Hrad Blatnica je zrúcaninou na vápencovom výbežku Plešovica (asi 630 m. n.m.) v predhorí Veľkej Fatry, necelé 2 km severovýchodne od rovnomennej obce a 15 km južne od Martina.
Z hradu je v súčasnosti opäť výborný výhľad na jednú stranu do rozľahlej Turčianskej kotliny, v ktorej sa spájali dve významné diaľkové obchodné cesty z Pohronia a z Ponitria a pokračovali ďalej do Poľska. Z druhej strany tiahne popod hrad Gaderská dolina, ktorá je jedným z najkrajších turistických klenotov Slovenska a ponúka dostatok turistických i cykloturistických trás a rôznych ďalších zaujímavostí a atrakcií.
Hrad bol disponovaný ako dvoj-vežový útvar s medziľahlým palácom, čiastočne obklopený priekopou.
Dnešný stav hradu je ruinálny a na hrade prebiehajú záchranné práce pod vedením občianskeho združenia. Naša posledná návšteva bola pred 10-tími rokmi a zmeny sú veľké. Pred desaťročím sa hrad strácal v lesoch, pomaly rozpadal a nič neveštilo veselú budúcnosť.
Prítomnosť je iná. Na väčšej časti už prebehli konzervačné práce, areál je zbavený náletových rastlín a stráň smerom do kotliny Turca tiež prešla odlesnením, síce neúmyselným (víchrica), ale stalo sa.
Po hrade je stále pohyb na vlastné riziko, človek musí byť opatrný a pozerať sa nielen pod nohy, ale aj nad seba.
Diadém - Združenie záchrany hradu Blatnica (ďalej len ZZHB) vzniklo v decembri roku 2006. Jeho členom nie je ľahostajný osud nášho kultúrneho dedičstva a hlavným cieľom združenia je záchrana hradu Blatnica pred úplným zánikom, zviditeľnením a postupnou konzerváciou ešte zachovalých častí, ako aj záchrana a priblíženie jeho dávnej slávy pospolitému ľudu formou propagačných materiálov a kultúrnych podujatí.
Ako na ostatných rozpracovaných záchranách Slovenských hradov, aj tu si zúfajú nad nedostatkom financií z posledných rokov a práce v podstate ustali.
Zachované je murivo západnej veže, ktorá sa čnie aj dnes do veľkej výšky a sú na nej vidieť štrbinové strieľne. Horný hrad zovretý medzi dve veže a murivo - hlavne jeho spojovacia palácová časť už prešla záchranou. Na hospodárskych budovách v dolnom hrade je celkom zachovalé nárožné kvádrovanie. Ich murivo bolo tiež zachránené pred zvetrávaním do doliny. Pod baštami sú vyhliadky, kde je možné vstúpiť a je odtiaľ nádherný výhľad do Gaderskej doliny.
Vstup na hrad je zadarmo. Priamo na hrade si však môžete zakúpiť magnetky, hrnčeky, informačné brožúry, alebo len prispieť na záchranu hradu.
Blatnica je vstupom do asi 16 kilometrov dlhej Gaderskej doliny, ktorá je vhodná na horskú turistiku s výstupmi na vrchy Tlstá a Ostrá, alebo na príjemnú prechádzku v dolnej časti doliny či cykloturistiku.
Ak máte malé deti, Gaderská a Blatnická dolina umožňuje nenáročné prechádzky s malými turistami. Celá Gaderská dolina v dĺžke 8 km je prejazdná aj s bežným typom kočíka, pričom poskytuje možnosť si naplno užívať krásy prírody spolu s malými ratolesťami.
História hradu
K vzniku tohto bližšie neskúmaného hradu donedávna písomné pramene mnoho nevypovedali. Podľa maďarského historika P. Engela bol postavený až po roku 1320, ale v roku1323 ho už určite mal v držbe Zvolenský župan magister Donč.
Po roku 1335 sa dostal do rúk kráľa a do konca storočia boli Turčianski župani zároveň aj kastelánmi Blatnického hradu.
Bol teda začas v majetku turčianskeho župana Jakcha a jeho kastelána Petra, podžupana Jána de Mikla a palatína Ladislava Opoľského.
Pred rokom 1399 ho i s panstvom kráľ Žigmund vymenil istému Dominikovi, zvanému Pogan, synovi Michala, za jeho 10 dedín v Temešskej a Berežskej stolici. V roku 1399 ďalšou výmenou s tým istým Dominikom prevzal Žigmund blatnické panstvo do kráľovského úžitku.
