Hrad Revište bol do nedávna jeden z mála hradov u nás, o ktorý sa nikto nestaral, ale pritom to určite potreboval. Sám už nedokázal ďalej čeliť prírodným živlom a postupne zanikal. Ak píšem pri niektorých hradoch, že sa záchrana začala v hodine dvanástej, na poslednú chvíľu, pri hrade Revište tá posledná chvíľa už skoro prešla okolo nás.

Nezáujem štátu o pamiatku, ktorá vlastne akoby neexistovala, ju doviedol na pokraj skazy.  Nové Združenie na záchranu hradu (2011) chce zastaviť chátranie jeho pozostatkov a uchovať torzo hradu pre budúce generácie. Keďže za posledných desať rokov boli zaznamenané viaceré deštrukcie jeho múrov a hrad mizol , obyvateľom Podzámčia, priamo pred očami, je možno povedať, že hrad mal šťastie, že sa napokon dala dohromady skupina ľudí, ktorým jeho osud nebol ľahostajný.
Zaujímave je, že hrad na katastrálnej mape neexistuje, pritom je vedený Národná kultúrna pamiatka. Združeniu sa podarilo aspoň prenajať si pozemky pod hradom od Štátnych lesov.

Jeden z počinov OZ je náučný chodník zvaný "Majitelia hradu Revište" a bol vybudovaný v auguste 2012.  Náučný chodník obsahuje 8 tabúľ so začiatkom na parkovisku pod hradom, ktoré je vzdialené 800 metrov od reštaurácie pod Hradom. Náučný chodník vedie novou vybudovanou prístupovou cestou na hrad.
Na hrade, dolnom nádvorí, je postavená malá drevená stavba, ktorá zrejme slúži brigádnikom pri prácach na hrade a prípadným návštevníkom.
Horná časť bola, v čase mojej návštevy, uzavretá pre verejnosť, pre prebiehajuce opravy, no nedalo mi to a na vlastné riziko som si dovolil pár záberov urobiť.
Krásne jarné počasie vo mne vzbudilo dostatok optimizmu, že sa i tento, v minulosti krásny, slovenský hrad podarí zachrániť.

História hradu
Zrúcanina hradu Revište sa nachádza na skalnatom ostrohu nad pravým brehom Hrona (265 m.n.m.) priamo nad osadou Revištské Podzámčie. Hrad tvorí spolu s neďalekým Šášovom charakteristickú súčasť krajinnej scenérie údolia stredného toku Hrona.
Ako stavenisko bol vybraný úzky a zrazný ostroh vystupujúci nad meandrujúcim údolím Hrona, ktorý umožňoval dobrú kontrolu dôležitého komunikačného ťahu údolím do oblasti banských miest a do župného Zvolena. Územie Revištka s rovnomenným potokom, ktorý hrad obteká z druhej strany,  sa v písomných prameňoch objavuje od roku 1228, keď sa dostalo do majetku župana Leustacha. Predpokladá sa, že hrad, ktorý prevzal meno územia, dal niekedy po polovici 13. storočia vybudovať niektorý z Leustachových potomkov. Pravdepodobne to bol zámožný držiteľ úradu kráľovského pohárnika (čašníka) Béš z rokov 1258-68, prípadne jeho niektorí príbuzní.  V časoch Matúša Čáka Trenčianskeho patril Béšovmu synovcovi Petrovi, ktorý ho vlastnil až do svojej smrti v roku 1331. Po jeho smrti sa hrad dostal do kráľovských rúk.  V roku 1331 sa hrad spomína prvýkrát v listinách.  Roku 1391 ho kráľ Žigmund Lucemurský daroval Ladislavovi zo Šaroviec, predkovi rodu Levických (Lévai). V roku 1442 hrad na niekoľko rokov obsadila posádka Jána Jiskru z Brandýsa, v roku 1449 mal hrad v držbe Jiskrov prívrženec Peter Kollár a následne až do roku 1479 sa majitelia často menili. V uvedenom roku ho kráľ Matej Korvín daroval svojej manželke Beatrix.  A tá ho rok na to darovala biskupovi a pokladníkovi Urbanovi z Veľkej Lúče, ktorého príbuzní a nasledovníci s priezviskom Dóci hrad potom vlastnili takmer dve storočia.  Tí potom hrad niekoľkokrát prestavali. Turecké ohrozenie v druhej polovici 16. storočia bolo dôvodom zdokonalenia hradného opevnenia.
Posledný hradný pán na Revišti z rodu Dóciovcov, Žigmund, bol sťatý Turkami po dobytí Žarnovice, dňa 4. augusta 1647. Jeho ženu Eufrozínu odvliekli do Carihradu, ako otrokyňu sultána. V tom istom roku zomrel aj Ladislav Dóci a v roku 1648 Melchior, obaja na Šášovskom hrade. Nimi vymrela mužská vetva rodiny Dóciovcov.
Po vymretí rodu Dóci vlastnil hrad s panstvom rod Lipai a od roku 1676 až po zánik hradu patril Štiavnickej banskej komore. V čase Thökölyho povstania síce na hrade bola cisárska posádka, ale v roku 1677 sa bez boja vzdala povstalcom, ktorí hrad údajne vyplienili a vypálili. Napriek tomu boli ešte niektoré opravené hradné miestnosti do konca 18. storočia obývané úradníkmi komory. Potom opustený hrad postupne schátral natoľko, že vyobrazenia z polovice 19. storočia už zachytávajú pokročilý rozpad zrúcaniny. Koncom 19 . storočia sa zrútilo západné priečelie paláca s arkierom a zanikli aj ďalšie nezabezpečené múry. K posledným úbytkom hmoty hradu z mája 2003 patrí samovoľná deštrukcia časti hradby predhradia.

Úzky skalný hrebeň, ktorý určoval podobu hradu na čelnej strane, ktorý bol v najužšom mieste z obranných dôvodov prerušený mohutnou priekopou. Nad ňou sa vypýnala hranolová obytná veža, ktorá chránila úzke pozdĺžne nádvorie s cisternou. Prístupová cesta stúpala po bočnom svahu hradného vrchu a pod ochranou hradnej veže, pozdĺž západnej strany a na južnej strane, ústila do hradného nádvoria. V priebehu stredoveku majitelia hrad niekoľkokrát prestavali. Obytné priestory hradu rozšírila palácová stavba na južnej strane hradného nádvoria. Vstup do hradu zabezpečila hranolová veža, doplnená vysunutým murovaným predbráním. Ešte do konca stredoveku bola aj severná časť nádvoria pred vežou zastavaná palácovou obytnou budovou, ukončenou vyloženou ohrannou ochodzou, tzv. podsebitím.
Turistické informácie
Na hrad sa dostanete ak zídete z R1 pri Žarnovici, Exit Bzenec 110km a potom budete pokračovať na Revištské Podzámčie. Na začiatku obce sa nachádza reštaurácia Pod hradom, od ktorej je to 800 metrov po úzkej ceste na označené parkovisko v lesnom poraste. Od tiaľto vás priamo na hrad dovedie náučný chodník.

zdroje: Bóna, Plaček: Encyklopedia Slovenských hradov, www.hradblatnica.sk, wikipedia