Na hrade Ľubovňa naozaj väznili Beňovského a ukrývali kráľovské korunovačné predmety. Navštívte unikátnu vežu Nebojsa, renesančný palác a historický pivovar. Jedna vstupenka, dva svety: hrad aj skanzen.

Ako hovorím, niekedy je lepšie sa nechať prekvapiť. Nehľadať na nete, nezisťovať v literatúre, len prísť na miesto a nechať sa sklamať, alebo žasnúť.
Hrad Ľubovňa sa tak krásne vyníma na fotografiách, ale čo ak taký v skutočnosti nie je? Sklame, či nesklame? Poviem to priamo: ďalej nemusíte čítať a rovno ho navštívte. Naozaj odporúčame.
Ak ale naozaj nejaké informácie potrebujete, nech sa páči.
Najskôr vás chceme upozorniť, počítajte s tým, že na hrade strávite celý deň. Ideálne je prísť ráno. Doobeda si prejsť hrad, poobede skanzen, na ktorý platí jedno zľavnené vstupné hrad+skanzen a zaujímavé vojenské múzeum. Ak vyhladnete môžete využiť miestne reštauračné služby. Na hrade je zrejme tiež niečo, v čase našej návštevy zatvorené, takže názorom poslúžiť nemôžeme. Zato Reštauráciu U grófky Isabelly môžeme len chváliť. Jedlo a obsluha výborné, ceny slušné. Potom je ešte priamo na parkovisku malý bufet, ktorý vás hladných tiež nenechá.
Skanzen a vojenské múzeum nájdete v budúcom článku, do jedného by sa nám to nevošlo.

História hradu

Hrad Ľubovňa čnie nad mestom Stará Ľubovňa a patrí k najvýznamnejším pamiatkam na spišskom pomedzí.
Vznikol ako strategická kráľovská pevnosť na severnej hranici Uhorska, pričom jeho počiatky siahajú do druhej polovice 13. storočia. Hoci presný rok výstavby nie je písomne doložený, predpokladá sa, že ho nechal vybudovať panovník Ondrej III. alebo významný šľachtic Amadé Aba. Prvá oficiálna písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1311, kedy sa spomína v listine súvisiacej s odbojom proti kráľovi Karolovi Róbertovi. V tom čase už hrad plnil dôležitú colnú a obrannú funkciu na obchodnej ceste vedúcej údolím rieky Poprad smerom do Poľska.
Mesto Stará Ľubovňa sa vyvíjalo v tesnom spojení s hradom, no jeho korene siahajú ešte hlbšie do minulosti. Prvá zmienka o mestskej osade Libow (neskoršia Stará Ľubovňa) sa datuje do roku 1292. Významným zlomom pre mesto aj hrad bol rok 1342, kedy kráľ Ľudovít I. udelil Starej Ľubovni výsady slobodného kráľovského mesta. Tým získali obyvatelia právo voliť si richtára, konšulov a organizovať trhy, čo podnietilo rýchly hospodársky rast a príchod remeselníkov.
V roku 1412 sa osud hradu aj mesta na dlhé stáročia zmenil v dôsledku diplomatických dohôd. Po stretnutí kráľa Žigmunda Luxemburského s poľským kráľom Vladislavom II. Jagelovským priamo na hrade Ľubovňa došlo k podpisu mierovej zmluvy a následne k uzavretiu Spišského zálohu. Hrad sa stal centrom správy šestnástich spišských miest, ktoré Uhorsko dalo Poľsku do zálohu za finančnú pôžičku na vojnu proti Benátkam. Tento stav, kedy bol hrad politickým a ekonomickým stredobodom poľskej správy na slovenskom území, trval až do prvého delenia Poľska v roku 1772, čím sa Ľubovňa stala unikátnym historickým hybridom medzi dvoma kráľovstvami. Poľský záloh trval neuveriteľných 360 rokov, počas ktorých na hrade sídlili poľskí starostovia a objekt zažil svoj najväčší rozkvet.
Hrad po vrátení Uhorsku začal strácať na význame. V 19. storočí ho vlastnili šľachtické rody Raiszovcov a neskôr Zamoyskovcov, ktorí sa postarali o jeho čiastočnú obnovu.
Najväčšou historickou pýchou hradu je fakt, že v období švédskych vojen v 17. storočí slúžil ako bezpečný úkryt pre poľské korunovačné klenoty. Tie tu boli tajne uschované v rokoch 1655 až 1661. V kaplnke hradu su vystavené symbolické repliky, koruna a žezlo, ako pripomienka tejto udalosti.

