Keď sa v Česku povie skanzen, mnohí si predstavia práve ten v Rožnove pod Radhošťom. Rad historických zrubových stavieb, historické expozície a bohatý kultúrny program počas celého roka patrí k najväčším lákadlám pre návštevníkov. Múzeum je naozaj plné života, nielen statických stavieb. Ak si ho chcete pozrieť celé, skladajúce sa z troch samostatných expozícií a užiť si atmosféru Valašska 19.storočia, potom počítajte s celodenným výletom, pretože je tu toho naozaj veľa.
Keď sa v Česku povie skanzen, mnohí si predstavia práve ten v Rožnove pod Radhošťom.
Skanzen Rožnov bol založený v roku 1925 a je druhým najstarším skanzenom v strednej Európe. A je asi najväčším svojho druhu. Teraz je v ňom k videniu asi stopäťdesiat typických valašských stavieb. Myšlienka na založenie prírodného múzea sa pripisuje obaja bratom Jaroňkovým. Vroku 1909 sa obaja bratia natrvalo usadzujú v Rožnove. Už vtedy v nich zrela myšlienka múzea v prírode inšpirovaná úsilím o uchovanie meštianskych domov z rožnovského námestia. Všetko usmernila cesta Aloisa Jaroňka, jedného z bratov, do škandinávskych krajín. Navštívil práve vznikajúce múzeum v prírode v meste Aarhus v Dánsku a spoznal prvé a najstaršie múzeum v prírode na svete, Skanzen v Štokholme.
Inak názov prvého múzea v prírode na svete, "skanzen", sa v zahraničí a tiež u nás, časom nepresne vžil ako označenie akéhokoľvek múzea v prírode. Sami Švédi slovom skanzen nazývajú iba svoje najstaršie múzeum v prírode, lebo švédske slovo skanzen znamená "hradby" a práve na ich mieste bolo štokholmské múzeum v prírode postavené.
V roku 1925 sa konal prvý valašský festival, nazvaný Valašský rok a Jaroňkovci presadili, aby sa konal v areáli práve vznikajúceho múzea. A tak v čase slávnosti stáli na čistinke kúpeľného parku už dva veľké domy z námestia, radnica a meštiansky Billov dom z polovice 18. storočia, okrem nich tiež niekoľko drobných stavieb. V roku 1928 pribudla Vaškova krčma, pochádzajúca zo 16. storočia, v roku 1933 sa dostavala kópia budovy z Veľkých Karlovíc a v čase druhej svetovej vojny vystavala skupina tesárov majstra Michala Fabiána drevený kostol. Vychádzali pritom z plánovej dokumentácie kostola z Větřkovic u Príboru, ktorý vyhorel v roku 1878. Tak skončila prvá etapa výstavby Valašského múzea v prírode. Vzniknutý areál dostal neskôr názov Drevené mestečko.
V skanzene vzniklo mnoho historicky ladených filmov. Naríklad Nikola Šuhaj lúpežník alebo Tajomstvo hradu v Karpatoch, z novších potom napríklad rozprávka Dvanásť mesiačikov. Nájdete tu najrôznejších ľudových remeselníkov i umelcov, ktorí predvádzajú svoju zručnosť početným návštevníkom múzea. Návšteva rožnovského skanzenu iste stojí zato a určite si každý nájde to, čo ho zaujme. Skanzen je len kúsok za hranicami a napríklad od Žiliny je to asi hodina cesty autom. Ak chcete navštíviť všetky tri časti a užiť si atmosféru Valašska 19.storočia, potom počítajte s celodenným výletom, my sme dorazili až poobede, tak sme stihli len Valašskú dedinu, Mestečko a Jurkovičovu rozhľadňu. Takže na Mlýnsku dolinu sa tešíme niekedy na budúce. Veď určite sa tu vrátime, pretože v Rožnove a na okolí je toho na objavovanie veru neúrekom.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Drevené mestečko je najstarším a najnavštevovanejším areálom múzea.
Prezentuje spôsob života na malom meste v období od polovice 19. storočia až do prvej štvrtiny storočia dvadsiateho. V čase hlavnej sezóny tu prebiehajú každý víkend folklórne a remeselné programy. Drevené mestečko je tiež dejiskom niekoľkých folklórnych festivalov, z ktorých najznámejšie sú Rožnovskej slávnosti a Rožnovská valaška. Celé Drevené mestečko je zo všetkých je zo všetkých troch areálov asi najmalebnejšie. Drevený kostol je centrom mestečka so symbolickým cintorínom, Valašským Slavínom, cintorínom pre čestných občanov Valašska (Zátopek, Raška, Daněk atď.). Námestie lemujú pôvabné krčmičky, kde sa môžete štýlovo občerstviť nejakou valašskou špecialitou ako napríklad je napríklad kyselé, halušky alebo frgál. Určite neobíďte aj množstvo stánkov, ktoré ponúkajú pôvodné valašské výrobky, alebo potraviny.
