Na križovatke prastarých ciest, nad dôležitými brodmi cez Dunaj, sa nachádzajú zvyšky mohutného hradu Devín. Miesto, ktoré sa mnohokrát dôležito zapísalo do našej histórie, aby sa napokon stalo svedkom významného stretnutia mladých mužov v pamätnom roku 1836 pod vedením istého Ľudevíta Velislava. Aj dnes je to inšpiratívne miesto, kde sa dá príjemne stráviť celý deň.
Keď prídete na hrad Devín, či vlastne najskôr pod hrad, máte pocit, že ste prišli do nejakého zábavného parku. Tu nejaká minizoo, tam poníky vozia deti, všade stánky s pravým devínskym rýbezľakom a reštaurácie, kde za ťažké eurá dostanete pár ľahkých hranoliek. Nestíhate sa uhýňať cyklistom na tátošoch z posledného modelového roku a slovenčinu počujete len kde-tu. Na hrade prekvapenie pokračuje. Hrad je skôr rozložitým parkom po ktorom sú roztrúsené historické artefakty a nádherné scenérie vyrážajú dych. Keď napokon zavítate na horný hrad, skončíte v jaskyni.
Hrad Devín navštívi ročne viac ako 100 000 návštevníkov z domova i zahraničia. V roku 2016 zaznamenal rekordnú návštevnosť 175 000 návštevníkov. Napriek tomu sa nenašli peniaze na dokončenie prác, ktoré začali roku 2008 a 9 rokov bol horný hrad verejnosti neprístupný.
Až vďaka peniazom z Nórskych fondov a Finančného mechanizmu EHP vo výške 439 770 eur bolo možné opätovné sprístupnenie horného hradu.
Za rekonštrukciu horného hradu môže trhlina v skalnom brale, ktorú statici objavili v roku 2008. Tí následne rozhodli, že časť hradu je pre návštevníkov nebezpečná a hornú a strednú terasu uzavreli.
Okrem hornej a strednej terasy sprístupnili pre návštevníkov aj jaskynné priestory, v ktorých sa nachádzajú nálezy z obdobia stredoveku, ktoré sú doplnené o unikátnu prezentáciu zvyškov mora z obdobia treťohôr starých 16 miliónov rokov s pozorovateľnými vplyvmi pôsobenia morskej hladiny v devínskom skalnom brale.
A kde sa vzali na hrade jaskyne? Krasové jaskyne a pukliny tu vznikli pred 16 miliónmi rokov, keď boli zaplavené treťohorným morom.
Na skale (212 m n. m.) nad sútokom Dunaja a Moravy, na križovatke prastarých ciest - Podunajskej a Jantárovej, sa nachádzajú zvyšky mohutného hradu Devín.
Celkovou plochou hradu 6,7 ha takmer dvakrát prekonáva známy Spišský hrad, no drvivú prevahu má, samozrejme, minimálne využívané a zastavané predhradie, ktoré je odkazom slovanského hradiska. Mimoriadna poloha Devína v priestore Uhorskej brány vytvárala z tohto miesta strategický význačný bod už od praveku.
História hradu
Najstaršie pamiatky pochádzajú z mladšej kamennej doby (5. tisícročie pred Kr.). V neskorej kamennej dobe bola hradná vyvýšenina osídlená ľudom badenskej kultúry. V bronzovej dobe sa tu nachádzala opevnená osada ľudu maďarovskej kultúry. Neskôr tu bolo hradisko a kultové stredisko podolskej kultúry. Táto funkcia Devína nezanikla ani v staršej železnej dobe (750 až 450 pred Kr.). V tom čase tu obyvatelia hradiska vybudovali výšinnú opevnenú osadu s obydliami obdlžnikového pôdorysu s kolovou konštrukciou a našli sa tu i objekty dokladajúce bohatú remeselnú výrobu. Kelti prišli na naše územie ako vojenské skupiny podrobujúce si domorodé obyvateľstvo, s ktorým sa postupne zžívali. Boli úspešní bojovníci, zruční remeselníci a v oblasti Devína sídlili približne 100 rokov. Toto významné keltské sídlisko zničili v prvej polovici l. storočia germánske družiny obsadzujúce západné Slovensko.
