Korňa je malebná dedina situovaná na Kysuciach, v Beskydoch, v Turzovskej vrchovine. Niektoré zaujímavosti, ktoré sa tejto polohy týkajú, sú natoľko jedinečné, že vás môže lákať navštíviť ju. My to samozrejme odporúčame. Aj keď sa vám nepodarí navštíviť všetkých Sedem divov obce Korňa, sklamaní neodídete.
Hneď pri vjazde do obce vás privíta tabuľa s mapou, kde sú všetky "divy" označené.
Veterný mlyn
Kúsok ďalej po ceste si nemôžete nevšimnúť prvý z nich. Veterný mlyn nachádzajúci sa hneď pri ceste. Ide ale len o nefunkčnú repliku mlynu. Malý drevený mlynček s veternou turbínou za priaznivého vetra mlel obilie a slúžil svojmu účelu do roku 1985 a dodnes stojí, hoci v zlom stave, v osade Šulcovci severne od centra obce.
Osada je dnes už neobývaná a orientačne ťažko dostupná. Keďže sa pravidelne stávalo, že cestou k originálnemu mlynu niekto zablúdil, starosta sa rozhodol pre stavbu repliky dole v dedine.
Zariadenie si doviezol z Ostravska, kde pracoval ako baník, predok Jozefa Gajdičiara z Korne. Veterná turbína sa otáčala podľa smeru vetra, ktorý roztáčal lopatky vrtule. Najlepšie sa mlelo, ked fúkal severný vietor. Korňanský veterný mlyn pochádza zo susednej Moravy, kde sa zachovalo asi 70 podobných stavieb. Okrem Korne sa tento typ veterného mlyna nachádza aj v skanzene vo Svidníku, kam bol prenesený z Poľska.
Steny nového mlynu sú obložené palubovkami a miesto vetra ho poháňa elektrina. Vežička s vrtuľou je na pevno a nemôže sa otáčať podľa vetra. To mimochodom nahnevalo autora návrhu a popredného českého odborníka na veterné mlyny inžiniera Jana Doubka. Mlyn podľa neho vyzerá, ako keby ho kúpili v supermarkete. No ale deťom sa páči.
Ropný prameň
Keď pokračujete ďalej po hlavnej ceste, narazíte na ďalší zo zoznamu siedmich divov - na prírodný výver ropy. Dostanete sa k nemu po žltej turistickej značke. Dole na ceste si môžete nechať auto.
Potom miernym stúpaním prejdete okolo niekoľkých domov, potom ešte pár krokov a hneď vedľa chodníčka ho uvidíte. Malé tmavé jazierko s vytekajúcim prameňom tmavej tekutiny, ohradené dreveným plotom. Tak nejako vyzerá tento ojedinelý prírodný povrchový výver ľahkej ropy s pozvoľným odtokom a občasnými výronmi samozapaľujúceho sa metánu.
V roku 1984 bol Korňanský ropný prameň vyhlásený za prírodnú pamiatku. Hoci doterajšie výskumy potvrdili, že sa jedná o veľmi kvalitnú ropu, nebolo tu preukázané také množstvo, aby sa vyplatila jej priemyselná ťažba. Aj keď na prelome 19. a 20. storočia a v čase Slovenského štátu sa v okolitých vrtoch ťažilo a dokonca aj vo väčšom množstve, dnešné zásoby sú nerentabilné.
Miestni ropu z prameňa používali napríklad na svietenie, mazanie vozov alebo tiež obuvi, či ako liečivo pri kožných ochoreniach dobytka. Dodnes sa medzi miestnymi ústnym podaním šíri príbeh o čertoch, ktorí vraj žijú v okolitých lesoch a v noci chodia piť vodu z "čierneho prameňa".
Ropné pramenisko, ktoré sa v lete prezrádza charakteristickým pachom, má rozlohu niekoľkých málo štvorcových metrov. Celý neveľký areál je obohnaný ohradou a nad prameňom sa týči drevená konštrukcia pripomínajúca ropnú vežu.
Živčáková
Táto hora juhovýchodne od obce Korňa vysoká 788 m zatiaľ do povedomia turistickej verejnosti príliš neprenikla, hoci medzi veriacimi nielen na Slovensku je to veľký pojem. Mariánske pútnické miesto so svätou vodou je známe tiež pod názvom Turzovka a patrí pochopiteľne medzi reklamovaných sedem divov.
Najkratšia a dalo by sa povedať klasická výstupová a zároveň pútnická trasa na posvätnú horu vedie z miestnej časti Turzovky Vyšný koniec, kde je pri lávke cez rieku Kysuca parkovisko. Blízko je tiež železničná zastávka Turzovka. Miestami celkom strmo stúpajúce chodník v dĺžke 3 km vedie lesom aj po pasekách. Lemujú ho jednotlivé zastavenia krížovej cesty a hlavne stovky svätých obrázkov a citátov prišpendlených len tak na stromy okolo. Správny pútnik má zo seba vydať obeť v podobe fyzického utrpenia a potu, čo je v prípade úspešného absolvovania tejto trasy s prevýšením cca 250 m celkom reálne.
Nie je problém sa dostať na miesto autom. Cesta je úzka a 2 auta majú problém sa obísť. Nehovoriac o autobusoch plných veriacich. Je to vyriešené semaformi. Vždy sa púšťa len jeden smer. Chvíľku si teda počkáte na zelenú, či z hora, alebo z dola, ale potom to ide plynulo.
História pútnického miesta siaha do temného obdobia komunistického režimu v roku 1958, kedy ubehlo práve 100 rokov od zjavenia Panny Márie vo francúzskych Lurdách. Dňa 1. júla mal miestnej hájnik Matúš Lašút u lesného prameňa pod Živčáková videnie Panny Márie, čo nezostalo bez odozvy. Najskôr miestnej, neskôr aj veriaci zo vzdialených miest začínali Živčákovú pravidelne navštevovať. Nezabránili tomu ani perzekúcie zo strany vtedajších úradov, ktoré vrcholili v čase cirkevných sviatkov. Hájnik Lašút bol niekoľkokrát vyšetrovaný a dokonca liečený na psychiatrii.
S dôstojnou úpravou pútnického miesta sa mohlo začať až po roku 1989. Dnes tu nájdete kaplnku Panny Márie priamo pri mieste zjavenia, rad upravených prameňov vody a impozantný chrám Panny Márie s rozhľadňou.
O tom, že je tunajšia svätá voda v kombinácii s vierou a modlitbou silne liečivá a uzdravujúca, nenechajú nikoho na pochybách desiatky ďakovných oznámení vyrytých do kamenných dosiek vsadených do bočnej steny kaplnky. Celý areál pôsobí pekne, novo a vierohodne. 
Medzi ďalšie divy v Korni, ktoré sme my však nevideli, patria pamätné lipy na Vígľaši, starý drevený kostol v centre obce a aj drevená ľudová architektúra v okolitých osadách. Jedným z divov sú tiež Hrycovia - hlučné maškary v maskách a kožuchoch ozdobené stuhami, ktoré chodia dom od domu deň pred Štedrým dňom a naháňajú hrôzu hlavne neposlušným dievčatám.
Obec Korňa ( 2000 tisíc obyvateľov)
Nachádza sa severozápadne od mesta Turzovka v nadmorskej výške 559 m n. m. (stred obce). Leží v blízkosti hraníc s Českom a Poľskom. Obcou preteká potok Kornianka, do ktorého sa postupne vlievajú potoky Marcovský potok sprava, Sobčákov potok a Dáždený potok zľava. Najbližšia okolitá obec je Klokočov.
zdroje: wikipedia