Na kopci Bobovec rovno nad Starou Bystricou sa nachádza malebná kamenná rozhľadňa. Pripomína vežu z rozprávky, z ktorej každú chvíľu vyjde začarovaná princezna. A práve k nej smerujú naše kroky.
Na Slovensku pomaly ale isto pribúdajú rozhľadne. Zdá sa, že si na nich zhotovitelia dávajú záležať, pretože sú originálne, postavené na príťažlivých miestach a bez drastických zásahov do prírody, aspoň väčšinou. Tento počin je možné len chváliť, pretože niet lepšieho nápadu ako vytiahnuť neturistov do prírody, ako dať cieľ ich ceste.
Rozhľadňa na Bobovci leží v nadmorskej výške 723 m na hranici katastrov obcí Stará Bystrica a Radôstka. Postavená bola Obcou Stará Bystrica v rokoch 2010-2011 z prostriedkov Európskeho “fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko-Slovenská republika 2007-2013. Hoci Bobovec nie je najvyšším vrchom Starej Bystrice, ide o výrazný strmý vrch nad centrom obce, dobre viditeľný z hlavných dopravných komunikácií, ako aj od Slovenského orloja z Rínku sv. Michala, odkiaľ k rozhľadní vedie aj značkovaný žltý turistický chodník.
Vrch Bobovec, ktorý je súčasťou širšieho masívu Nocľahy, má svoj názov odvodený od strukoviny bôb, ktorá bola v minulosti dosť rozšírenou potravinou.
V okolí Bobovca sa v 18. storočí ťažilo železo, ktoré sa tavilo v železiarni pri kruhovej križovatke v Starej Bystrici. Táto železiareň bola v 18. storočí jedinou železiarňou v Trenčianskej župe a ako pamiatka po nej je dodnes zachovaný miestny názov Hámer.
Rozhľadňa má výšku 16 metrov, vybudovaná je z tradičných materiálov kameň a drevo podľa projektu Ing. Arch. Stanislava Mikovčáka. Autor projektu má v rozhľadní umiestnených aj niekoľko umeleckých diel na tému anjelov, a to nielen na vnútorných stenách rozhľadne, ale téma anjelov sa objavuje aj vo funkčných prvkoch okenných mreží.
Nočné osvetlenie rozhľadne je zabezpečované malou veternou a fotovoltaickou elektrárňou.
Z rozhľadne je dobrý výhľad na Malú Fatru, Martinské Hole, Veľkú Raču, či na Lysú Horu v Českej republike.
Z rozhľadne je možné po hrebeni Nocľahov pokračovať v trase východným smerom, odkiaľ je dobre viditeľná obec Nová Bystrica s vodnou nádržou, ako aj majer v doline Skríželné, ktorý sa objavuje aj v zápisoch zo súdneho vypočúvanía Juraja Jánošíka.
Ako na rozhľadňu:
Najvhodnejšie je prejsť autom cez kruhový objazd, vojsť do bočnej dolinky smerom do Radôstky a hneď za mostom nad Bystricou zabočiť doľava. A hneď potom znovu doľava skrytou cestičkou smerom k rieke Bystrici, kde je dostatok miesta na parkovanie. Tu zbadáte cyklotrasu, ktorá vedie celou Bystricou dolinou. Je tu bufet Slezáčka, kde majú výborné preso, čapované nealko a aj niečo pod zub. Pri ňom je nové detské ihrisko. Pokračujeme ku kaplnke Slezákovci a potom po žlto-bielej značke (na mapke je modrá). Tá smeruje kúsok po spomenutej cyklotrase a potom sa krúti doprava, do svahu. Vedie kúsok po lúke a viac v lese. Stúpanie tu nejaké je, ale vyšlapala to naša 3,5 ročna turistka, takže nič strašné. Je to najkratšia trasa na rozhľadňu.(asi 40 min.)
Ďalšie rozhľadne (ŽSK):
Terchová
Žilina - Dubeň (pripravuje sa)
Strečno (pripravuje sa)
Slovenský orloj, ktorý sa spomína hore, ako východisko žltej trasy k rozhľadni, v obci Stará Bystrica bol v rámci rekonštrukcie námestia v obci postavený v roku 2009. Jeho autorom je významný slovenský sochár Viliam Loviška.
Orloj sa nachádza pri bočnej stene kultúrneho domu. Celé dielo, tvar strechy so šindlami, krov z 80-tich drevených ramien má tvar štylizovanej podoby Panny Márie sedembolestnej, patrónky Slovenska a je označovaný za najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Vonkajšiu výzdobu tvoria sochy historických osobností Slovenska: knieža Pribina, kráľ Svätopluk, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik, Andrej Hlinka.
Každú hodinu sa objavujú drevené sochy svätých spojených so Slovenskom: sv.Cyril, sv.Metod, sv.Svorad, sv.Benedikt, sv.Gorazd, sv.Bystrík a sv.Vojtech.
Zvony orloja sú pomenované Svätý Juraj a Riečnická Madona; prvý odbíja čas, druhý doprevádza svätcov.
Astronomickou časť orloja tvorí astroláb ukazujúci znamenia zverokruhu, polohu Slnka a Mesiaca a mesačné fázy. Hodiny sú riadené počítačom podľa signálu DCF77.
Srdcom orloja je tzv. astroláb, teda ciferník s astronomickými údajmi. Práve astroláb robí zo Slovenského orloja v Starej Bystrici jediný a prvý orloj na Slovensku. Bez astrolábu nemôže byť orloj orlojom. Vzhľadom na to, že ide o zložitý astronomický a hodinársky mechanizmus, obec Stará Bystrica oslovila pražskú firmu SPEL, ktorá navrhla a zostrojila astroláb pre Slovenský orloj v Starej Bystrici. Astronomické údaje sú špeciálne navrhnuté pre zemepisnú polohu Starej Bystrice, nejde teda o kópiu iného orloja.
zdroje: www.starabystrica.sk