Vyčnievajúci chrbát Bielych Karpát do údolia pri starom koryte Váhu, Skalka, ukrýva k sebe prilepený opevnený stredoveký kláštor Veľká Skalka, a kúsok ďalej sa nad údolím vypína dvoj-vežový kostol Malá Skalka, najstaršie pútnické miesta na Slovensku.
Že ste o nich nepočuli, rovnako ani o legende sv.Andreja-Svorada a jeho verného učeníka sv. Beňadika?
Tak čítajte ďalej a možno to bude pre vás vhodný tip na rodinný výlet. A ak sa sem vyberiete, určite oceníte mystickú atmosféru, ktorú nie je možné si nevšimnúť.
Pred tisícom rokov sa na tomto mieste odohral príbeh, ktorý navždy zmenil budúcnosť tohto miesta a vytvoril prvých uhorských svätcov.
Bolo to obdobie po korunovácii Štefana, syna Gejzu, za kráľa, obdobie kristianizácie Uhorska.
Avšak Nitrianske kniežatstvo v tej dobe už kresťanským bolo, fungovala tu cirkev a pohybovali sa rehoľní mnísi.
Svorad pochádzal z Opatovca na Visle, v mladých rokoch žil ako mních v dedine Tropie nad Dunajcom (Poľsko).
V časoch potláčania staroslovienskej liturgie kráľom Boleslavom Chrabrým (1010) odišiel z krajiny. Vstúpil do benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na Zobore (Nitra) a prijal rehoľné meno Andrej. Neskôr sa utiahol do pustovníckej samoty do jaskyne na Skalke. Vo svojom duchovnom živote zachovával pôst, zvláštne mučeníctvo a trýznenie tela, neobyčajné sebazapieranie. Posledné zvyšky života strávil opäť v zoborskom kláštore, kde v roku 1030 zomrel.
Po smrti pri jeho vyzliekaní z rúcha našli mnísi na jeho tele reťaz, ktorú nosil, hlboko zarezanú a vrastenú do mäsa.
Benedikt (tiež Beňadik) pochádzal z Ponitria, aj on vstúpil do kláštora na Zobore. Na Skalku ho pridelili ako učeníka a zároveň pomocníka v starobe Svoradovi.
Po smrti učiteľa ho dvakrát prepadli zbojníci. Prvý krát ho zachránila jaskyňa , keď sa dotkol steny brala, roztvorila sa a ukryla ho pred zdesenými vrahmi. Po tomto zázraku zostalo päť okrúhlych dier v priemere asi pol palca a dve zreteľné šľapaje v kameni. Napokon svojmu osudu neušiel, a keď sa vracal do kláštora ho opäť prepadli zbojníci. Keďže u neho nenašli žiadne peniaze,zabili ho a z Malej Skalky zhodili do Váhu. Ľudia dlho hľadali jeho telo, ale nemohli ho nájsť. Zbadali však, že orol cez celý rok sedával na brehu Váhu, akoby tam čosi pozoroval. Istý muž sa na tom mieste ponoril do vody a tam našiel neporušené Benediktovo telo. Pochovali ho v bazilike sv. Emeráma v Nitre, v tom istom hrobe, kde odpočíval sv. Andrej-Svorad.Tak sa stal prvým Slovenským mučeníkom. Na tomto mieste bol postavený kostolík. Je to len jeden kilometer od Veľkej Skalky smerom k Trenčínu.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
V roku 1083 ich telá za prítomnosti nitrianskeho biskupa vyzdvihli z hrobu a následne ich kanonizáciu uznal aj pápež Gregor VII. K svätcom sa hlásia nielen Slováci, ale aj okolité národy, Maďari, Poliaci a Česi.