Koncom l. storočia pred Kr. Rimania posunuli hranice svojej ríše až na stredný Dunaj. Devin sa stal súčasťou pevnostného systému Limes Romanus ako jedno zo strategických predmostí rímskeho tábora XIV. a XV. légie v Carnunte. Rimania (1.- 4. storočie) ako prví zanechali na Devíne zvyšky murovaných stavieb a množstvo dokladov materiálnej kultúry (keramika, mince. šatové spony a pod.). V období sťahovania národov sa stal Devin prechodným domovom i pre jednotlivé skupiny rôznych kmeňov - Gôtov. Herulov. Gepidov. Longobardov a d'alšich. Z tohto obdobia (5. storočie) sa zachoval zuhoľnatený bochník kvaseného chleba - unikátny nález v našich i európskych podmienkach.
Prítomnosť Slovanov v Devínskej bráne je doložená už v 7. storočí. O súvislom osídlení hradiska Slovanmi máme doklady z 9. storočia z obdobia Veľkej Moravy. Zo známych letopisov kláštora vo Fulde sa dozvedáme, že v kľúčových obdobiach fransko-slovanských vojen sa na Devíne (Dowina) prechodne zdržiaval Rastislav - veľkomoravské knieža (846 - 870). Toto významné miesto nemalo však iba vojenský charakter, ale zohralo dôležitú úlohu aj v oblasti kultúry a vzdelanosti našich predkov. O význačnosti devínskeho hradiska svedčí aj existencia kostola, ktorý bol vo vtedajšom období zrejme nevšednou sakrálnou stavbou.
Od 13. storočia do roku 1526 bol Devín neustále sa zväčšujúcim hraničným opevnením uhorského štátu. Kamenný kráľovský hrad vznikol okolo polovice 13.storočia, prvá zmienka je z roku 1271. Kamenný hrad nahradil opevnenie, ktoré v roku 1233 dobyl a zničil rakúsky vojvodca Fridrich Bojovný. Na začiatku 13. storočia vznikol na Devíne rano-stredoveký kráľovský hrad ako pohraničná pevnosť na juhozápadnej hranici Uhorska. Jadrom jeho najstaršej časti bola šesťboká obytná veža, postavená na vrcholku skalného brala s malým preddvorim. Vo veži boli obytné priestory pre hradnú posádku. Ako skladovacie priestory zbrani a potravín mohli slúžiť miestnosti v skalnom masíve. Vznikli úpravou prírodných jaskýň. Vodu zabezpečovala cisterna. Tento vzhľad mala najstaršia stredoveká časť hradu po celé 13. a 14. storočie.
V roku 1301 za dynastickej krízy po vymretí Arpádovcov sa hradu zmocnil rakúsky vojvodca Rudolf. Aj za Žigmunda Luxemburského v roku 1411 mal hrad v zálohe Rakúšan Hering Lessel, a pretože sa Štiborovi zo Štiboríc nepodarilo hrad dobyť vojensky, roku 1414 ho odkúpil palatín Mikuláš z Gorjan (z Gary). Veľká éra hradu prekvapujúco nastala potom, keď ho od kráľa Žigmunda dostal Mikuláš do vlastníctva. Do roku 1460, keď ho získal rod sväto- jurských grófov, bol rozšírený o stredný hrad so zaujímavým palácom a začali aj so stavbou opevnenia veľkého predhradia. Zdokonalili opevnenie horného hradu, veľkoryso prestavali pôvodnú vežu na skalnom brale a dali vyhlbiť 55 m hlbokú studňu, postupne opevnili aj dolnú časť hradu a postavili západnú bránu. A tak sa pohraničný kráľovský strážny hrad postupne menil na panské sídlo budované v štýle neskorej gotiky. Pravdepodobne pre nedostatok financií nahradili starý, zrejme pôvodne veľkomoravský val len čiastočne hradbou a do murovaných úsekov vložili brány zovreté medzi polvalcové bašty. V stavbe, a s rovnakými problémami, asi nejaký čas pokračovali aj grófi zo Svätého Jura a Pezinka, pravdepodobne slovanského pôvodu. Pochádzali zo starobylého rodu Hunt - Poznaň, ale prestavbu nakoniec okolo roku 1500 pozastavili.
