Zrúcaniny Znievského hradu sa vypínajú vysoko nad obcou Kláštor pod Znievom, na temene vrchu Zniev vo výške 988 m. n. m., s výhľadom na Turčiansku kotlinu.
Pod hradom viedla stredoveká cesta z Turca do Nitrianskej doliny. Výstup na Zniev je namáhavejšieho typu a trvá asi hodinu a štvrť.

Turiec je jedným z najkrajších kútov našej krajiny.
Zvlnená, pahorkovitá dolina je obklopená Malou a Veľkou Fatrou, Žiarom. Nachádza sa tu veľa zaujímavostí, ktoré stoja za návštevu.
Kláštor pod Znievom je starobylou dedinkou, každy si možno spomenie, že tu bolo jedno z prvých slovenských gymnázií.
Na Hrad vedie označený chodník (zelená značka), ktorý začína nad cintorínom a potom sa napája na širšiu poľnú cestičku. Hneď nad cintorínom sa nachádza malý pahorok a na ňom kalvária s kostolom sv. Kríža. Stojí za chvíľu zdržania. Histórii kalvárie sa venujem nižšie.
Výstup na Znievský hrad patrí k náročnejším, niektoré úseky sú príkre, ale nie je to zase nič tak strašného. Výhľady z vrcholu a Kláštornej vyhliadky stoja za trochu námahy, pretože ak ste zvedavý na zrúcaniny, čaká vás len pár pozostatkov muriva. Hrad je už skoro celkom rozpadnutý.
Počas výstupu narazíte na dve jaskyne a jednu lesnú kaplnku venovanú sv. Margite Uhorskej.
Na niekoľkých miestach, aj hneď pod hradom nájdete novučké lavičky.

Hrad Zniev
Prvá zmienka o hrade je z roku 1243 (castrum Turucz). Vtedy sa volal Turčiansky a od polovice 13. storočia sa stal nakrátko komitátnym hradom.
Okolo roku 1253 začal magister Ondrej, syn Ivankov, budovať kamenný hrad, z ktorého sa zachovala iba štvorhranná, silne deštruovaná útočištná veža na temene skaly.
V 1. polovici 14. storočia bola postavená na druhom, nižšie položenom temene vrchu pozdĺžna dvojpodlažná gotická budova s 2-3 miestnosťami, na prízemí so štrbinovými strieľňami, ktorej nárožia sú armované kamennými kvádrami. Na severnej strane budovy, smerom k priekope, zachoval sa zvyšok smolného nosa.
Niekedy v 1. polovici 14 storočia sa sídlo komitátu prenieslo na hrad Sklabiňa a od tých čias dostal Turčiansky hrad nové pomenovanie, Znievsky hrad, ktoré pretrvalo dodnes.
V 15. storočí bol opravený a opevnený, z tejto stavebnej etapy zostala iba štvorhranná vežička, pristavaná k poschodovej gotickej budove z východnej strany. Začiatkom 16. storočia bol hrad opravený a rozšírený na južnej strane starého hradu.
Roku 1545 prikročili k opevneniu hradu, ale vzhľadom na odľahlú polohu od krajov ohrozených Turkami, boli tieto opevnenia iba menšieho rozsahu.
Hrad sotva mohol poskytnúť bezpečné útočište, keď roku 1605 bol bez boja odovzdaný Bočkayovým povstaleckým vojskám.
Znievsky hrad často menil majiteľov, až sa napokon dostal do moci znievskej prepozitúry a stal sa sídlom tzv. znievskeho dŕžavia.
Roku 1705 zabrali hrad s celým panstvom Rakócziovci.
Potom pomaly upadal, posledná zmienka o ňom je z roku 1713.

Kalvária a kostol sv. Kríža
Kostol sv. kríža sa začal stavať v polovici 17. storočia a celý areál bol postupne dokončený v 20. storočí.
Barokový kostol z roku 1728, koncom 18. storočia ležal v ruinách, bol obnovený v roku 1816 z iniciatívy kláštorského rodáka biskupa Klucha. Situovaný je na vysokom kopci nad obcou. Jednoloďová stavba s valenou lunetovou klenbou a predstavanou vežou, obohnaná múrom, cez ktorý vedú tri vchody. V kostole sú namaľované na stene obrazy Krížovej cesty od J. B. Klemensa z roku 1877. Hlavný oltár z 18. storočia, na prednej strane menzy obraz Kladenia Krista do hrobu, v strede oltára socha Piety, v pozadí kríž. Po stranách sochy sv. Jána ev. a Panny Márie, sv. Barbory a Kataríny z 18. storočia.
Jaskyňa LURDSKEJ PANNY MÁRIE
Od roku 1711, keď Znlev posledný raz vítal nábožných pútnikov k milostivému obrazu Panny Márie de Thurocz. Pátri jezuiti to boli, čo uviedli v život a držali v behu znievske púte. Keď však rád jezuitský prestal jestvovať, zanikali a pomaly aj zanikli. Až šťastná a obetavá ruka miestneho vdp. farára - asesora Jena Baránika stala sa šťastnou kriesiteľkou krásnej a významnej minulosti. V roku 1935 sa na stavbu jaskyne Lurdskej Panny Márie podujal Ján Chvojka s manželkou a 16. augusta bola slávnostná posviacka.

zdroje: internet a publikácie na mieste