Asi 5 minút pešej chôdze je ďalšia časť Mlynská dolina.
Výstavba tohto areálu múzea bola najnáročnejšia. . Na rozdiel od dreveného mestečka je tu možná prehliadka len so sprievodcom a areál je najmladší, a to síce z roku 1982. Sú tu umiestnené technické stavby, vďaka ktorým si môžete prezrieť funkčné mechanizmy, ktoré sa využívali na uľahčenie práce. Zo stavieb možno tak uvidieť vodný mlyn, stroj na úpravu súkna, lisovňu oleja, vodné hámre či pílu na rezanie dosiek. Veľmi zaujímavé je tu pozorovať využitie vodných zdrojov ako poháňacej sily a technickú vynaliezavosť predkov.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Asi 15 minút pešej chôdze od Dreveného Mestečka je tretia časť múzea - Valašská dedina.
Projekt Valašskej dediny vznikol v 50. rokoch a v 60. rokoch dvatsiatého storočia došlo k jeho realizácii. Tak sa na rožnovskom rúbanisku, zvanom Stráň, postupne vystavalo 40 hlavných objektov a aj ďalších asi 30, ktoré k valašskej dedine patria. S budovaním sa pokračuje sa dodnes. Prostriedky pre dnešné budovanie sú z Nórskych fondov. Celkový dojem má pripomínať pravú valašskú dedinu so všetkým čo k tomu patrí. Vidieť tak môžeme upravené záhradky a na Matochovej usadlosti potom nájdeme takzvané živé hospodárstvo, snáď všetky druhy hospodárskych zvierat ako ovce, kone, osla, ktorý vraj hryzie, husi, kačky atď. Zaujímavé je sociálne rozvrstvenie obyvateľov Valašska podľa majetku a postavenie obyvateľov od najbohatších sedliakov (Fojt), cez stredného horského poľnohospodára až po bezzemka, ktorý mal dom, skôr domček s obytnou plochou snáď 5 metrov štvorcových a ešte ho mal postavený na poľnohospodársky menej hodnotnej pôde na okraji obce. V obecnej škole sedí prísny pan učiteľ a skúša žiačikov z prírodopisu. Vo veľkom veternom mlyne sedí mlynár a mele múku. Kovač kuje podkovy a obruče na kolesá. V šenku vás obslúžia v tradičných valašských krojoch.
Pustevny
Jurkovičové stavby Libušín a Maměnka na Pustevnách sú tiež v správe Valašského múzea v prírode. Viac...
Sezónné VSTUPNÉ
Vstupenky sa dajú zakúpiť v hlavnej pokladni. Všetky ceny sú uvedené v českých korunách, vstupné je možné platiť kartou, skoro všade je možné platiť eurom.
Základné a Detské
Drevené mestečko 80,- a 40, -
Mlýnská dolina 80, - a 40, -
Valašská dedina 100, - a 50, -
Všetky tri areály 200, - a 90, -
Mimosezónne VSTUPNÉ (január-apríl, október, december)
do areálov Valašskej dediny a Mlynskej doliny, kedy sú sprístupnené iba exteriéry:
Dospelí - 50, - Deti - 30, -
Platené parkovanie pre návštevníkov
Osobný automobil 70,- motocykel 50 ,- autobus 250,- na deň.
Jurkovičova rozhľadňa
Jurkovičova rozhľadňa Na Karlovom kopci (467 m) nad skanzenom Valašská dedina stojí od roku 2011 nová Jurkovičova rozhľadňa. Jurkovičova rozhľadňa je postavená na masívnych betónových základoch
s kamennou podmurovkou, samotná stavba je potom už z dreva. Nakoniec Jurkovič na svoje stavby využíval len drevo, najobvyklejší stavebný materiál v Karpatoch. Napriek tomu sa architektovi Závadovi dielo podarilo a rozhľadňa je skutočným architektonickým skvostom v Jurkovičovom štýle. Rozhľadňa je mimo areálu, len 5 minút do kopca za bránou skanzenu, ktorá sa zamyká a je tu malá vrátnica. Na prvom poschodí rozhľadne je predajňa vstupeniek a suvenírov. K rozhľadni sa dostanete aj chodníkom mimo múzea Na križovatke pri Eropláne sa dáte smerom k Valašskému múzeu v prírode. Na parkovisku Valašského múzea môžete zaparkovať a ďalej pokračovať pešo cez drevený mostík nad parkoviskom, hore do kopca po zelenej turistickej značke, trvá to asi 30 minút.
OTVÁRACIE HODINY
Apríl: sobota, nedeľa - 10: 00-16: 00 hod.
Máj, Jún: Pondelok-Nedeľa - 9: 00-17: 00 hod.
Júl, August: Pondelok-Nedeľa - 9: 00-18: 00 hod.
September: Pondelok-Nedeľa - 9: 00-17: 00 hod.
Október: sobota, nedeľa - 10: 00-16: 00 hod.
VSTUPNÉ
Plné 30,- zľavnené 15,-
