Malé mestečko a prístav na rieke Krke, 16 km severne od Šibeniku, je sídlom správy národného parku Krka. 4 a pol kilometra nad Skradinom sa nachádza jeden zo vstupov do národného parku Krka – ulaz Skradinski buk. Turisti sa k nemu dostanú loďami z prístaviska v Skradine (plavba je v cene vstupenky) alebo peši, prípadne na bicykli. Vďaka blízkosti tohto prírodného unikátu, sa cestovný ruch stal neoddeliteľnou súčasťou života obyvateľov Skradinu, takže je tu trochu živšie, ako by ste očakávali.
Skradin je romantické stredomorské mesto, pretkané tajomnými úzkymi dláždenými uličkami, priechodmi a klenbami, ktoré ukrývajú obchodíky so suvenírmi, malé kaviarne a reštaurácie. Celé centrum mesta je chránenou kultúrnou pamiatkou. Sú v ňom domy, ktoré pochádzajú prevažne z 18. a 19. storočia a sú omietnuté spôsobom typickým pre Benátky.
V Skradine je most cez rieku Krku, takže tadiaľto sa dá dostať na druhú stranu NP Krka. Je tu veľmi pekná Marína, prístav, ktorý je vybavený cca 200 kotviskami. Je umiestnený hlboko v zátoke a je považovaný za jeden z najlepších a najnavštevovanejších na chorvátskom pobreží. Občas sa stane, že tu stretnete aj nejakú tú celebritu, ktorá sa vydala na jachte za poznavaním chorvátskeho pobrežia.
Skradin je mesto s mimoriadne dlhou a bohatou históriou, ktorú možno na základe archeologických nálezov a historických prameňov vysledovať od pravekého železného a liburnského obdobia, cez rímske až po významnejšie stredoveké chorvátske obdobie. Prvá písomná zmienka o osídlení oblasti pochádza z roku 339 pred Kristom.
Ako prvé tu stálo ilyrské sídlisko, hlavné stredisko ilyrského kmeňa Liburnov, preslávených ako moreplavci a stavitelia lodí. V antickej, Rímskej dobe to bolo významné sídlo – municipium Scardona. Už v 6. storočí sa stalo sídlom biskupa a bolo ním až do roku 1830.
Za chorvátskych kráľov sa stal Skradin významným oporným bodom. Koncom 13. a začiatkom 14. storočia Skradin prekvital ako hlavné mesto Šubićských bánov Pavla I. a Mladena II . Šubićovia postavili pevnosť Turina na kopci s výhľadom na prístav Skradin na mieste starého liburnského hradiska. Osadu pod pevnosťou povýšili na slobodné mesto a dostala vlastný štatút a správu. Mesto ďalej obohatili výstavbou niekoľkých bohato vybavených kláštorov, v ktorých sídlili dominikáni, františkáni a ďalšie kresťanské rády.
Od pol.14.stor ovládli Skradin Benátčania. V r. 1522 ho dobyli na 150 rokov Turci, ktorí tu vybudovali mohutné opevnenie. Potom pripadlo Benátčanom, v ktorých područí zostalo do roku 1797. Majiteľmi sa následne stali Francúzi a nakoniec sa Skradin dostal do područia Rakúska. Každý národ, ktorý mal nejaký čas nadvládu nad týmto mestom, v ňom po sebe zanechal stopu. Preto sa dnes v Skradine nachádza toľko pamiatok, najmä svetského charakteru. Na najväčšom námestí v centre mesta sa týči kostol Malej Madony z 18. storočia. Jeho zvonicu nájdete asi 20 metrov od neho. V starom mestskom jadre je ukrytý aj pravoslávny kostol sv. Spiridona z 19. storočia. Nájdeme tu však ešte početné ďalšie kostoly, za zmienku stojí napríklad kostol sv. Petka a sv. Jeronými.
Zo Skradinu pochádzal významný renesančný maliar pôsobiaci v Benátkach, Juraj Čulinović, v histórii umenia známy ako Giorgio Schiavone.
V blízkosti prístavu sa nachádza upravené miesto na kúpanie, pláž je tvorená betónovými plochami, sem tam sa objaví miestečko s drobnými okruhliakmi. Prístup do vody je pozvoľný, je tak vhodný pre deti aj neplavcov. Pokiaľ dávate prednosť väčšiemu súkromiu, vydajte sa radšej kúsok za mesto, kde určite nájdete svoj kúsok pláže. Pod Skradinom po prúde je veľké Prukljanské jazero (Prukljansko jazero). V Skradine sú niektoré reštaurácie vyhlásené svojimi miestnymi rybími špecialitami (v určitom období roka sa podáva aj miestna veľká špecialita – jednocentimetrové rybky zvané golac. Tie sme síce nevyskúšali, ale obľúbili sme si pizzeriu Zlatka, kde sme si zakaždým pochutili na veľmi dobrej pizzi. Nájdete ju jednoducho, je hneď vedľa zvonice, kúsok od námestia.
zdroje:wikipedia,