Rozhľadňa pri Veľkom vrchu nad Divinkou

Uverejnené: 15. marec 2020

Ostatná aktualizácia: 23. marec 2024

Návštevy: 3480

Ak na diaľničnom moste ponad Hričovskú priehradu v smere na sever otočíte hlavu na ľavo, môžete vidieť na blízkom kopci týčiacu sa zrubovú vežu starovekého hradiska. No. Možno tam v období pred tisícročiami podobná stavba stála. Dnes tam stojí pekná nová rozhľadňa.

Tento text by bol len ďalším obyčajným článkom o ďalšej novej rozhľadni v okolí Žiliny, ak by miesto kde stojí, nebolo práve miestom kde viac ako 20. storočí žili ľudia rôznych kultúr a niečo po sebe aj zanechali.
Rozhľadňa stojí na Malom Vrchu, ktorý sa nachádza nad obcou Divinka pri Žiline. Sú z nej krásne výhľady na Žilinskú kotlinu, Váh, Hričovskú priehradu, Malú Fatru ale i Beskydy a ďalšie pohoria. Otvorená bola na Silvestra roku 2018. K rozhľadni vedie náučný chodník, ktorý pozostáva zo siedmych tabúľ. Hneď prvá, nad miestnym cintorínom, upozorňuje o zákaze nelegálneho detektorizmu (hľadači pokladov), a neznalých miestnej histórie upozorní na zvláštnosť tohto miesta.
Výstup k rozhľadni vedie po ceste, ktorá môže byť po dažďoch či po topení snehov miestami poriadne blatistá, ale s opatrnosťou schodná. Pomalou chôdzou a so zastávkami pri každej tabuli, či v altánku, sa časovo aj s malými deťmi hravo vmestíte do 1 hodiny. Pri výstupe na samotnú rozhľadňu už treba vyššiu opatrnosť. Schody sú strmé s husto umiestnenými schodnicami a pre malé deti je výstup a ešte viac zostup bez pomoci dospelého prakticky nemožný. Rozhľadňa má viac ako 19 metrov a 5 poschodí, hore sa vám môže zakrútiť hlava. A keď sa budete kochať pohľadom na panorámu Žilinskej kotliny, nezabudnite, že za chrbtom máte Veľký vrch, na ktorom v priebehu 23 storočí žili ľudia. Nie nepretržite. Obdobia prosperity striedali obdobia pádov a ako sa menilo osídlenie tejto časti Európy, menili sa aj obyvatelia hradiska. Aj v súčasnosti sa dajú rozoznať mohutné valy, ktoré obkolesujú nielen hornú plošinu Veľkého vrchu, ale aj široký priestor na jeho severnej strane, takže celková plocha opevnenia prevyšovala 12 ha.
Hradisko patrí k najdôležitejším objektom na celom území Slovenska a jeho význam možno prirovnať k takým opevneniam ako sú Devín, Nitra, Bratislava, Liptovská Mara, Spišský hrad a ďalšie. V troch obdobiach bolo intenzívne osídlené. V mladšej a neskorej dobe bronzovej (13. až 4. storočie p.n.l.) toto hradisko zrejme vybudoval ľud Lužickej kultúry, ktorý v tej dobe obýval veľkú časť Slovenska, hlavne jeho horské oblasti. V období okolo prelomu letopočtov (3. str. p.n.l. až 2 storočie n.l) tu žil ľud Púchovskej kultúry, ktorá vznikla splynutím ľudu Lužickej kultúry s novými prisťahovalcami Keltmi a napokon v 8. až 9. storočí boli poslednými obnoviteľmi naši predkovia Slovania.
Aj v nedávnych rokoch tu prebiehal intenzívny archeologický prieskum.
Takže po zlezení rozhľadne sa môžete ešte vybrať rozpoznateľným chodníkom po hrebeni Veľkého vrchu a obdivovať ešte stále mohutné pozostatky obranných valov. Severne od akropoly - najvyššieho miesta hradiska je v zemi ešte stále viditeľný pozostatok zbernej jamy na dažďovú vodu. Potom sa môžete vrátiť na náučný chodník, alebo to strihnúť k altánku krížom cez bukový les a predstavovať si, ako sa opačným smerom išlo do svahu dávnym dobyvateľom.