Najstaršia legenda Uhorského kráľovstva
„Život svätých pustovníkov Svorada Vyznávača a Benedikta Mučeníka, napísaný Maurusom,
Päťkostolským biskupom“ – z rokov 1064-1070, je najstaršou legendou Uhorského
kráľovstva vôbec. V stredoveku bola známa v celej Európe – jej opisy sú dodnes zachované
v Kráľovskej knižnici v Bruseli, v Mazarinovej knižnici v Paríži, v Mníchove, v Széchényiho
knižnici v Budapešti, najstaršia verzia z 13.storočia je v Záhrebskom breviári v Univerzitnej
knižnici v Záhrebe
Skalka sa teda pôsobením týchto pustovníkov stala postupne pútnickým miestom, a dnes možno povedať, že najstarším pútnickým miestom, vtedajšieho Uhorska a významným duchovným centrom po celé storočia na Slovensku, najmä založením benediktínskeho opátstva nitrianskym biskupom Jakubom v r. 1224.
Kostol tu ale musel stáť už pri kanonizácii svätcov roku 1083, doložený je z roku 1208. V r. 1421 sa však ani bohatá Skalka nevyhla husitským vojnám. Generál Katzianer (v službách Ferdinanda Habsburského, niekde uvádzaný aj ako hlavný kapitán Horného Uhorska) dobyl v r. 1528 Trenčiansky hrad a rozohnal benediktínov na Skalke.
Od r. 1528 – 1645 bol majetok kláštora v rozličných rukách.
Po roku 1528 sídlili na kláštore aj cisárski vojaci. Bolo to pre nich strategické miesto. Opevňovacie práce vyvrcholili dobudovaním vysokej strážnej veže a zosilnením opevnenia.
Neskôr r. 1644 ho v prevzali Jezuiti. obnovili kláštor a priľahlé budovy, vystavali kalváriu. Neskôr postupne zrekonštruovali Veľkú i Malú Skalku.
Kláštor, predstavoval dar duchovného, vzdelanostného a všeobecného kultúrneho vzrastu, nielen pre jeho obyvateľov, ale celého Považia, ba značnej časti Slovenska. Kláštor bol ohniskom evanjelizácie, ale aj duchovnej a materiálnej kultúry.
Keď pápež Klement XIV. rehoľu jezuitov 21. júla 1773 zrušil, kláštor stratil na význame a začal chátrať
 |
 |
 |
 |
 |
Malá Skalka
Dvojvežový kostolík postavený v románskom štýle na mieste, kde bol zavraždený a vhodený do Váhu sv. Beňadik, sa spomína prvý krát roku 1208. Samozrejme, že bol zasvätený tomuto svätcovi. Významný uhorský štátnik Juraj Turzo dal na jeho mieste vybudovať kaplnku. V roku 1745 jezuiti kaplnku dobudovali do súčasnej podoby a pristavili k nej dve veže.
Tieto posvätné miesta však boli poznačené aj vojnami a postupne pustli.
V 18. storočí bol kláštor a kostol zničený kuruckými vojskami. R. 1853 z milodarov veriacich bol na Malej Skalke opäť postavený kostol. Po ďalšom spustošení, ale aj celkovom zrekonštruovaní bol 13. júla 1924 opäť posvätený za prítomnosti tridsaťtisíc pútnikov. Nitriansky biskup Karol Kmeťko vtedy vyhlásil celý areál Skalky za slovenské pútnické miesto s významom, ako majú Lurdy vo Francúzsku...
Ak chcete navštíviť Veľkú Skalku, musíte sa poponáhľať, pretože je pre verejnosť otvorená len v mesiacoch júl a august v čase 8.00-12.00 a 13.00 - 17.00, každý deň okrem pondelka. Vstupné sa neplatí. Je možné prispieť ľubovoľnou čiastkou na opravu kláštora.
V nedeľu po 17. júli (deň kanonizácie obidvoch svätcov) sa koná hlavná púť na Skalke, na ktorú prichádzajú pútnici aj zo zahraničia.
Na hrade Trenčín je umiestnená stála expozícia, ktorá je venovaná histórii benediktínskeho kláštora na Skalke, tradícii svätého Svorada a Benedikta, ale aj archeologickým nálezom, dokladajúcim slovanské i predslovanské osídlenie tejto lokality.
zdroje:www.treking.cz; www.trencin.sk; www.dobrodruh.sk,http://klastorskalka.sk