Dlho sme chystali na jeden z najväčších hradných areálov v Európe a určite najväčší na Slovensku. Až túto jar nám to konečne vyšlo. Navštívili sme Spišský hrad. Dominanta Spiša v jej krásnom prostredí a za pekného počasia je vskutku fotogenická!
Vápencová-travertínová skala s nadmorskou výškou 634 m sa vypína dvesto metrov nad okolím. Takmer kolmými stenami, vysokými 20 - 40 metrov, vytvára aj bez kamenných múrov neprístupné a nedobytné miesto. Prirodzená strategická poloha hradného brala, ale aj priľahlých svahov predurčovali toto miesto na osídlenie a je preto úplne prirodzené, že bolo kontinuálne obývané takmer bez prerušenia od 5. tisícročia pred Kr. až po zánik hradu v 18. storočí.
Spišský hrad je najväčším hradom na Slovensku. Jeho rozloha je unikátna - viac ako 41tis. m2.
V roku 1961 bol Spišský hrad vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku a od roku 1970 tu prebiehajú stavebné úpravy sústreďujúce sa na konzerváciu hradných múrov.
V súčasnosti je Spišský hrad obľúbenou historickou lokalitou, ktorú si ročne pozrie skoro 200 tisíc návštevníkov. Zachované majestátne ruiny jedného z najväčších hradných komplexov v Európe v súčasnosti spravuje SNM – Spišské múzeum v Levoči. Hrad je prezentovaný ako muzeálny exponát s vyhliadkovou trasou po hradbách. Doplnkom je atraktívny výstup na vyhliadkovú vežu i samostatná expozícia archeologických nálezov a rôznych zbraní, hradná mučiareň i gotická kaplnka sv. Alžbety, ktorá prešla zásadnou rekonštrukciou interiéru v roku 2003. Nové dimenzie prinieslo exteriérové osvetlenie hradu z roku 2002, ktoré jeho kamenné múry ukázalo v doposiaľ nepoznanej nádhere.
Objekt hradu je príťažlivý aj pre filmárov, napríklad v roku 2005 sa v hradnom komplexe i v jeho okolí nakrúcal film Posledná légia.
Pod hradom je mestečko Spišské Podhradie, spolu so Spišskou Kapitulou, prírodnou rezerváciou Dreveník a s ranogotickým kostolíkom sv. Ducha v Žehre bolo celé toto územie, na čele s hradom, v roku 1993 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Jaskyňa
Zaujímavé je aj to čo sa nachádza pod hradom.
Vchod do temnej jaskyne na severozápade kopca bol objavený roku 2003 a ukázalo sa, že asi 1800 rokov ukrýval malé bohatstvo a osud jedného muža. Pred útokom sa tu vtedy ukryl muž z Púchovskej kultúry, ale napokon tu zomrel a zanechal po sebe hádanku archeológom.
Páčil sa nám spôsob prehliadky. Môžete si vybrať prehliadku so sprievodcom, alebo s audiosprievodcom. Alebo úplne bez. Aký to rozdiel oproti iným hradom! Napríklad nedávno sme navštívili hrad Strečno a tam bola prehliadka poriadne pretekárska. Tu si môže človek svojím tempom popozerať všetky prístupné priestory.
Výborný nápad je aj audiosprievodca. Je to malý prehrávač, ktorý je číselne spárovaný s vybranými miestami v areáli. Pre deti je výborné, že okrem faktov sú súčasťou aj povesti a rozprávky, ktoré sa k jednotlivým miestam viažu.
Text je kvalitne nahovorený, niektoré pasáže siú deti ochotné počúvať aj viackrát.
Návštevníkom odporúčam využiť hlavnú vstupnú bránu od Dreveníka a priľahlé neplatené (ale strážené) parkovisko. Parkovisko zo Sišského Podhradia je totiž platené a človek musí obísť celý hrad, aby sa dostal k východnej bráne, ktorá je jedinou vstupnou bránou.
Nočné prehliadky Spišského hradu
Každú prázdninovú sobotu (júl a august) . Nočné prehliadky hradu s vystúpením šermiarov a doplnkovým programom ( ohňová šou, prehliadka hradnej kuchyne) sú možné aj na objednávku.
HISTÓRIA:
Hradný kopec bol kvôli svojej výhodnej polohe osídlený od dávna.
Prvé praveké hradisko vzniklo na kopci pravdepodobne v piatom tisícročí pred Kristom, keď sa tu usídlil ľud tzv. bukovohorskej kultúry. Najmohutnejšie osídlenie spadá do obdobia prelomu letopočtov, kedy na terajšom hradnom kopci mal svoje sídlisko Keltský kmeň kotínov, alebo Dákov. Na dolnom nádvorí vidieť aj dnes pozostatky kultovej stavby Keltov. V druhom storočí však život na hradisku náhle ustal a kopec ostal opustený takmer na 900 rokov.
