Pozostatky niekdajšieho župného hradu a neskôr významnej protitureckej pevnosti sa nachádzajú na strategicky dobre chránenom mieste na konci výbežku Štiavnického pohoria (171 m.n.m.) na severozápadnom okraji mesta Levice. Založenie pôvodne kráľovského strážneho hradu v druhej polovici 13. storočia súviselo s rozvojom stredoslovenských banských miest.
Ťažko sa nám zaradzoval tento hrad do kategórie, pretože je z časti zrúcaninou a z časti opravený a využívaný ako stála expozícia.
Samotná zrúcanina jadra stredovekého hradu je dokonca neprístupná. Napokon prevládol názor, že Levický hrad pôjde medzi hrady, a nie medzi zrúcaniny.
Z hradu sa zachovalo murivo horného hradu s gotickým palácom, východná bašta (využívaná ako čajovňa), juhozápadný bastión (slúži ako amfiteáter od septembra roku 2005 s kapacitou 300 miest). Súčasťou areálu je Dobóovský renesančný kaštieľ zo 16. storočia a kapitánsky dom so západnou baštou, ktoré sú sídlom Tekovského múzea, ktoré je aj správcom hradu.
V areáli hradu Tekovské múzeum celoročne organizuje rôzne kultúrne akcie, výstavy, divadlá, koncerty a prednášky, hradné slávnosti i tvorivé dielne.
Viac informácii o podujatiach nájdete na stránkach Tekovského múzea.
Založenie pôvodne kráľovského strážneho hradu v druhej polovici 13. storočia súviselo s rozvojom stredoslovenských banských miest a posunom strategických ciest viac k východu.Nový gotický hrad vďaka polohe na nevysokom, ale z roviny zreteľne vyčnievajúcom skalnom útese, uprostred močiarov, strážil a ochraňoval dôležité cesty z údolia Hrona do Hontu.
Prvýkrát sa v písomnostiach uvádza v roku 1274 ako castrum Lewa, a to v súvislosti s predchádzajúcou obranou proti vpádu Přemysla Otakara II. V roku 1318 je kastelánom kastelánom hradu Július zo žrebčína Topoľčianky, ktorého vtedy Matúš Čák takto odmenil za obsadenie Levíc. Po Čákovej smrti (1321) hrad zostal v správe kráľovských kastelánov a hrad sa stal správnym centrom Tekovskej župy, čo súviselo so zánikom pôvodného župného sídla v StaromTekove.
Kráľ Karol Róbert, ktorý od 21. do 29. augusta 1321 aj sám sa zdržiaval na hrade, daroval Levický hrad a panstvo svojej manželke Alžbete. Spravovaním hradu bol poverený Imrich Bechei, ktorý sa stal zároveň aj tekovským županom.
V roku 1388 kráľ Žigmund Luxemburský daroval hrad s hradným panstvom sojmu oddanému prívržencovi Ladislavovi zo Šaroviec, ktorého syn Peter už používal meno Lévai Levický. Hoci Peter bol po otcovi českého pôvodu a používal aj priezvisko Čech (Cseh), vyznamenal sa ako popredný bojovník proti husitom, čo bol asi jeden z dôvodov, prečo hrad husiti pri svojich výpravách nijako nešetrili. Levický hrad vlastnili až do vymretia rodu v polovici 16. storočia.
Na začiatku 16 storočia sa hranice Osmanskej ríše priblížili až k Leviciam.
Už v roku 1544 Turci v rámci ťaženia do oblasti banských miest vtrhli do Levíc, a aj keď sa im hrad kvôli silnej delostreľbe obrancov nepodarilo dobyť, podhradie úplne vyplienili. V ďalších rokoch bol Levický hrad súčasťou reťazca protitureckej obrany pätnástich pohraničných pevností a chránil prístup do Pohronia a k banským mestám.
V tom čase sa po vymretí Levických novým majiteľom Levíc stal hrdina obrany Jágra Štěpán Dobó, ktorý bol zároveň menovaný kapitánom banských miest. Zvýšený význam hradu si preto vyžiadal nielen zväčšenie opevnené plochy, ale hlavne modernizáciu zastaraného opevnenia stredovekého pôvodu. K tomu účelu boli povolaní talianski pevnostné inžinieri, z ktorých tu v rokoch 1554-57 pôsobil kráľovský architekt Sigismondo de Pretty de Pisa. Už pred polovicou 16. storočia došlo k rozšíreniu hradu a vzniklo nové rozsiahle predhradie umožňujúce vytvoriť zázemie pre početné jazdecké oddiely. Podľa plánu hradu od N. Angeliniho zo 60. rokov 16. storočia bolo predhradie od mesta oddelené vodnou priekopou a sprístupnené prejazdom k hranolovej veži. Pokračovala stavba moderných delostreleckých bastiónov.
Štefan Dobó rozšíril hradný areál aj o opevnenú palácovú stavbu. Tento kaštieľ dokončil až jeho syn František.
Vďaka obranným opatreniam hrad odolal v roku 1578 novému tureckému vpádu, počas ktorého bolo samotné mesto Levice opäť vypálené. Opevňovacie práce pokračovali v prvej polovici 17. storočia za držby hradu Siegfriedom Kolonicom, hlavným kapitánom protitureckých pevností.
Po roku 1660 sa turecký tlak vystupňoval a roku 1663 Turci dobyli Nové Zámky a neďalekú Nitru. Levice boli vtedy bez boja opustené, ale už pri protiofenzíve o rok neskôr spojenecké vojská Levice znova oslobodila. Pretože Nové Zámky naďalej zostali v rukách Turkov, trvalé turecké ohrozenie vyvolalo ďalšiu modernizáciu Levickej pevnosti.
Po zániku tureckého ohrozenia Levická pevnosť rýchlo strácala na význame a v roku 1699 bola cisárskym nariadením zrušená.
Ešte roku 1703 ju obsadili a poškodili vzbúrenci Františka II. Rákócziho a držali ju päť rokov, než generál Heister hrad spolu s mestom obsadil. Pri ústupe povstalci pevnosť podpálili, zbúrali a priekopy zasypali, takže navždy stratila svoju obrannú funkciu.
Ďalší majitelia panstva venovali pozornosť výhradne objektom v južnom nádvorí, ktoré barokovo prestavali a doplnili o nové budovy. Zachovalá časť hradného areálu, Dobóvský kaštieľ a kapitánska budova, slúžili naďalej majiteľom Levického hradu a panstva. V rokoch 1688 až 1867 ich vlastnili Esterházyovci. Od nich získali tento majetok viedenskí bankári, bratia Schoellerovci. Ich rodine patril Levický hrad a hradné panstvo až do konca II. Svetovej vojny.
Zastaviť rozpad zrúcaniny stredovekého jadra hradu sa pokúsila až konzervácia v rokoch 1934-35. Od roku 1958 sa v upravených objektoch dolného hradu usídlilo Tekovské múzeum a postupne, s neustále prebiehajúcou obnovou celého komplexu, sú pre muzeálne účely uvoľňované ďalšie priestory tejto hodnotnej pamiatky.
Otváracia doba
November - Marec Po - Pi 9.00 - 16.00 hodiny, Ne 10.00 - 16.00 hodiny
Apríl, Máj, Október Po - Pi 9.00 - 16.00 hodiny, So, Ne 10.00 - 16.00 hodiny
Jún - September Po - Pi 9.00 - 18.00 hodiny, So, Ne 10.00 - 18.00 hodiny
Ceny lístkov
stála expozícia: deti a dôchodcovia 1,00 €, dospelí 2,00 €
Nie sme autormi tohto videa. (youtube.com)