Areál Olomouckého hradu patrí k miestam, ktorého história sa počíta na tisícky rokov (najstaršie nálezy sú staré 6000 rokov). V jeho priestoroch sa nachádza mladé Arcidiecézne múzeum, ktoré tento mesiac oslávilo päť rokov od otvorenia. Jeho bohaté zbierky však smelo môžu konkurovať omnoho starším európskym múzeám. Veď za tisíc rokov trvania biskupstva, sa tu podarilo nazhromaždiť cirkvi úžasné umelecké skvosty.
Olomoucky hrad bol od r. 1034 sídlom moravských Přemyslovských kniežat.
Biskupské sídlo bolo v r. 1141 prenesené Henrichom Zdíkom ku kostolu sv. Václava, v ktorého susedstve vystaval románsky palác. Vo svetskej časti hradu stával dom kapitulného dekana, v ktorom našiel 4. augusta 1306 (teda pred siedmimi stovkami rokmi) smrť posledný český kráľ z dynastie Přemyslovcov Václav III.
Po čiastočnej skaze z tridsaťročnej vojny bol niekdajší hradný areál po takmer celé storočie upravovaný v barokovom duchu. V jeho reprezentačných komnatách sa zdržiavalo mnoho významných osobností - v roku 1767 napríklad mladý W.A.Mozart s rodinou.
Celý areál niekdajšieho Přemyslovského hradu je od roku 1995 národnou kultúrnou pamiatkou.
Po vrátení väčšiny objektov okolo Václavského námestia vrátane kapitulného dekanstva späť do cirkevných rúk bolo možné prikročiť k uskutočneniu viac než sto rokov starej myšlienky na vybudovanie arcidiecézneho múzea. Stalo sa tak aj na podnet pápeža Jána Pavla II., ktorý v týchto rokoch areál navštívil. Medzi arcibiskupstvom olomouckým a Ministerstvom kultúry SR bola uzavretá zmluva, na základe ktorej bola realizácia projektu zverená Múzeu umenia Olomouc.
Arcidiecézne múzeum Olomouc bolo založené v roku 1998 ako súčasť Múzea umenia Olomouc. Jedná sa o prvé múzeum tohto typu v dejinách Českej republiky. Jeho súčasťou sa stal románsky palác moravských biskupov u baziliky sv. Václava na olomouckom Přemyslovskom hrade; od roku 1999 bola postupne pre potreby múzea zrekonštruovaná severná časť niekdajšieho hradu - objekt kapitulného dekanstva a jeho hospodársky dvor.
Do areálu nového múzea boli vďaka pochopeniu arcibiskupa Jána Graubnera a biskupa Jozefa Hrdličky začlenené budovy kapitulného dekanstva s hospodárskym dvorom, okrúhla veža a Zdíkov palác s časťou krížovej chodby a kaplnkou sv. Jána Krstiteľa.
Vedľa prieskumových a prípravných prác, z ktorých je potrebné najmä spomenúť ďalší rozsiahly archeologický výskum, bolo nutné vyriešiť rad koncepčných otázok, predovšetkým možnosť prepojenia budovy dekanstva sa Zdíkovým palácom.
V bohato obsadenej architektonickej súťaži z roku 1998 bol najlepším vyhodnotený návrh trojice pražských architektov Petra Hájka, Tomáša Hradečného a Jana Šépky. Vytýčili si za cieľ zachovanie čo najväčšej miery autentickosti pamiatkového súboru, spojenej so striedmym vkladaním výtvarne náročných novotvarov, v materiáli obmedzených na betón, oceľ a sklo.