Dôležitejším sa stal susedný kopec Dreveník, kde si Slovieni vybudovali svoje hradisko.
V roku 1241 napadli hrad jeho prví nepriatelia.
Boli to Tatári, ktorí však Spišský hrad nedobyli pravdepodobne preto , že bol z kameňa, na rozdiel od väčšiny hradov v Uhorsku, ktoré vypálili. Tatári po roku plienenia z Uhorska náhle odišli....
Úryvok z listiny kráľa Belu IV. z roku 1249, je prvá priama písomná zmienka o existencii Spišského hradu. Spišský hrad bol vtedy postavený iba na najvyššej plošine hradného kopca. Bol kráľovským majetkom. Sídlil tu tzv. špán celého Spiša, kráľovský správca, ktorý v mene uhorského kráľa spravoval toto územie.
Prepošt si podľa zmienenej listiny, práve tu na priestranstve pod najvyššou hradnou akropolou, nechal postaviť hranatú trojposchodovú obytnú vežu, teda mimo hradu. Vzápätí tento priestor ohradili novým hradným múrom. V tejto obytnej veži prepošt sídlil, kým mu vedľa ruín kláštora nedokončili nové, oveľa reprezentatívnejšie sídlo, dnešnú Spišskú Kapitulu.
Túto vežu neskôr začali využívať ako sklad pušného prachu. V 16. storočí táto veža vyletela do vzduchu. Prvá stavba, ktorú stavitelia v 12. storočí postavili na tomto hradnom kopci bola kamenná veža. Nechal ju vystavať kráľovský rod Arpádovcov. Bola to veľká kruhová, obytná a zároveň strážna veža. Mala vonkajší priemer 4 metre a vysoká bola 22.5 metra. Stavitelia vtedy netušili, že týmto kopcom prechádza množstvo tektonických puklín a práve kvôli tektonickým posunom v podloží táto prvá veža na konci 12. storočia spadla.
Až po jej páde, asi na začiatku 13. storočia, začali po obvode celej hradnej akropoly budovať prvý hradobný múr a na najvyššej časti hradu Románsky palác a dnešnú vežu.
Súčasná hradná veža bola uprostred opevnenej akropoly postavená namiesto starej spolu s palácom. Preto už nemusela byť obytná, slúžila len ako miesto poslednej obrany na hrade a nazývali ju aj Nebojsa. Dal ju vystavať syn kráľa Ondreja II., vojvoda Koloman, ktorý dostal Spiš ako údelné kniežatstvo v roku 1220. Nová, o niečo menšia veža, jej výška je 19 m, má vchod až na prvom poschodí, aby sa poslední obrancovia dostali k vchodu po drevenom rebríku, ktorý na koniec zničili. Tak boli vo veži všetci v bezpečí. Prízemie veže bolo vždy skladom potravín a vody pre prípad nebezpečenstva. Vo vnútri veže je zachované úzke, pravotočivé, pôvodné schodisko v múre veže, miestami hrubom až 3,5 metra, ktorým sa dá dostať až na jej vrchol.
Hrad stojí vysoko na travertínovej skale, počas celej jeho histórie ho sprevádzali problémy s vodou. Vyhĺbiť studňu bolo veľmi obtiažne, tak sa stavitelia rozhodli pre cisternu. Tá sa tesala do kamenného podložia a mala obdĺžnikový pôdorys. Zhromažďovala sa v nej dažďová voda.
Najstaršie cisterna stála hneď vedľa prvej veže.
Mohutná hranatá budova na kraji, v najsevernejšej časti skalnatej plošiny je románsky palác. Jedna z mála zachovaných románskych stavieb svetského charakteru. Kolmé skalné steny sú tam vysoké až 40 m. V honosnom románskom paláci býval so svojou rodinou spišský špán, kráľovský správca Spiša. Na paláci sú dodnes zachované typické románske dvojité okienka so stĺpikmi v strede zdobenými bobuľovitými hlavicami, až tri podlažia a obytným účelom slúžil do čias, keď z neho majitelia hradu 16. storočí zmenili na zbrojnicu, prešiel mnohými stavebnými úpravami, ani jedna nezmenila jeho pôvodný románsky charakter.
Každý stredoveký hrad mal okrem obytných a obranných stavieb i miesto na duchovný rozvoj svojich obyvateľov. Dnešná kaplnka pochádza z čias keď hrad vlastnila rodina Zápoľských. Tá dostala Spišský hrad v druhej polovici 16. storočia ako dar za svoje služby v boji proti bratríkom a za verné služby od kráľa Mateja Korvína.