Obchodná cesta, ktorú hrad strážil, stratila časom svoj význam, nakoľko sa začala používať západnejšie situovaná pohodlnejšia cesta cez Mošovce do Martina. Tým dôležitosť hradu upadla a panovníci ho v 15. a 16.storočí dávali často do zálohu a tak hrad prechádzal rukami rôznych držiteľov.
O hrad sa tým pádom viedli dlhodobé spory.
Tie utíchli až po roku 1539, kedy kráľ Ferdinand I. daroval hrad svojmu prívržencovi Františkovi Révayovi. Jeho potomkom potom patril až do svojho zániku v 18. storočí.
V čase Bočkajovho povstania sa ho v roku 1605 hradu zmocnili povstalecké vojská . Pretože aj neskôr bol oporou povstalcov , hrozila mu nútená demolácia, ku ktorej nakoniec na žiadosť zástupcov stolice nedošlo. Po obhliadke hradu v roku 1678 komisia konštatovala možnosť len ľahkých opráv neveľmi narušenej stavby.
Na začiatku Thökölyho povstania (1681) našla na hrade bezpečné útočisko nielen šľachta z okolia, ale aj prenasledovaní kňazi. V roku 1703 sa ale Rákócziho stúpencom podarilo hradu zmocniť a starý horný hrad podpálili. Z bašty pri bráne odvliekli posledné delá.
Za oddanosť Révayovcov panovníkovi počas povstaní, bol hrad ušetrený príkazu na zničenie nevyužitých pevností a tak hrad mohli Revaiovci obývať aj naďalej.
Dolná časť hradu potom slúžila ešte ako sídlo Michala a Kašpara Révayovcov, z ktorých druhý roku 1723 protestoval proti rozoberaniu hradných múrov Michalovými ľuďmi za účelom stavby kaštieľa v Štiavničke.
Nakoniec Révayovci hrad opustili, výbavu a nábytok preniesli do kaštieľov v Štiavničke a Mošovciach a hradu zostala úloha hospodárskeho objektu.
Úplnú skazu Blatnického hradu spôsobil ničivý požiar v roku 1760, po ktorom hrad už neopravili, v dôsledku čoho spustol. Jeho zrúcanina sa ešte na začiatku 20. storočia z diaľky vynímala na vrchole skalného hrebeňa, avšak so zalesnením úplne zmizla v lesnom poraste.
Povesť o hrade
Turčiansky hornatý kraj oplýval kedysi hojnosťou divej lesnej zveri.
Vedeli o tom aj sídelné kniežatá z Nitravy, ktorým tento kút zeme patril. Neraz sa na poľovačke zatúlali aj do Turca a veru vždy odchádzali s bohatou korisťou.
Osobitne ich lákali ozrutné a mocné tury. Tých tu bolo nadostač, dokonca viac ako kdekoľvek inde.
Kniežatá vtedy navzájom žili v dobrej zhode. Stalo sa, že Mojmír a Pribina sa vybrali na poľovačku do hustých lesov Turca. Do kraja, kde bolo počuť viac hlasy zveri ako ľudskú reč.
Nitrianske knieža si za honcov vybralo domácich ľudí, ktorí tu žili roztrúsene v malých zrubových obydliach. Jedným z nich bol aj udatný šuhaj menom Blatoň.
Pribina sa pri poľovačke držal blízko Mojmíra, keby mu bolo treba v nejakej núdzi pomôcť.
V úzkej doline sa objavili dva mohutné tury. Vyvalili sa z húštiny a hnali sa teraz oproti kniežatám. Mojmír tura netrafil a Pribina tura len poranil čo zvera ešte väčšmi rozzúrilo.
Napokon im životy zachránil Blatoň. Za odmenu nechcel nič. Zadivil sa Mojmír i Pribina takejto skromnosti svojho poddaného a napokon sám panovník rozhodol:-Nech je po Tvojej vôli. Zostaň tu žiť po svojom. Nie však ako náš poddaný, ale ako pán celého tohto údolia. Darujem Ti tento kus rovinatej zeme aj s okolitými lesmi. Tu hospodár a občas Ťa navštívim, ako sa Ti dari.
Poďakoval sa Blatoň za takéto dobrodenie i štedrosť' vladára a za prvého druha si pribral male opustené turie teliatko.
Blatoň si pri svojom zrube postavil aj maštaľku pre malého tura a začal si na svojom spokojne nažívať.
