Úžasných miest, kam noha bežného turistu nevstúpila, je na Slovensku stále ešte veľa. Na skalnatom vrcholu výbežku Strážovských vrchov, 10 km severozápadne od Bánoviec nad Bebravou, vo výške 591 m.n.m. sa ukrýva  ďalšie takéto miesto,  zachovalá zrúcanina Uhrovského hradu. Neprístupná poloha dlhé roky tento hrad chránila, až sa stala dôvodom jeho zkazy.

 Pekná, chvíľami náročnejšia prechádzka lesom nás doviedla k hradu. Ten pocit, keď sa zo zelene vynorí jeho majestát Uhrovec, určite doporučujeme.
Pod hradom sú lavičky, kde sme sa posilnili a hor sa do objavovania.
Ale opatrne. Hrad Uhrovec je momentálne jedným obrovským staveniskom.

 
Vedúcim projektu záchrany hradu Uhrovec je Mgr. Peter Horanský, Doc.(Kontakt : e-mail - gretka(zavináč)isnet.sk - Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva, P.O. Box 302, 810 00 Bratislava)
V roku 1999 po prvom výskume v najhodnotnejších častiach hradu a následnom vypracovaní projektu sa začalo dobrovoľnou brigádnickou činnosťou so záchranou hradu v roku 2000.
Projekt prefinancovala Anglická nadácia Headley.
Opravy na hrade pod vedením Petra Horanského trvajú už 13 rokov.
Počas roka na hrade pracuje len mala skupinka remeselníkov, ale v lete prebiehajú hradné workshopy. Dva v júli a jeden v auguste, kde sa mladí ľudia dobrovoľnou aktivitou zapájajú do obnovy hradu.
Prednosť má archeologický prieskum, ktorý je potrebné vykonať pred samotnou obnovou.
Nutnými prácami sú však aj statické zaistenia nosných častí hradu, veď len pred pár rokmi sa zrútila časť vonkajšieho opevnenia.
V roku 2009 sa tam uskutočnil dvojtýždňový medzinárodný pracovný workshop, ktorého hlavným cieľom bolo zdokonalenie aktérov v tradičných zručnostiach a popri tom začatie budovania prístupového mostu. Zúčastnilo sa na ňom 17 tesárov z Nórska, Nemecka, Poľska, Litvy, Českej republiky a Slovenska.
Opracovávali dubové kmene, a to ručne iba pomocou tesárskych sekier.
Počas workshopu sa podarilo vytesať všetky hlavné nosné konštrukcie mosta a osadiť nimi prvé pole na zachované piliere. Ide o pomerne náročné presné práce, pretože na spájanie trámov sa nemôžu použiť kovové prvky. Iba v časti, kde sa bude most napájať na vchod na pôvodnú bránu, použijú ručne kované obruče. Tak, ako to robili v stredoveku.
Dnes je postavená celá statická časť mostu v dĺžke 12 metrov a dokončený 11 metrový pilier, na ktorý sa v minulosti spúšťal padací most.
Na prvom poschodí renesančného paláca sa nachádza expozícia pre návštevníkov hradu, ktorú tvorí foto-dokumentácia o hrade, jeho minulosti a súčasnosti.
Tu si môžete zakúpiť peknú pohľadnicu z hradu, alebo dobrovoľne prispieť na jeho obnovu.

Súčasný stav možno nie je prívetivý pre oko turistu, všade je lešenie, stavebný materiál a provizórne prístrešky a provizórne riešenia.
Do budúcnosti je ale veľmi dôležité, že sa s týmto kedysi krásnym hradom, niečo deje. Že sa našli ľudia, ktorým jeho osud nie je ľahostajný.
Je napodiv, že sa v tejto dobe takto deje s mnohými hradmi na Slovensku. Možno si o pár generácii ľudia, ktorí budú žiť na tomto území, povedia, že Slovenské hrady mali šťastie, že sa našli nadšenci, ktorí o 5 minút 12, týchto svedkov dávnej minulosti, zachránili.

