Zrmanja je krásna krasová rieka, ktorá hrala úlohu Rio Pecos vo filmoch podľa kníh Karla Maya o Winnetouovi. Už sme sa po nej plavili, pred siedmymi rokmi z Obrovaca do Novigradského mora. Teraz nastal čas, aby sme to skúsili proti prúdu, až potiaľ, pokiaľ sa dá člnom z Obrovaca plaviť.
Po rokoch sme sa vrátili do Obrovaca. 7 rokov je na toto trápiace sa mestečko krátky čas. Zmeny sú malé, aj keď viditeľné. Niektoré domy sa opravili, niektoré sa opravujú. Krásne pouličné lampy osvetľujú zničené fasády a tiché ulice. Nad mestom sa týčia ruiny tvrdavy Kurjakovič a nám sa zdá, že sa tam niečo zmenilo. Vydali sme sa teda po shodiskách a chodníkoch tieto zmeny preskúmať. Naozaj. Zmeny sú veľké. Múry pevnosti prechádzajú obnovou a konzerváciou. Všade sa povaľujú hromady pripraveného a očisteného stavebného materiálu. Niekde sa robia výkopové a prieskumné práce, zrejme tu majú svoje slovo archeológovia. Ale to nás neodradí, toto všetko poznáme z väčšiny slovenských hradov, na ktorých sa konajú práve tieto záchranárske práce.
Výhľady na údolie rieky a na mesto stoja za to. Bohužiaľ pri detailnejšom pohľade vidíme aj iné veci. Prepadnuté strechy opustených domov, v niektorých už rastú vyše dvadsaťročné stromy. Ďalšie obete vojny.
Goran drží slovo a presne o jednej zakotví na nábreží. Môžeme nastúpiť a previesť sa asi 4 km hore prúdom rieky Zrmanja. Čaká nas asi dvojhodinová plavba. Na hluk motora si človek za chvíľu privykne, a tak sa môžeme venovať krásam prírody. Úbočia už tu nie sú také príkre ako v dolnej časti toku, ale stále je to tu zaujímavé aj keď možno jednotvárne.
Na konci cesty nás čaká Jankovića buk, vodopád cez celú šírku rieky. Mohutným hukotom prehluší aj zvuk motora. Vodopád Jankovića buk je posledným vodopádom na Zrmanji. Je vysoký asi 3 metre. Na pravo vidíme i vodné mlyny, ktoré boli v minulosti veľmi dôležité, no dnes sú už len ruinami.
Na vodopád kazí pohľad betónový skelet. Je však veľmi dôležitý. Je zberačom vody do vodovodu pre Obrovac. Zároveň, vďaka spádu, je vodojemom. Sladká voda sa totiž pod vodopádom už mieša s morskou vodou z Novigradského mora. Voda od vodopádu už nie je pitná, ale tieto podmienky robia biotop vhodný pre sladkovodné aj morské organizmy.
Goran zakotví tak, že odvážni môžu preliezť z boku lode na vodopád a brodením sa dostať až na druhu stranu rieky. Pekný zážitok.
Cesta späť ubehne rýchlo.
Ak vás v Obrovaci prepadne hlad, Buffetu v centre sa radšej vyhnite. Hotel na nábreží je síce drahší, ale jedlo by tam malo byť stráviteľnejšie, pretože nič horšie ako v tom Buffete sme v Chorvátsku nejedli.
Zrmanja je krasová rieka v severnej Dalmácii. Kým po 69 km vtečie do mora Novigradského na svojom toku ponúkne nám nejedno čarovné zákutie. Pramení v úpätí pohoria Velebit vo výške asi 395 m.n.m. Od vodopádu Jankovič po ústie do Novigradského mora sa konajú vyhliadkové plavby z Obrovacu.
Rieka pokračuje aj nad vodopádom Jankovič, sú tam ďalšie vodopády, výborné pre rafting a priehrada. Takže možno nabudúce!
Viac: Zrmanja - po stopách Apačov
Tvrdava Kurjaković
Pevnosť Kurjaković je najvýznamnejším dedičstvom rodu, ktorý po desaťročia vládol Obrovaci. Pohľad na ruiny stavby, ktorá leží na kopci nad mestom a ohybom Zrmanje, prináša historicky, ale aj vizuálne mimoriadne atraktívnu scénu, jednu z najpôsobivejších v Chorvátsku.
Rodina Kurjaković, známa aj ako grófi z Krbavy, bola chorvátska šľachtická rodina pochádzajúca zo šľachtického kmeňa Gusić. Rod vznikol koncom 13. storočia. Svoj vrchol ako magnáti dosiahli medzi polovicou 14. a polovicou 15. storočia, mali úzke styky a vysoké úradnícke pozície na uhorskom kráľovskom dvore a skončili v roku 1531, keď majetky magnáta Ivana Karlovića svadbou pripadli Nikolovi III. Zrinskému. Dvaja členovia rodu boli Banovia (miestodržiteľovia) Chorvátska a dvaja boli zakladajúcimi členmi Žigmundovho Dračieho rádu.
Grófi nepretržite podporovali uhorského kráľa a kráľovnú, s výnimkou Grgura I. a Pavla I. na samom začiatku. Boli medzi prvými v chorvátskej šľachte, ktorí si vybudovali úzke spojenie s Uhorskom, ako aj prví medzi chorvátskymi šľachticami, ktorí mali titul rytiera dvora, funkciu kráľovského majstra dvora, magistra kráľovského a kráľovského správcu, majstra pokladnice, kráľovského majstra pohárov, dvorného palatína a tak ďalej. Boli tiež chovateľmi šľachtených koní predávaných v Dubrovníku a strážcami Svätej koruny Uhorska.
Zo Slovenskom je rod spojený vetvou Budislava Kurjaka, ktorá sa prevažne zdržiavala v župe Krbava. Od roku 1393 Budislav spravoval pevnosť v Bernolákove a mal aj dom v Bratislave. Ďalší potomkovia získali hrad Dobrá Niva, Ľupča a Brezno, ktoré im potom odňal Ján Korvín, syn Matyáša Korvína.