Pôsobenie Mórica Beňovského

je jednou z najfascinujúcejších kapitol jeho búrlivého života. Tento svetoznámy cestovateľ, vojak a neskorší kráľ Madagaskaru sa na hrade neocitol ako hosť, ale ako väzeň. Jeho pobyt tu v roku 1768 dokonale ilustruje jeho nezdolnú povahu a schopnosť dostať sa z každej šlamastiky.
V roku 1768 sa Beňovský aktívne zapojil do hnutia poľskej šľachty bojujúcej proti vplyvu Ruska a poľskému kráľovi Stanislavovi II. Augustovi. Pri pokuse o organizovanie vojenského odporu a verbovanie vojakov na Spiši bol zajatý. Jeho aktivity boli vnímané ako ohrozenie verejného poriadku, a tak skončil v rukách vtedajšieho spišského starostu, grófa Kazimíra Poniatowského.
Beňovský bol uväznený v priestoroch hradu Ľubovňa, konkrétne v stredovekom väzení nachádzajúcom sa v blízkosti hlavnej veže. Hoci boli podmienky pre bežných väzňov kruté, Móric vďaka svojmu šľachtickému pôvodu a charizme požíval určité výhody. Traduje sa, že sa mu podarilo nadviazať kontakt s personálom hradu a dokonca s rodinou samotného správcu. Jeho väznenie však nemalo dlhé trvanie, pretože pasívne čakať na rozsudok nebolo v jeho štýle.
O jeho úteku z hradu kolujú dve hlavné verzie, ktoré dodnes bavia návštevníkov:
Verzia s pomocou manželky: Podľa tejto romantickejšej verzie ho prišla navštíviť jeho manželka Zuzana Hönschová. Podarilo sa jej opiť stráže alebo ich podplatiť, pričom Móricovi prepašovala ženské šaty. Ten sa v nich zamaskoval a nenápadne opustil hradné brány.
Akrobatický útek cez okno: Druhá verzia hovorí o tom, že Beňovský využil nestráženú chvíľu, spustil sa z okna vysokej hradnej bašty pomocou povrazu (alebo zviazaných plachiet) a zmizol v okolitých lesoch.
Nech už to bolo akokoľvek, tento útek mu umožnil vrátiť sa k boju v Poľsku, kde bol neskôr opäť zajatý Rusmi a vyhostený na Kamčatku, čím sa začala jeho neuveriteľná cesta okolo sveta. Dnes jeho prítomnosť na hrade pripomína pamätná tabuľa a časť expozície venovaná väzenstvu, kde sa dozviete, že Ľubovňa bola pre muža jeho kalibru jednoducho primalá.

Obnova hradu

Hrad Ľubovňa v súčasnosti prechádza jednou z najrozsiahlejších obnov vo svojej modernej histórii. Aktuálne je hrad v správe Prešovského samosprávneho kraja a jeho prevádzku zabezpečuje Ľubovnianske múzeum. Podarilo zrekonštruovať veľkú časť areálu vrátane hradnej veže (Nebojsa), gotického paláca a barokového podhradia.
Najvýznamnejšou prebiehajúcou alebo nedávno ukončenou investíciou je obnova renesančného paláca, kde sa archeológom podarilo objaviť vzácne nálezy súvisiace s každodenným životom na hrade. Cieľom týchto prác je nielen záchrana murív, ale aj sprístupnenie doteraz uzavretých častí verejnosti. Správca hradu dbá na to, aby boli zachované tradičné technológie, pričom hradný areál žije aj počas opráv vďaka bohatému programu, od sokoliarstva až po sezónne nočné prehliadky.

Zaujímavosti

Hrad vo filme. Objavil sa v niekoľkých známych produkciách: Sokoliar Tomáš a Legenda o lietajúcom Cypriánovi
Prečo sa veža volá Nebojsa? Hlavná hradná veža, známa ako Nebojsa, nesie tento názov z dvoch logického dôvodu ako posledné útočisko. Ak nepriateľ dobyl celý hrad, obrancovia sa stiahli sem. Mala extrémne hrubé múry a vchod vysoko nad zemou, prístupný len po rebríku. Názov mal dodávať odvahu posádke – kým boli vo veži, nemuseli sa „báť“.

Návštevné hodiny a cenník

Hrad je pre návštevníkov otvorený celoročne, pričom časy sa menia podľa sezóny. Prehliadka hradu trvá približne 80 až 100 minút. V hlavnej sezóne vás v areáli čakajú aj sokoliari a ukážky historického šermu.

• máj – september: Denne od 9:00 do 19:00 (posledný vstup o 18:00).
• október – apríl: Utorok až nedeľa od 10:00 do 16:00 (v pondelok býva hrad zatvorený, okrem vybraných sviatkov).

Orientačný cenník vstupného (Hrad + Skanzen):

• Dospelí: 10 €
• Deti, študenti a dôchodcovia: 6 €

       

Zobraziť možnosti

Avoid highways
Avoid toll roads
Km Miles

Z :

Do :