Muzeum oravskej dediny je umiestnené v prekrásnom prírodnom prostredí v podhorí Roháčov. A čo sa týka tohto umiestnenia a celkového pohľadu, subjektívne, je to asi najkrajší skanzen u nás. Možno je to tým krásnym potokom Studená, ktorý preteká stredom skanzenu, možno komornou atmosférou, možno prírodnou scenériou vytvorenou vrcholmi Pálenice, Sivého vrchu a Brestovej na juhu, Osobitej na východe a masívnom Mnícha na západe.
Nachádza sa asi 3 kilometre na východ od Zuberca pod severnými úbočiami masívu Brestová. Skanzen sa rozprestiera pri ceste, spájajúcej Zuberec, chatu Zverovku a Roháčsku dolinu. Viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry je tu rozostavených v niekoľkých celkoch, ktoré pripomínajú jednotlivé časti Oravy.
Základný kameň bol položený 24.9. 1967. V roku 1975 bol skanzen sprístupnený verejnosti.
Z horského potoku Studená je zrekonštruovaný vodný náhon, ktorý slúžil pre technické stavby mlyn a valchu. Pôvodne na týchto miestach nestál ani jeden dom. Väčšina objektov bola odkúpená od pôvodných majiteľov - rozobratá, prevezená a nanovo postavená v múzeu. Ďalšie domy boli vybudované ako kópie pôvodných stavieb.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Naša návšteva sa uskutočnila koncom jari, ale aj teraz v zime je skanzen otvorený a bol pripravený pre návštevníkov zaujímavý program VIANOČNÝ VEČER. Súčasťou programu je
• prechádzka s lampášmi po múzeu
• vianočné zvyky, vinše, koledy
• veselé príhody zo života Oravcov
• posedenie pri ľudovej hudbe, oravské piesne a tance
• medovina alebo čokoláda
Program trvá približne 2 a pol hodiny.
Viac info na stránke múzea.
Celý areál sa rozprestiera na ploche 8 ha a je rozčlenený na niekoľko častí:
A.) Dolnooravský rínok
Najskôr osídlenou časťou oravského regiónu slovenskými obyvateľmi bola dolná Orava. Medzi najstaršie obce patrí Veličná, ktorá mala už v 14. storočí mestské práva. Do roku 1683 bola nielen hlavným mestom Oravskej župy ale aj strediskom obchodným. Už vtedy mala podlhovasté trhovisko doposiaľ nazývané rínok. Dominantnými objektami tejto časti múzea sú zemianska kúria z Vyšného Kubína a remeselnícky dom z Veličnej. Domy na dolnej Orave z protipožiarnych a izolačných dôvodov omietali hlinou a potom ich bielili vápnom s pridaním jemných farebných odtieňov.
B.) Hornooravská ulica
Väčšina oravských dedín vznikla v 15.-16. storočí. Na rozdiel od poddanských a zemianskych obcí boli tieto osady zakladané na valašskom práve. Oravské panstvo vydalo každej obci zakladaciu listinu, v ktorej stanovilo základné práva a povinnosti osadníkov. Hlavnou výsadou valašského práva pri založení obce bolo oslobodenie od povinnosti platiť dávky zemepánovi v lehote niekoľkých rokov. Za správne odvádzanie dávok bol zodpovedný dedičný richtár - šoltýs, ktorý pri založení obce podelil pôdu novým osadníkom na tzv. rale - pásy, široké okolo 100 m. tiahnúce sa väčšinou od potoka po hranicu s druhou dedinou. Na raliach pri potoku vznikali prvé domy. Rozrastaním rodín sa utvorilo ulicové osídlenie dediny pozdĺž potoka. Vodu z potoka ľudia využívali na pranie, napájanie dobytka, polievanie plátna a na hasenie v prípade požiaru. Táto ulica je typickým príkladom radovej zástavby mnohých oravských dedín.
C.) Goralské lazy
Na severných svahoch Beskýd sú roztrúsené samostatné usadlosti, predstavujúce posledné osídlenie Oravy osadníkmi, ktorí mali salaše v okolí hornooravských dedín. Budovali si obydlia, aké boli zvyknutí stavať pri sezónnom hospodárení. Domy s valbovou strechou väčšinou pozostávali z malej obytnej izby, stajne, chlieva a holohumnice, v ktorej bývali cez noc ovce. Polia mal každý okolo svojej usadlosti, pred ňou trávnatú záhradu. Dvory často susedili s políčkom a pastvinami, kde sa pásli kravy.
D.) Kostol sv. Alžbety
Vznikol pravdepodobne začiatkom 15. stor. ako filiálka rímsko - katolíckeho kostola vo Veličnej. Z prelomu 15. a 16. stor. je neskorogotický strop s maľovaným ornamentom. Zábrežský kostol bol za pôsobenia protestantov v polovici 17. stor. zmodernizovaný pristavanou zvonicou, emporami, novým renesančným oltárom (1656) a vymaľovaním svätyne cyklom apoštolov, pod ktorými je v latinčine napísaná modlitba „Verím v Boha" . Z tohto obdobia je aj kamenná krstiteľnica (1651). Funkčný barokový organ je z druhej polovice 18.storočia. Na oltári je obraz z r.1806 s výjavom patrónky kostola sv. Alžbety Uhorskej od A.Luszinského. Zábrežský kostol je typickým príkladom rustikálneho reprezentačného staviteľstva severného Slovenska.
E.) Mlyn
Mlyn na vrchnú vodu patril rodine Rončákovcov. Takmer trojmetrové koleso je poháňané vodou z náhonu napájaného z potoka Studená. V mlyne sa bežne šrotovalo zrno a len výnimočne mleli kvalitnú ražnú múku, alebo lúpali jačmenné krúpy, čo vyžadovalo veľké skúsenosti mlynára. Predlohový hriadeľ súčasne poháňal aj okružnú pílu na výrobu šindľov. V súčastnosti je v obytnej časti objektu umiestnená Krčma u Mlynára.
Zaujímavosti
Atraktívne historické prostredie prilákalo už mnohokrát do skanzenu filmárov. V areáli sa nakrúcali aj tieto filmy: Láska na vlásku, Tanec medzi črepinami, Šťastný smolař, Ežo a Gábor Vlkolinský, Dies irae, Tisícročná včela, Ako divé husy, Princezná a žobrák a iné.
Podroháčske folklórne slávnosti
Každoročne, už pravidelne v prvý augustový víkend sa v Zuberci na poľane Brestová konajú Podroháčske folklórne slávnosti. Podroháčske folklórne slávnosti sú koncipované ako trojdňový medzinárodný folklórny festival, ktorého základ tvorí prezentácia ľudovej kultúry. Neďaleko prírodného amfiteátra na Brestovej, v areáli Múzea oravskej dediny, sa počas slávností koná sprievodné podujatie pod názvom „Oravský tradičný jarmok oživených remesiel“. Na jarmoku sa prezentujú ľudoví výrobcovia zo Slovenska aj zo zahraničia so svojimi výrobkami.
Otváracie hodiny
OKTÓBER až MÁJ utorok – nedeľa 8.00 – 15.30
JÚN a SEPTEMBER pondelok – nedeľa 8.00 – 17.00
JÚL a AUGUST pondelok – nedeľa 8.00 – 18.00
Vstupné
základné vstupné 3,00 €
dôchodca 2,50 €
študent 18 – 26 r. dieťa do 18 r. 1,50 €