Stavebné a reštaurátorské práce sa začali v roku 2000. Prvá časť areálu s hospodárskym dvorom bola dokončená o tri roky neskôr a samotné múzeum bolo otvorené 1. júna 2006.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Vedľa prehliadky podstatnej časti stavebných pozostatkov Olomouckého hradu ponúka Arcidiecézne múzeum svojim návštevníkom stálu expozíciu výtvarnej kultúry olomouckej arcidiecézy, ktorá na 1 100 m2 výstavnej plochy postihuje vývoj v priebehu celého uplynulého tisícročia, štyri sály na ploche 360 m2, určené pre krátkodobé výstavy, priestory pre lektorskú činnosť, viacúčelový sál a Mozarteum pre 120 divákov i múzejnú kaviareň s vinárňou a s možnosťou posedenia v pôsobivom prostredí čestného nádvoria kapitulného dekanstva.
Stála expozícia je zostavená z dvoch základných okruhov. Prvý, nazvaný Umenie olomouckej diecézy, je koncipovaný chronologicky a zahrňuje všetky umelecké odbory. V ďalšom expozičnom okruhu nazvanom Zberateľstvo olomouckých biskupov je predstavená obrazová kolekcia zahŕňajúca významné diela talianskej, holandskej i stredoeurópskeho pôvodu. Pôvod zbierky siaha do 17. storočia. Ďalšiu stránku arcibiskupského zberateľstva dokumentujú súbory slonovinových rezieb a numizmatických pamiatok. Špeciálne priestory Kabinetu textilu a trezorová Klenotnica predstavujú výber liturgických textílií a zlatníckych predmetov z obdobia gotiky až baroka.
Múzeum je bezbariérové. K dispozícii je elektronický sprievodca za poplatok. Výstavu si môžete prezrieť svojím tempom. V nedeľu a v stredu je vstup zdarma. Fotenie je možné, ale len bez použitia blesku.
Otvorené denne okrem pondelka od 10.00 do 18.00 (posledný vstup 17. 30 hodín)
Každú stredu a nedeľu vstup voľný
Vstupné 50, - Sk
Vstupné so zľavou 25, - Sk (deti, dôchodcovia, invalidi atď.)
Katedrála svätého Václava
Hneď v susedstve múzea sa nachádza katedrála svätého Václava (Dóm svätého Václava. Je to domovská katedrála Olomouckej rímskokatolíckej arcidiecézy, býva považovaná za jeden z najkrajších príkladov novogotickej architektúry v ČR. Jej stavba bola zahájená okolo roku 1100 a roku 1131 bola vysvätená. Patrí medzi skvosty stredoeurópskej stredovekej architektúry. Námestie bolo pomenované roku 1935 na pamiatku tisíceho výročia úmrtia sv. Václava. Po požiari roku 1204 a 1266 na podnet olomouckého biskupa Bruna zo Schauenburku prestavaná v nákladnom gotickom štýle a stavba bola doplnená náročnou sochárskou výzdobou. V krypte kostola bol pochovaný po zavraždení Václav III., avšak roku 1326 dala jeho sestra kráľovná Eliška Přemyslovna pozostatky previezť do Zbraslavského kláštora. Od februára 2004 po jeseň 2005 prebiehala 2. etapa generálnej opravy vonkajšieho plášťa kostola. V rokoch 2006-2007 prebiehali ďalšie rekonštrukcie, napr. opravy hlavnej veže. Oprava bola financovaná prevažne z Nórskych fondov.
 |
 |
 |
 |
Pod presbytériom sa nachádza krypta, ktorá má dve poschodia a je sprístupnená pre verejnosť.
Na hornom poschodí sa nachádzajú rôzne obradné a liturgické predmety a dolné poschodie krypty je pre uchovávanie pozostatkov. V krypte sú pochovaní biskupi a arcibiskupi: František z Ditrichštejna, Karol II. z Lichtenštejna-Kastelkornu a Maria Tadeáš Trauttmansdorff. V krypte je tiež uložené srdce arcibiskupa a rakúskeho arcivojvodu Rudolfa Jana. Stavebné úpravy v závere 19. storočia odhalili pod podlahou chrámu i pozostatky románskej krypty, ktorá ale dnes nie je prístupná.
Vstup do katedrály je voľný. Samozrejme na údržbu katedrály sa dá na mieste dobrovoľne prispieť. Fotenie je možné, ale len bez použitia blesku.
zdroje:www.olmuart.cz