Každý, kto prechádza na strednom Považí okolo Beckova venuje určite pár pohľadov tejto veľkej zrúcanine na šesťdesiat metrov vysokom vápencovom brale na ľavom brehu Váhu. Necelé tri roky bol Beckovský hrad zavretý, opravovali ho. Od začiatku tejto sezóny je opäť sprístupnený verejnosti.

Aj tí, čo tam chodievali, ho nespoznajú.
Na dolnom nádvorí hradu vyrástla úplne nová hradná zástavba v štýle stredovekých hospodárskych domov.
V areáli dolného nádvoria hradu pribudlo aj stále pódium so zázemím pre účinkujúcich.
Výraznou zmenou prešla aj hradná kaplnka. Tá dostala tvar, aký mala v minulosti a zastrešili ju.
Rekonštrukcia hradu, ktorý patrí medzi najkrajšie na Slovensku, stála takmer dva a pol milióna eur. Obec ich získala vďaka projektu cez eurofondy a zo svojej pokladne dodala 5 percent.
Vďaka tejto novovybudovanej zástavbe sa rozšírila možnosť kultúrnych akcii, od letného kina, cez divadelné predstavenia a koncerty až po možnosti privátneho využitia hradných priestorov. Viac info na http://www.hrad-beckov.sk

Historia hradu:
Dejiny hradu siahajú až do 9. storočia, keď na brale stál drevený veľkomoravský hrad Blundus (Bolondóc).
Výhodná poloha, mu zabezpečila význam aj po ďalšie storočia, počas budovania Uhorského štátu, až napokon v polovine 13. storočia sa pristúpilo k výstavbe kamenného hradu. Ten r.1241 už zrejme stál, pretože v tomto roku odolal tatárskemu pokusu o dobytie.
Hrad, bol pôvodne majetkom uhorských kráľov.
V roku 1296 sa dostal do rúk Matúša Čáka III. Trenčianskeho, ktorý zdokonalil jeho opevnenia a prebudoval ho na svoju rezidenciu. Po jeho smrti v roku 1321 sa hrad stal opäť majetkom kráľa Karola Róberta, a bol spravovaný kastelánmi.
Najvýznamnejšie obdobie z hľadiska rozvoja hradu sa začalo rokom 1388, keď uhorský kráľ Žigmund Luxemburský za verné služby daroval hrad šľachticovi poľského pôvodu Ctiborovi zo Stiboríc.
Ctibor, ktorý bol jedným z najbohatších mužov Uhorska a sedmohradským vojvodom a vlastnil na Slovensku 20 hradov a sam sa tituloval ako “pán Váhu” Beckovský hrad prebudoval na honosné rodinné sídlo v gotickom štýle. Boli postavené nové reprezentatívne hradné objekty, vrátane kaplnky s bohatou architektonickou a maliarskou výzdobou. Bola to doba najväčšieho rozkvetu, spolu so svojím synom Ctiborom II rozšírili i predhradie. Takto dobudovaný hrad sa priradil k najhodnotnejším šľachtickým sídlam v Strednej Európe.
Po Ctiborovej smrti v roku 1414 hrad zdedil jeho syn Ctibor II.. Pretože Ctibor II. nemal syna, postúpil právo na svoj majetok po svojej smrti v roku 1434 na svoju dcéru Katarínu.
Kráľovský koncil však podľa uhorského zvykového práva rozhodol, že Katarína dostane len jednu štvrtinu z otcovho majetku, vyplatenú v peniazoch.
Kráľ Žigmund daroval v roku 1437 (deň pred svojou smrťou) hrad rytierovi Pavlovi Bánfimu, Bánfiovci začali hrad opevňovať a prestavovať v renesančnom štýle na honosné sídlo. Na hrade boli vybudované nové opevnenia a kvôli zvyšujucej sa nebezpečnosti delostrelectva aj delová bašta.
Taktiež mestečko Beckov pod hradom bolo opevnené hradbami s vodnou priekopou. Vďaka tomu hrad aj mesto v roku 1530 odolali útokom tureckých vojsk.
V jednej z bitiek s Turkami v roku 1594 padol Ján Bánfi, jediný žijúci syn Ladislava Bánfiho, čo malo za následok vymretie beckovskej línie Bánfiovského rodu po meči.
Mimoriadna obranyschopnosť hradu aj mestečka sa potvrdila ešte v roku 1599, kedy hrad aj mestečko odolali nájazdu Tatárov, ktorí ako spojenci Turkov plienili územie horného Uhorska.
Po smrti Jána Bánfiho nezhody medzi jeho viacerými dedičmi mali za následok rozdrobenie majetku a postupný úpadok hradu.
V roku 1729 následkom požiaru mestečka Beckov sa plameň preniesol aj na hrad a pohltil interiér a strechy. Hrad bol zničený a postupne sa z neho stali ruiny.
Až 25 rokov prebiehajúca pamiatková konzervácia na konci 20. storočia priniesla záchranu hradu. Tej v rokoch 1970-76 predchádzali komplexné prieskumy.
Hrad Beckov, čo nájdete na hrade dnes

zdroje: www.hrad-beckov.sk, Encyklopedia slovenskych hradov.