Zhromaždil okolo seba pracovitých ľudí, klčovali spolu okolité lesa a kroviská, obrábali polia. Malého tura, keď dorástol, naučil ťahať pluh, a naučil to aj ďalších svojich zvieracích pomocníkov.
Po čase sa k Blatoňovi dostavila aj vzácna návšteva z Nitry. Keď Pribina videl, aký je Blatoň múdry a schopný hospodár, pozval ho na svoj hrad a tu ho obdaroval mečom s rukoväťou zdobenou zlatom a striebrom a ustanovil ho vladykom, pánom celého tohto hornatého kraja, ovenčeného hradbou vrchov.
Osud Blatoňovho života spečatil tur, preto zem nazval Turcom.
Na temene vrchu, pod ktorým dokázal svoju odvahu, postavil Blatoň hrad a ten niesol potom jeho meno. Nazýval sa hradom Blatoňovým, Blatnicou.
Na mieste dnešnej Plešovice vyrástli hradné múry. Blatoň potom vládol dlhé roky, ako sa patrí v prospech svojho ľudu a na rozkvet kraja. Keď zomrel, jeho telo uložili do hrobu spolu s mečom, ktorý mu na znak vladykovskej moci daroval sám Pribina. Dávno pradávno sa rozpadli múry a spráchniveli brvna prvého blatnického hradu. Rozpadáva sa aj druhý, ktorý postavili poddaní iných pánov o pár storočí neskôr. Ostal už iba blatnický meč pripomínajúci Blatoňa. Prvého slovenského vladyku Turca.
Zdroj:Povesť o blatnickom meči Ján Junas - Turčianske chotáre strana 28- 30 Vydalo vydavateľstvo Gradus r.l996
 |
 |
 |
 |
 |
Gaderská dolina
Gaderská dolina alebo tiež Gader sa nachádza približne v strede turčianskej časti Veľkej Fatry.
Je jednou z najznámejších slovenských dolín, pretože sa tu na malom území nahromadilo veľa prírodných krás a zaujímavostí. Ráznosť a bohaté geologické členenie Gader ovplyvnili horotvorné procesy v dávnej minulosti. Sivé vápence a biele dolomity sú pozostatkami tropického mora, v ktorom kedysi vznikli. Pod Krížnou našli geológovia úlomky koralových útesov a skamenené ulity dávno vyhynutých morských živočíchov.
O mohutných horotvorných presunoch, ktoré toto územie prekonalo, svedčia impozantné steny zvrásnených vápencov a celý vrcholový amfiteáter Tlstá.
Vznikli pri pohybe a tlaku celých krýh, ktoré boli základom týchto tvarov, modelovaných ďalej slnkom, vodou, vetrom a mrazom. Keď sa oblasť stala súšou, začala tu voda modelovať početné jaskyne, skalné dutiny, bradlá, terasy, stĺpy, brány a tunely, ktoré sa striedajú so skalnými vežami z dolomitov, ktoré nápadne kontrastujú s hladkými bridlicovým hrebeňami susednej Necpalskej doliny či holým hrebeňom Ostredka a Krížnej.
Bránou do celého Gader je obec Blatnica.
Priamo nad Blatnicou sa nachádza rozložitý vrch Tlstá s mohutnými vápencovými galériami a kolmými stenami klesajúcimi priamo do doliny.
V masíve Tlstá sa nachádzajú početné jaskyne rôznych veľkostí. Najznámejší je Mažarná, v ktorej boli nájdené zvyšky diluviálneho jaskynného medveďa. Jaskyňa bola obývaná aj ľuďmi v mladšej dobe kamenne.
V hornej časti sa Gader delí na dve vetvy, ľavostrannú Dedošovú dolinu, ktorá pokračuje smerom do Drobkova a Veterného a na pravostrannú dolinu Selenec.
Do Selence sa vstupuje cez Čertovu bránu, za ktorou sa dolina rozširuje.
Z rozoklaných dolomitových skál vyniká Skalná dolina s najvyšším bodom 1290 m.
Dolina uzatvára prírodná rezervácia Padva, domov medveďa hnedého.
Jedná sa pralesovitý kút s vodopádmi, ktorý bol pre svoju výnimočnú geomorfologickú , botanickú a zoologickú hodnotu vyhlásený v roku 1972 za Národnú prírodnú rezerváciu.
Oboma dolinami tečú horské potoky, stekajúce miestami strmými kaskádami, ktorých dravé vody po tisícročia doliny modelovali. Žijú v nich pstruhy a sivoni.