Rod Zápoľských sa usadil na hrade a užíval titul Comes Sepusiensis. Bol to najbohatší a najsilnejší rod medzi uhorskou aristokraciou. Tomu muselo zodpovedať aj ich sídlo. V duchu gotických stavebných úprav tu vznikol komplex, ktorý sa mohol rovnať s mnohými stavbami po celej Európe.
Vysoký stupeň dvorského života a nesmierne bohatsvo sa premietli do úprav na hrade. Vybudovali si tu kaplnku so štíhlymi gotickými oknami, gotickou rebrovou klenbou so sakristiou. Kaplnku zdobil oltár s honosnými tabuľovými maľbami.
Spišský hrad sa vtedy stal skutočným reprezentačným sídlom. Veď práve v obytných gotických palácoch, narodil aj Ján Zápoľský, ktorý sa po bitke pri Moháči stal uhorským kráľom. Jeho otec Štefan Zápoľský a matka Hedviga Tešínska patrili k jedným z najveľkorysejších mecénov umenia a kultúry na Spiši i v Uhorsku.
Ján Zápoľský mal veľkého súpera, Ferdinanda Habsburského, ktorý v boji o uhorský trón napokon zvíťazil a Zápoľskí prišli aj o Spišský hrad. Ten prešiel v roku 1531 do rúk bohatej rodiny Thurzovcov.
Poslednými majiteľmi bol rod Čákiovcov. V ich majetku bol hrad od roku 1636 až do roku 1945. Postavením posledného nádvoria v polovici 15. storočia dostal hrad svoje monumentálne rozmery s rozlohou viac ako 41 tisíc štvorcových metrov. Mohutné múry prerušujú dve strážne veže a jedna vstupná brána. V centre nádvoria sú zakonzervované základy okrúhlej stavby. Bola to obranná pevnôstka s obytným systémom.
Postavená bola pre Jána Jiskru s Brandýsa, ktorý sa usídlil na hrade v polovici 15. storočia, keď ho do svojich služieb povolala manželka Albrechta Habsburského Alžbeta, aby chránil nároky ich syna Ladislava Pohrobka.
Ladislav sa narodil krátko po smrti svojho otca, preto meno Pohrobok, a Alžbeta ho hneď dala korunovať za uhorského kráľa. Jiskra sa usídlil pred hradom, postavil si kruhovú pevnôstku. tábor pre vojakov a obohnal ho múrmi.
V roku 1458 sa dostal na uhorský trón kráľ Matej Korvín, a ten chcel krajinu očistiť od bratríkov. Vtedy sa hrad dostal do majetku rodiny Zápoľských.
Dol né nádvorie stratilo svoj význam a pre svoju náročnosť na údržbu i obranu sa prestalo používať. Vnútorné múry veží boli z obranných dôvodov strhnuté a nádvorie slúžilo pre malú hradnú posádku a hospodárske účely.
Na začiatku 18. storočia hrad prestal mať pre svojich majiteľov atribúty pohodlného sídla a začali si stavať v blízkom okolí prepychové kaštiele.
Hodkovce, Bijacovce, Spišský Hrhov sa stali sídlom jednotlivých vetiev rodu Čákiovcov.
Od roku 1720 hrad pomaly opúšťali až na ňom ostala iba malá hradná posádka.
V osudnú noc roku 1780 zachvátil hrad obrovský požiar. Zhorelo všetko, čo sa majiteľom nepodarilo rýchlo odniesť do blízkych kaštieľov. Bol to požiar, po ktorom sa už život na hrad nevrátil.
Otváracie hodiny / Opening hours 9:00 - 18:00
december - marec ZATVORENÉ / December - March CLOSED
apríl - otvorené 9:00 - 16:00 / April - opened 9:00 am - 4:00 pm
tel. 00421 53 4541336,
Základné vstupné , vrátane služby sprievodcu / With a lecturer Dospelí / Full 5,00 € Zľavnené / Reduced 3,00 €
Základné vstupné, s použitím audiosprievodcu po dobu 90 minút / With an audioguide for 90 min Dospelí / Full 5,00 € Zľavnené / Reduced 3,00 €
Poplatok za použitie audiosprievodcu nad 90 minút / With an audioguide for more than 90 min 10,00 €
Rodinná vstupenka (deti do 15 rokov) / Family ticket (children under 15 yrs) 12,00 €
Organizované detské skupiny (deti do 15 rokov) / Children groups (children under 15 yrs) 2,50 €
Poplatok za rezerváciu vstupu / Group reservation fee 10,00 €
Nočná prehliadka / Night guided tour Dospelí / Full 6,00 € Zľavnené / Reduced 3,50 €
zdroje: publikácie na mieste, wikipédia