Takto pred rokom pribudla v Žilinskom kraji nová rozhľadňa. V atraktívnom prostredí nad hradom Strečno a riekou Váh s Domašínskym meandrom na vrchu Špicák stojí neveľká drevená vežička. Len 8 metrov vysoká rozhľadňa bola vybudovaná na výbornom mieste a poskytuje krásne výhľady aj na Malú Fatru, Žilinskú kotlinu, Kysuckú vrchovinu a Javorník.
Na hrad Strečno chodíme pravidelne a veru neraz sme sa zapozerali na vrch vypínajúci sa nad hradom. Odtiaľ bude určite krásny výhľad na hrad, mysleli sme si. Taký letecký, ako z dronu. Nikdy sa však nenašlo toľko času a chuti ísť si to tvrdenie overiť. Tak sa zrejme niekto o tomto našom váhaní dozvedel a postavil tam rozhľadňu s úmyslom dostať nás hore. Podarilo sa.
Ale teraz vážnejšie.
Verte nám, ak si niekde prečítate, že z parkoviska pod hradom meria výstup necelý kilometer a trvá 45 minút, buďte trochu podozrievaví. Turista v plnej kondícii to skutočne vybehne za slabú hodinku a menej. Ale keďže stretávali sme na chodníku celé rodiny v zastúpení aj troch generácií a stali sme sa svedkom srdečnej slabosti a s tým spojených problémov, doporučujeme opatrnosť, častý oddych a pitie tekutín, v prílišnom teple sa hore radšej nevydávajte vôbec.
Začíname z parkoviska pod hradom, kúsok sa vrátime smerom k cestnému mostu a potom podľa smerovej tabuľe doľava po žltej turistickej značke po ulici pomedzi domy. Potom 
odbočíme doprava do lesa na prvé prudké stúpanie. Po jeho prekonaní sa dostaneme na lúku s krásnym výhľadom na pamätník francúzskych partizánov a je tam aj lavička na oddych. Potom ďalej po značke smerom doľava po hrebeni kopca. Nepríjemnejšie stúpanie sa strieda z normálnym stúpaním, táto časť trvá približne dvadsať minút a potom budete trochu oklamaní. Vrchol, ktorý sa tvári, že je vrcholom, ešte nie je tým pravým, ale k rozhľadni je to už kúsok.
Napokon dá sa použiť aj iná trasa, je o dosť menej náročná, s menším stúpaním,ale dlhšia. Časť trasy využíva cestu, ktorá vznikla pri stavbe rozhľadne. Táto trasa nie je označená, ale je popísaná na priloženej mapke (zelená). My sme ju nepoužili, ale vraj je schodná pre bicykle, takže snáď sa časom zaradí medzi cyklotrasy.
Výhľad je nádherný. A na čo sa vlastne pozeráme?
Nevšedné okolie Strečna je známe značnou koncentráciou chránených kultúrnych pamiatok a prírodných areálov. Osobitnou zvláštnosťou je divoká dolina Váhu, ktorou tok rozdeľuje pohorie Malej Fatry na Krivánsku a Lúčanskú časť. Je unikátnym príkladom antecedencie (proces zarezávania rieky do zdvíhajúceho sa podložia) v Západných Karpatoch. Predstavuje veľmi staré a hlboko zaklesnuté koryto rieky, ktorá intenzívnou eróziou prekonala bariéru vznikajúceho pohoria. Predpokladá sa, že pred vznikom mladých pohorí Karpatského oblúka tiekol pôvodný Váh širokou a rovinatou krajinou. Rovina bola nielen plochá, ale zrejme mala aj vel'mi pozvoľný sklon a rieka si preto vytvorila široké meandre. Najväčší zo štyroch meandrov v strečnianskom prielome - Domašínsky meander je prírodná rezervácia (PR) s výmerou 80,37 ha. Dĺžka meandra presahuje 1600 metrov a jeho priemerná šírka dosahuje 
610 metrov.
V najbližšom okolí Strečna pretína Váh obnaženú štruktúru chočského príkrovu, tvoriaceho dominantu hradného brala. Pokračovanie tohto dolomitického komplexu možno nájsť i na druhej strane rieky, nad obcou Nezbudská Lúčka. Tu sa dokonca nachádza unikátne ložisko prírodného asfaltu, ktorý vznikal v špecifických podmienkach rozkladom organických zvyškov v morskom dne. Prírodný asfalt je v našich podmienkach mimoriadnou raritou a v priestore nad obcou sa do roku 1920 ťažil. Dnes je stará baňa opustená a zaliata vodou.
No a v neposlednom rade z rozľadne vidno na 4 hrady:
Strečno, Starhrad, Lietava a Budatín
zdroje: wikipedia