Hrad Bouzov (pôvodne Búzov) stojí v rovnomennej dedine juhozápadne od mestečka Loštice na stredozápadnej Morave. Pôsobí dojmom dobre zachovanej stredovekej pamiatky, jeho súčasná podoba však pochádza z romantickej prestavby z prelomu 19. a 20. storočia. Od roku 1964 je chránený ako kultúrna pamiatka a patrí medzi desať najnavštevovanejších hradov v Česku, je vyhľadávaným miestom filmárov.
Rozprávkový Bouzov
Nie je to len kvôli jeho pôvabnému vzhľadu, ktorý zdobí mnoho veží, vežičiek, komínov, arkierov alebo cimburí. Dokonca ponúka viac ako len malebnú okolitú krajinu Mohelnicka a Litovelska. Prídomok rozprávkový získal aj preto, že je obľúbeným miestom filmárov. Hradom sa už prechádzalo mnoho filmových princezien, princov, kráľovien a kráľov. Hrad totiž milujú a milovali filmári. Natáčali sa tu desiatky hlavne rozprávkových filmov, okrem iného princezná Fantagiro aj Kopretiny pre zámockú pani. Hrad sa nezmazateľne vytlačil do filmových archívov v takých rozprávkach ako Tretia sudička, O princeznej Jasnenke a lietajúcom obuvníku, Arabela sa vracia alebo Rumburak kráľom Ríše rozprávok, Rumplcimprcampr ai.
Hrad sa teší aj mimoriadnej priazni turistov, ktorým ponúka niekoľko prehliadkových okruhov vedúcich reprezentačnými i obytnými priestormi. Hrad vás zoznámi aj so svojím technickým zázemím, riešením zásobovania vodou alebo teplom. K dispozícii sú aj izby hlásnika a takmer 60 metrov vysoká veža s úchvatným výhľadom. Tam sme sa tentokrát nedostali. Pivnica potom ukrýva expozíciu drakov a drakobijcov. V priľahlom zámockom parku je možné obdivovať nielen prírodné skvosty, ale v správny čas aj turnaje udatných rytierov na stredovekom kolbisku. Romantický hrad je plne zariadený a vybavený obrazmi, umeleckými predmetmi, historickým aj na mieru vyrobeným nábytkom. Dnešnú podobu typického romantického sídla získal hrad po rozsiahlej prestavbe v rokoch 1895-1910. Unikátne sú dva funkčné padacie mosty a padacia mreža, ktoré môžu návštevníci uvidieť v akcii pri slávnostných príležitostiach. Magické kúzlo hradu ho trvalo robí vyhľadávaným objektom na organizovanie častých spoločenských akcií, divadelných predstavení, koncertov, výstav a svadieb.
Pôvod hradu
Bouzov História hradu sa začala písať na prelome 13. a 14. storočia. Pôvodne gotický hrad bergfritového typu založil Búz z Búzova. Neskôr patril pánom z Vildenberka, markgrófom Joštovi alebo Heraltovi z Kunštátu. Páni z Kunštátu sa v priebehu 14. a 15. storočia zaslúžili o rozšírenie komplexu a nové vybavenie obytných priestorov. Ďalšia prestavba hradu bola v rukách rodu Oppersdorfov, ktorí hrad vlastnili koncom 16. storočia. Vystavali nové krídlo paláca a interiérom vtlačili renesančný ráz. Na konci 17. storočia bol zadlžený hrad predaný Rádu nemeckých rytierov, ale aj s nimi naďalej chátral.
Do roku 1895 tu síce stál pôvodný hrad, ale bol rozpadnutý. Rozhodne nepredstavoval reprezentatívne sídlo pre nového veľmajstra Rádu nemeckých rytierov.
Evžen Habsburský a prestavba hradu
Tým bol arcivojvoda Evžen, bratranec cisára Františka Jozefa. V mladosti bol princ, rodák z moravských Židlochovíc, vybraný, aby sa stal veľmajstrom starobylého križiackeho rádu. Rytieri po stáročia vlastnili rozsiahle majetky v Rakúsko-Uhorsku, najmä na severnej Morave a v Sliezsku.
V predstavách mladého princa sa mal Bouzov stať letnou rezidenciou pre neho aj jeho nástupcu. Plány vytvoril slávny architekt G. J. Hauberisser. Jeho dielo nemalo byť len rezidenciou, ale múzeom a akýmsi pomníkom rádových dejín. Nemecký architekt do nového hradu zabudoval množstvo stavebných prvkov, vďaka ktorým stavba pripomína viac hrady západnej Európy ako tie, ktoré poznáme z Čiech a Moravy.
