Múzeum kysuckej dediny - skanzen Vychylovka - prezentuje spôsob života, ľudovú kultúru a architektúru na Kysuciach v období 19. a začiatku 20. storočia.
Jeho najväčšou atrakciou je historická lesná úvraťová železnica, ktorá spolu s Oravskou lesnou železnicou tvorí zachovanú čast' bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice. Takmer 11 km dlhý zachovaný úsek bývalej lesnej železnice je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky.

Múzeum kysuckej dediny v časti Vychylovka je stálou expozíciou v prírode, ktorá patrí medzi najrozsiahlejšie na Slovensku.
História:
Múzeum kysuckej deldiny (Kysucký skanzen) vzniklo na základe níekolkoročného výskumu ľudovej architektúry na Kysuciach.
Pripravné práce sa začali v roku 1973, kedy rada pri Okresnom národnom výbore v Čadci poverila odbor kultúry a Kysucké múzeum investorskými prácami. Základný kameň novej expozície bol položený 11. októbra 1974.
Autorsko-pamiatkový dozor nad akciou zabezpečoval Slovenský ústav pamiatok a prírody v Bratislave. Prácu organizoval samostatný odborný pracovník Kysuckého múzea, profesor Dominik Choluj. Ideový zámer vypracoval Dr. Ján Kantár,CSc. úvodný projekt Urbanisticko-architektonickú štúdiu vypracovali inžinieri architekti A. Hrdina, B. Dohnány, A. Vranka. Táto štúdia vychádzala z podrobného výskumu ľudovej architektúry na Kysuciach a zo skúsenosti niektorých európskych skanzenov.
Svojou formou národopisná expozícia prihliada na historické osídlenie Kysúc a výberom stavieb a exponátov na záchranu najcennejších pamiatok ľudovej architektúry z obcí Riečnica a Harvelka, ktoré mali zaniknúť z dôvodu výstavby vodného diela Nová Bystrica. Ďalšie objekty pochádzajú z obcí Zborov nad Bystricou, Oščadnica, Dunajov, Korňa, Klubina.
Súčasťou expozície sú aj pôvodné stavby - chorvárky, objekty sezónnych pastierskych obydlí.
Prvá časť expozície bola sprístupnená v roku 1981. vybudovaných bolo vtedy 22 z celkovo plánovaných 69 objektov.

Súčasnosť:
V súčasnosti sa v skanzene nachádza 34 objektov z celkovo naplánovaných 69.
 Väčšia časť doteraz vybudovanej expozície je prenesená z dnes už neexistujúcej obce Riečnica - zrubové obytné domy a hospodárske stavby z usadlostí Rybovia, Do Potoka, ktorú tvorí obytný dom s podstavanou maštaľou, stodola s pivnicou, maštaľ s ovčínom a kotercom, ale aj obytný dom s hospodárskymi staviskami - stodolou a ovčínom bývalého riečnického richtára Adama Poništa.
Kopaničiarske osídlenie reprezentuje usadlosť u Hruškuliaka, ktorú predstavujú dva obytné domy, stodola a maštaľ so sýpkou.
Ďalšie objekty sú z obcí Oščadnica - zrubový obytný dom s archivoltovým portálom datovaným r. 1806, zrubový osempriestorový objekt Krčmy z Korne, zrubový dom pre lesných robotníkov z Dunajova a usadlosť Romanovia s dvoma zrubovými domami a dvomi hospodárskymi stavbami z Harvelky, ako aj Raganov mlyn tiež z Harvelky.
Technické stavby prezentuje vodný mlyn a píla s hrázdenou konštrukciou z obce Klubina.
Zo sakrálnych stavieb sa tu nachádza murovaná kaplnka z prvej štvrtiny 19. storočia zo Zborova nad Bystricou a cintorín s kovovými krížmi, predstavujúci cintoríny na Kysuciach začiatkom tohto storočia. V interiéroch väčšiny budov sú inštalované pôvodné zariadenia. Poľnohospodárske políčka pri domoch prezentujú pôvodný kysucký trojpoľný systém hospodárenia. Na pôvodnom mieste je v areáli obnovených aj niekoľko cholvárkov.
Múzeum kysuckej dediny je regionálne múzeum, ktoré má svoje odlišné a nezastupiteľné prednosti a práve na tie dokáže orientovať svojho návštevníka. Pri každej návšteve má návštevník možnosť zoznámiť sa s novou tematikou, akou je rodinné zvykoslovie, pracovné zvykoslovie, folklór, ukážky ľudových výrobcov, prezentácia starých ľudových technik. Skanzen je jediným, v rámci Slovenska (je ich u nás 10), ktorý má funkčné dobové pece, a preto tu môžeme na vlastné oči vidieť prípravu tradičnej kysuckej stravy spojenú s jej ochutnávkou.
Každoročne sa v priemere počas sezóny uskutoční 28 prezentačných podujatí. Počas našej návštevy skanzenu sa práve piekli šišky, ktorých vôni sa nedalo odolať a aj chutili výborne. Ďalej tu prebiehala malá prezentácia kováčskeho remesla, opäť s možnosťou si nejaký malý výrobok zakúpiť.
Veľa ľudí porovnáva Vychylovku s inými skanzenmi na Slovensku, no je to svojím spôsobom špecifické múzeum. Nenachádza sa na hlavnej cestnej trase a nie sú tu vybudované žiadne turistické ubytovne, ale aj napriek tomu skanzen ročne navštívi viac ako 30 tisíc návštevníkov. Pritom skanzen je kvôli tunajším klimatickým podmienkam v zimnom období zatvorený. Takmer dvojmetrová vrstvu snehu sťažuje už len základnú starostlivosť o objekty v zimnom období.