Gader a jeho bočné doliny sú husto zalesnené
Celý komplex Tlstá bol vyhlásený r. 1972 národnou prírodnou pamiatkou a r. 2002 vznikol deviaty národný park Slovenska NP Veľká Fatra .
Zaujímavosti
V rokoch 1956-60 vypustili v Gaderskej doline postupne 20 kamzíkov alpského pôvodu, ktoré boli dovezené z lokalít v Českej Kamenici a Jesenníkoch z Českej republiky. Kamzíkom sa v Gaderskej doline dobre darí, zdržujú sa najmä na skalnatých miestach v zóne nesúvislého lesa.
V Gaderskej doline na Gaderskom potoku, časť Sokolovo, stredisko Mlynčekovo, sa nachádza atrakcia, ktorú vytvorili dôchodcovia z Klubu gaderských dôchodcov.
Je to vlastne sústava malých vodných mlynčekov, ktoré urobia radosť každej malej ratolesti i tým dospelým.
Významnými sú nálezy z Blatnice ako hrob veľkomoravského veľmoža a meč s rukoväťou vybíjanou zlatom a striebrom. Meč je datovaný do obdobia vlády kniežaťa Pribinu a viaže sa k nemu povesť o statočnom šuhajovi Blatoňovi.
V roku 1921 blatnickí rodáci bratia Siakeľovci v Gaderi nakrútili prvý film o Jánošíkovi. Tu vznikli v tridsiatych a šesťdesiatych rokoch aj časti druhého a tretieho Bielikovho filmu o tomto ľudovom hrdinovi.
V Blatnici pôsobil tiež fotograf, kameraman, režisér a folklorista Karol Plicka. V barokovo-klasicistickom kaštieli rodiny Pronayovcov z polovice 18. stor. už nie je inštalovaná expozícia Slovenského národného múzea - Etnografického múzea v Martine. Obec po mnohých rokoch chátrania kaštieľ kúpila. Momentálne sa zháňajú peniaze na obnovu.
Jaskyňa Mažarná sa nachádza vo Vápennej doline, ľavostrannej doline Gaderskej doliny masívu Tlstej. Prvý doložený výskum prevádzal Pavel Križko v druhej polovici 19. storočia, pričom našiel kostrové zvyšky ľudí z neolitu a medveďa jaskynného.
Turistické informácie
Vstup do Gaderskej doliny je za obcou Blatnica, parkovisko je pred pamätníkom SNP, alebo pri chatovej osade, odkiaľ sa ide dolinou po žltej turistickej značke. Prístup k hradu Blatnica je cez les po náučnom chodníku a trvá z ústia doliny asi 30 minút.
Ďalšie turistické trasy: (farba turistickej značky je zvýraznená v texte)
Blatnica - Blatnická dolina - Juriašovo (1 h.) - spoj Rakytovských dolín (1 h. 30 min.) - začiatok Praženej (2 h.) - sedlo Smrekova (3 h. 45 min.) - Kráľova studňa (4 h. 30 min.) Opačný smer Kráľová studňa - Blatnica (3 h. 30 min.)
Blatnica - Gaderská dolina - I.horáreň (30 min.) - II.horáreň (2 h.) - III.horáreň (3 h.) - Kráľová studňa (4 h. 30 min.) Opačný smer Kráľová studňa - Blatnica (3 h. 30 min.)
Blatnica - Blatnická dolina - Juriašovo (1 h.) - spoj Rakytovských dolín (1 h. 30 min.) - úbočie Malého Rakytova - Drienok (3 h.) Opačný smer Drienok - Blatnica (1 h. 30 min.)
Blatnica - Gaderská dolina - Konský dol - Muráň (1 h.) - západný vrchol Tlstej (2 h. 45 min.) Opačný smer Tlstá - Blatnica (2 h. 15 min.)
Blatnica - Gaderská dolina - jaskyňa Mažarná (1 h.) - západný vrchol Tlstej (3 h.) Opačný smer Tlstá - Blatnica (1 h. 45 min.)
Blatnica - Blatnická dolina - sedlo pod Jasienkom (1 h. 15 min.) - Ostrá (1 h. 30 min.) Opačný smer Ostrá - Blatnica (1 h.)
Cykloturistické trasy:
Blatnica - Blatnická dolina (dĺžka:7,5 km)
Blatnica - Mošovce (dĺžka:13,5 km)
Blatnica - Gaderská dolina (dĺžka:16 km)
zdroje: Encyklopedia slovenských hradov (Bóna, Plaček), www.hradblatnica.sk, wikipedia