V tejto podobe odolal hrad v roku 1529 útoku menšieho oddielu Turkov postupujúcemu ľavým brehom Dunaja k Viedni, a zachránil sa tak pre Štefana Bátoriho; ten ho nadobudol v roku 1527 a jeho rodu zostal do začiatku 17. storočia. Bátoriovci asi pochopili iracionálnosť obrany veľkého predhradia a venovali pozornosť opev- neniu jadra hradu. Bátoriovci prišli do Uhorska v polovici 11. storočia z Nemecka. Na strednom hrade vybudoli nový palácový trakt a celý komplex hradných budov dostal renesančnú úpravu. Zdokonalili opevnenie - obmurovali neschodné partie hradného brala a v južnej časti postavili strážne veže. Na vrchole vysokého štíhleho brala nad sútoko Dunaja a Moravy postavili malú polygonálnu baštu s cimburim nazývanú Mníška. Roku 1616 sa ukázalo, že ani tak nemožno hrad ubrániť bez náležitej posádky. Hrad dobyli nespokojní poddaní Jána Kegleviča, pri čom im podnecovaním a azda aj vojensky pomohol Keglevičov sok - levársky pán Kolonič. To isté sa v roku 1620 podarilo vojsku vzbúreného Gabriela Betlena, ktoré tu zotrvalo dva roky. Aby sa podobné problémy neopakovali, daroval cisár roku 1635 Devín Mikulášovi Pálffymu, ktorého rodu patril až do 20. storočia.
Počas svojho pôsobenia na Devine neuskutočnili väčšie stavebné zásahy. V období baroka hrad už nebol súci ani ako panské sídlo, ani ako vojenská pevnosť.
Slúžil predovšetkým správe panstva a hospodárskym účelom. Pálffyovci sa sústredili najmä na údržbu a najnevyhnutnejšie účelové a prevádzkové úpravy.
V roku 1809 už výrazne schátraný hrad takmer bez boja obsadili napoleonské oddiely, a aj keď nemal veľkú vojenskú hodnotu, Francúzi, rovnako ako na Pajštúne, zachované budovy čiastočne vyhodili do vzduchu. Ďalšiu skazu jadra hradu priniesla príprava veľkolepých osláv 1000 rokov príchodu staromaďarských kmeňov do Podunajskej nížiny, keď ho na konci 19. storočia čiastočne zbúrali a zabetónovali ako podstavec pre pomník.
Devínsky pomník mal mohutný osemhranný podstavec s nápisom 896 – 1896, na ktorom stál stĺp so sochou staromaďarského bojovníka. Opieral sa o štít s reliéfom uhorského štátneho znaku a v pravej ruke držal voľne spustenú šabľu. Tento 22 metrov vysoký monument slávnostne odhalili 18. októbra 1896. Po vzniku prvej Československej republiky bol pomník ako symbol „uhorského jarma“ zničený – 12. januára 1921 presne napoludnie ho vyhodila do povetria skupina slovenských legionárov.
Poslední majitelia – Pálffyovci 25. mája 1932 predali Devínsky hrad Československej republike za symbolických 1 000 korún.
Mníška - Panenská veža
Štíhla veža s cimburím na skalnej ostrohe čnejúcej nad sútokom Dunaja s Moravou, vysoká skoro 5 metrov, ktorá sa podľa starej povesti nazýva Panenská veža. Povesť o Panenskej veži rozpráva o rytierovi Mikulášovi, pánovi Devínskeho hradu, ktorý sa vybral na pytačky až do Korutánska. Do oka mu padla panna Margaréta pochádzajúca z bohatej korutánskej rodiny. Otec dievčaťa Mikulášovu prosbu zdvorilo odmietol, avšak rytier Margarétu uniesol. Panna Margaréta sa ani príliš nebránila, lebo sa je páčil mladý rytier a po príchode do Devína aj jeho krásny hrad. Skôr ako došlo k svadbe, zavítal na Devínsky hrad Margaretin strýc Rafael, opát z Isenburgu. Dvojica si v hradnej kaplnke stihla povedať áno a ušla po úzkom visutom mostíku z hradu do štíhlej menšej veže nad sútokom Dunaja a Moravy. Tu opát strýko Rafael stále panenskú Margarétku napriek jej zúfalému odporu "vyslobodil" a Mikuláš prišiel v boji v presile o život. Margarétka potom spáchala samovraždu. Miesto tragédie odvtedy poznáme pod názvom Panenská veža.
Otvorené:
apríl a september utorok - nedeľa 10: 00 – 17:00
máj - september utorok - piatok 10:00 h - 18:00
sobota - nedeľa 10:00 h - 19:00
Vstupné:
plné vstupné: 5 €
zdroje: www.bratislava.sk, wikipedia, M.Plaček a M.Bóna: Encyklopédia slovenských hradov