Najväčšou atrakciou tohto skanzenu je Historická úvraťová železnica, podotýkam, funkčná. Technicky a pamiatkovo najcennejšou časťou železnice je úvraťový systém na prekonávanie väčšieho prevýšenia na krátkom úseku. Je to jeden z dvoch úvraťových systémov, ktoré sa do súčasnosti zachovali v Európe.
Súčasťou železnice je park historických koľajových vozidiel, pôvodne premávajúcich na slovenských lesných železniciach.
Kysucko-oravská lesná železnica (KOLŽ) vznikla v roku 1926 spojením do tej doby samostatných lesných železníc (LŽ) o úzkom rozchode 760 mm, z kysuckej z obce Oščadnica do doliny Chmúra v katastrálnom území obce Nová Bystrica Vychylovka a oravskej LŽ z Lokce do Erdútky (terajšej Oravskej Lesnej). Spojenie oboch železníc sa uskutočnilo vybudovaním spojovacej trate medzi Erdútkou a Chmúrou.
V úseku spojovacej železnice medzi chmúrou a sedlom Beskydu bolo pomerne veľké prevýšenie (217,69 m) na pomerne krátkom úseku (vzdušná vzdialenosť 1500 m).
Z dôvodu bezpečnosti prevádzky to projektant vyriešil vložením 3 hrotových úvratí do trate, zároveň sa stanice na Chmúre a v sedle Beskydu vybudovali ako úvraťové. Na konci 20. rokov 20. storočia dosiahla KOLŽ najväčšiu dĺžku vyše 110 km, z toho mala hlavná trať 61 km, zbytok tvorili odbočky.
Hlavnou úlohou železnice bol odvoz dreva z údolí Bielej Oravy a Bystrice do stanice LŽ v Oščadnici, ktorá bola v drevosklade parnej píly, kde sa časť dreva piliarsky spracovala, alebo sa drevo zo stanice LŽ vyvážalo normálne rozchodnou vlečkou do železničnej stanice Košicko-bohumínskej železnice v Oščadnici, odkiaľ sa ďalej dopravovalo do blízkosti odbytových trhov.
Ako hnacie vozidlá tu najväčšie uplatnenie dosiahli parné lokomotívy, z vozňov sa najviac využívali oplenové podvozky na dopravu dlhých kmeňov dreva.
KOLŽ bola zrušená z dôvodu nerentability od 1. 1. 1969 s demontovaním trate do 31. 12. 1971, skutočné ukončenie prevádzky a demontovanie trate sa uskutočnilo až v roku 1972. Ako všetky lesné železnice na Slovensku aj účel tejto skončil, keď jej úlohu prevzala automobilová doprava. S výnimkou 8 km dlhého úseku Chmúra - Tanečník, v ktorom sa nachádzal aj úvraťový systém, bola ostatná trať demontovaná a zlikvidovala sa aj časť rušňového parku a väčšina vozňov.
Takmer 11 km dlhý zachovaný úsek bývalej lesnej železnice je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky Slovenskej republiky.
Otváracie hodiny: 1. máj - 31. október 
Po-Pi: 9.00 - 17.00
So-Ne 9.00 - 18.00
Odchody vlakov zo stanice Skanzen:
9.15,10.30, 11.30, 13.00, 14.00, 15.00, 16.00, 17.00*
*-premáva iba v sobotu a nedeľu
Pondelok- Piatok: Motorový rušeň Sobota - Nedeľa:
Parný rušeň
Vstupné:
skanzen: dospelý 4€
                           deti 2€
vláčik:      dospelý 4€
                           deti 2€
Ako sa tam dostanete:
autom: z hlavnej cesty Žilina - Čadca odbočiť v Krásne nad Kysucou na Novú Bystricu - Vychylovku
vlakom: do stanice Čadca a odtiaľ autobusovými spojmi Čadca - Vychylovka (Šudovia cez skanzen)
GPS:
Latitude:     49^º 22' 55,424'' N
Longitude:  19^º 5' 40,260'' E

zdroje: kysuckemuzeum.sk, publikácie na mieste