Podľa nových plánov bol znova vybudovaný hradný palác. Na starých základoch bola vztýčená 58 metrov vysoká veža. Budovali sa nové hradby s baštami a cimburím. Plánom nesmelo nič stáť v ceste. Napríklad stará hradná kuchyňa musela ustúpiť novej kaplnke. Do tej nechal Evžen preniesť stredoveké kamenné náhrobky z Porýnia, ktoré mali vytvoriť autentickú atmosféru rádového hradu. Vytvárali sa nové kachľové pece podľa črepov kachlí nájdených na hrade. Do jednej zo starých gotických sál sa presťahovala rádová zbrojnica.
Vznikla aj veľká rytierska sála vysoká deväť metrov, s veľkolepou výzdobou, určená pre najvýznamnejšie udalosti v rádovom živote. Konali sa tam zasadnutia rádu – ustanovovanie veľmajstra, dosadzovanie zemských komtúr (zemských predstavených). Na Bouzove boli vybudované aj komornejšie miesta, ktoré akoby na rytiersky hrad ani nepatrili - napríklad súkromný byt pre Evženovu matku, arcivojvodkyňu Alžbetu.
Na hrad tiež putoval rad historických pokladov z celej Európy. Evžen po Európe hľadal a skupoval všetko, čo pripomínalo stredovek a rádovú históriu. Hrad bol plne zariadený a vybavený obrazmi, umeleckými predmetmi, historickým aj na mieru vyrobeným nábytkom. Čo nebolo možné zohnať pôvodné, nechal princ jednoducho vyrobiť.
Hotovo bolo po pätnástich rokoch, v roku 1910. Svojho letného sídla si ale arcivojvoda, profesiou vojak, veľmi neužil. Po vypuknutí prvej svetovej vojny odišiel na front, kde sa stal úspešným veliteľom a získal najvyššiu hodnosť v cisárskej armáde - stal sa poľným maršalom. Po vzniku Československa bol ale v novej republike trochu nežiaduci. Žil preto vo švajčiarskom exile a zomrel v roku 1957 v Merano.
Medzivojnové obdobie
Dňa 4. novembra 1918 obsadilo československé vojsko hrad, pretože vnútorné zariadenie hradu patrilo arcivojvodovy Evženovi z vedľajšej habsburskej vetvy a po rozpade monarchie bol majetok Habsburgovcov v novom štáte konfiškovaný. Československé vojsko hrad opustilo až v roku 1923, k čomu prispelo dobrovoľné odstúpenie arcivojvodu Evžena z funkcie veľmajstra Rádu nemeckých rytierov a rozhodnutie Medzinárodného súdu v Haagu, ktorý stanovil, že Rád je medzinárodná duchovná a charitatívna inštitúcia a teda jeho majetok nepodlieha konfiškácii.
V roku 1929 poctil tento hrad svojou návštevou prezident Tomáš Garrigue Masaryk spoločne s ministerským predsedom Františkom Udržalom a ministrom vnútra Jánom Černým. Na hrade ich uvítal aj veľmajster Nemeckého rádu a brnenský biskup Norbert Ján Nepomucký Klein. Rád Evženov majetok a inventár neskôr odkúpil od československého štátu späť tak, aby celistvosť zbierky zostala uchovaná.
Nacisti
Rádu hrad patril až do roku 1939, kedy bol zabraný Nemcami, sídlil tu dokonca oddiel SS a práve z Bouzova vyšiel vyhladiť blízku dedinu Javoříčko. Dopadla takmer ako Lidice. Vyvraždili 38 mužov vo veku od 15 do 76 rokov.
Hovorí sa, že Hitler hrad daroval Heinrichovi Himmlerovi (vrchný ríšsky veliteľ SS). Jeho záľubou bolo zhromažďovanie umeleckých diel, väčšinou zabavených na okupovaných územiach. Himmlerove návštevy hradu sa naozaj konali, ako to po vojne potvrdili pamätníci. Pri jednej návšteve Himmler zdržiaval, ako inak, v rezidencii veľmajstra rádu. Po svitaní však náhlivo odišiel. Rozpráva sa, že sa mu v izbe zjavil duch. Možno to bola tajomná bouzovská pani z obrazu. To by znamenalo, že vykonala skutočne dobrú prácu.
Po vojne bol hrad zoštátnený a ako štátny hrad existuje do súčasnosti.
V súčasnej dobe stále neutíchajú spory o vlastníctve hradu. Rád nemeckých rytierov sa stále zasadzuje o vrátenie, a hoci sľubuje, že by hrad ponechal prístupným verejnosti, je vraj tento variant krajne nepravdepodobný.
Otváracie hodiny
1. 12.–28. 2. hrad uzavretý
Vstupné
pre dospelú osobu
5,30 až 24.50 podľa zvoleného okruhu
Lístok sa dá zakúpiť vopred elektronicky, takže sa nemusíte báť, že po dlhej ceste zo SK sa nedostanete do hradu. Zakúpenie vopred doporučujeme.
zdroje:wikipedia