu Šibeniku tvorili štyri pevnosti :

Pevnosť Sv Nikole bola postavená na ľavej strane pri vchode do kanála Sv Ante na ostrove zvanom Ljuljevac, v prednej časti prístavu Šibenik. Na žiadosť mesta Šibenik, sa ju benátsky kapitán Alojzije de Canal rozhodol postaviť v roku 1525. Pevnosť bola navrhnutá a postavená slávnym benátskym architektom Hyeronimusom di San Michaela. Pevnosť, vyzbrojená 32 kanónmi, bola postavená tak dobre, že sa ju žiadne loďstvo nepokúsilo dobyť.




Pevnosť Sv. Mihovila sa nachádza na kopci, 70 m nad hladinou mora. Na jeho stavbu, ktorá trvala od 15. až do 17. storočia, bol použitý biely kameň. Rozloha pevnosti je 2600 m2. Počas archeologických vykopávok boli nájdené aj zvyšky materiálnej kultúry z doby železnej, čo dokazuje skutočnosť, že Chorváti postavili svoje opevnenie na mieste starovekého Illírského mesta.





Pevnosť sv.Ivana sa nachádza na kopci 115 m vysoko nad centrom starého mesta. Bola vybudovaná v roku 1646, v podobe hviezdy podľa projektu benátskeho vojenského inžiniera Antonia Leni, za účelom ochrany mesta pred útokmi z vnútrozemia. Je zaujímavé, že výstavba pevnosti trvala len jeden a pol mesiaca, pretože obyvatelia Šibeniku sa tak báli tureckých útokov, že pomohli postaviť..





Šibenik má pekné mestské kúpalisko Jadrija (kamienky a piesok) s borovicovým lesíkom, na konci prielivu sv. Ante pri otvorenom mori. Spojenie s mestom je možné motorovými člnmi každých 15 minút.
Ďalšie možnosti kúpania sú v hotelovom mestečku Solaris vzdialeného 6 km.
Solaris patrí medzi najlepšie vybavené letoviská v celej Dalmácii. V Solarise sa nachádza veľa hotelov, apartmánov, kempingov aj jachtársky prístav Marina.

Samozrejme ku komplexu patrí aj niekoľko reštaurácií, barov, wellness - centrum, kongresové centrum a nespočetné množstvo praktických športovísk.
Čo sa kúpania v Solarise  týka, budete milo prekvapení. Najväčšou pýchou tohto letoviska je práve dlhá kamienková pláž, ktorá je čiastočne doplnená umelo. Nazývaná je ako "Biela pláž" a vďaka svojej kráse a čistote bola vyznamenaná tzv. Modrou vlajkou.
Nájdete tu akvapark, požičovne a plno plážových barov. Na určitej časti pobrežia sú upravené betónové plošiny. 
V Solarisu je bezproblémové aj ubytovanie.



Ponúkaná je veľká ubytovacia kapacita v hoteloch, ďalej v hotelových apartmánoch, v súkromí ale aj v kempe.
Je tu jachting, windsurfing, vodné lyžovanie, potápanie a vodné skútre. V ponuke sú tu aj športy na pevnine. Medzi ne patrí tenis, vybavená telocvičňa, malý futbal, basketbal, minigolf, kolky, strelnice, bežecké cesty a cyklotrasy. Rovnako ako v Solarise aj v Šibeniku je možné využívať športové zariadeniac.

 

zdroje: wikipedia, chorvatsko.cz, chorvatske.cz, sibenik.hr, sibenik-tourism.hr