História hradu:
O stavbu hradu sa v 60.rokoch 13. storočia zaslúžil Trenčianský župan Baš z mocného rodu Hunt-Poznaňovcov.
Pomerne malý hrad trojuholníkového pôdorysu ohraničovala kamenná hradba s tromi vežami v nárožiach.
Čoskoro k nemu bola pristavená neskoro románska kaplnka, ktorá dnes vďaka kompletnej zachovalosti patrí k unikátnym pamiatkam svojho druhu na Slovenskom. Polkruhová apsida a loď kaplnky boli pôvodne prekryté trámovým stropom, pričom z empory (tribúny), ktorej podlaha spočívala na skale, sledovala bohoslužby pánova rodina a jeho blízki.
V kaplnke sa našli pozostatky vzácnych fresiek a dnes v nej prebieha rozsiahla rekonštrukcia.
Hrad v tejto podobe tvoril centrum rozkvitajúceho panstva a zostal v rukách Bašových synov do roku 1285. Vtedy sa ho násilne zmocnil Matúš Čák a po jeho smrti (1321) hrad aicky prešiel medzi kráľovské statky.
V roku 1389 kráľ Žigmund Luxemburský ním obdaroval svojho obľúbeného veľmoža Ctibora zo Stiboríc a po ňom ho prevzal jeho  syn.
O výrazné neskoro-stredoveké stavebné úpravy hradu sa ale pričinila až rodina vplyvného magnáta a bojovníka Pankráca zo Sv Mikuláša, v ktorého rukách sa hrad nachádzal v 40. až 80. rokoch 15. storočia.
Hoci sa Pankrác k hradu dostal nepríliš legálnym spôsobom, jeho potomkom možno pripísať stavbu nového paláca pozdĺž severovýchodnej hradby a vyhĺbenie priľahlej cisterny v nádvorí. Hrad totiž nemá vlastný zdroj vody a preto bolo nutné vybudovať zberné cisterny na dažďovú vodu.
Koncom 15. storočia sa okolo vlastníctva hradu vynorili spory, až sa rodu Danffyovcov podarilo načas panstvo zjednotiť. V priebehu neskorších opevňovacích prác na samom sklonku stredoveku bolo pred vstupnou bránou vybudované murované predbránie, a až následne došlo k rozšíreniu hradu o rozsiahle predhradie po jeho západnom boku. Písomné pramene vypovedajú, že stavba predhradia prebehla za držby hradu Petrom Szilágyim, prezývaným podľa lekárskeho pôsobenia na kráľovskom dvore Doktor, a to medzi rokmi 1533-46. Prístup do predhradia sprostredkoval most cez Šijovú priekopu, ktorý ústil do prejazdu hranolovej veže. Bránu chránila susediaca oválna delová bašta. Súčasne v jeho nádvorí zriadili druhú cisternu. Písomné aj archeologické pramene dokladajú, že za Szilágyiho držby bola na hrade prevádzkovaná peňazokazecká dielňa. Najpriaznivejšie obdobie pre Uhrovský hrad nastalo v 16. a 17. storočí, za držania rodinou Zayovcov, kedy sa nerušene stavebne rozvíjal ďaleko od bojísk vtedajšej doby do takmer zámockej renesančnej podoby. Po smrti Szilágyiho hrad s panstvom v roku 1547 cisár udelil Františkovi Zayovi z Čemeru. Hoci rozšíril aj kaštieľ v obci, začal i renesančnú prestavbu hradu, ktorú podľa niekdajšieho nápisu na hrade ukončili v roku 1589 jeho synovia Vavrinec a Ondrej. V úpravách sa pokračovalo aj v nasledujúcom storočí, čo úplne zmenilo siluetu sídla. Hrad dlho poskytoval spoľahlivé útočisko v časoch tureckého ohrozenia a bol aj neskôr dobre udržiavaný. Odľahlosť sa však stala hradu zároveň aj osudná a čoskoro nato úplne stratil svoj ​​zmysel existencie. Jeho skazu započal požiar na začiatku 18. storočia, kedy vyhorel dolný hrad, pričom horný hrad s bohatou zbrojnicou, ktorý slúžil predovšetkým ako obydlie pri lovoch, rozkradli a spustošili miestne povstalecké oddiely Hurbanovcov v revolučnom roku 1848. Od tej doby zrúcanina chátra a za dnešnú pomerne celistvú zachovalosť a autenticitu vďačí odľahlosti a zlej dostupnosti.

Na hrad sa môžete dostať:
z Jankového vŕšku (2 hodiny), alebo po ceste z Uhrovského Podhradia (1 hodina), alebo najrýchlejšie : za 40 minút po turistickom chodníku cez les, po zelenej značke, miestami strmým stúpaním.

 

 

zdroje: uhrovec.sk, nasebanovce.sk, sme.sk, Bóna, Plaček: Encyklopedia Slovenských hradov