Ak poznáte Duchonku, poznáte aj tento hrad. Cestou na Duchonku si nemôžete nevšimnúť túto romantickú zrúcaninu, ktorú je vidno z ďaleka.
V súčasnosti tvorí hradná zrúcanina Topoľčianskeho hradu voľne prístupný hradný areál situovaný na skalnom výbežku východných svahov Považského Inovca (490 m.n.m.), dominujúci obci Podhradie, lesom Považského Inovca a údoliu rieky Nitry, v Topoľčianskom okrese.
Patrí do sústavy považských hradov, jedinečného súboru fortifikačnej a signalizačnej línie objektov v tomto regióne, spolu s hradmi Oponice a Uhrovec.
Hrad je po komplexnej obnove a revitalizácii hradného jadra.
Obnova odštartovala v auguste 2009 po archeologickom výskume a ukončila sa vo februári 2011. Občianske združenie Topoľčiansky hrad, ktoré opravy realizuje, má hrad v dlhodobom prenájme od obce Podhradie. Opravy si vyžiadali investície viac ako milión eur z Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu (NFM) a zo štátneho rozpočtu.
V hornom hrade sa využitím a opravou starých múrov vybudoval amfiteáter s drevenými lavičkami a pódiom. Využívaný by mal byť na koncerty a kultúrne podujatia.
Hrad je síce voľne prístupný, v období našej návštevy bol otvorený, ale nie všetky priestory sú prístupné.
Všetky vnútorné priestory mali zamurované dvere a veža mala dvere zazvárané.
Bohužiaľ je tento postup na Slovensku pochopiteľný, ak sa v priestoroch nachádzajú hodnotné veci a hrad nie je strážený.
Dúfam však, že aspoň cez sezónu je prístup na vežu otvorený.
Vežu pre výhľad supluje obnovená bašta z dreveným schodiskom.
Vnútorné priestory majú po obnove naplniť exponáty z archeologického prieskumu a slúžiť ako múzeum.
Celkovo sa mi obnova hradu páči, naposledy som tu bol v polovici deväťdesiatych rokov a vtedy som sa síce na vežu dostal, ale bezpečne necítil. Hrad vtedy vypadal, že sa obnovy nedočká a napriek niektorým kritickým hlasom, mne osobne sa výsledok opráv pozdáva, hlavne ak sa v začatej práci bude pokračovať.
HISTÓRIA:
Kráľovský hrad vznikol najneskoršie v prvej polovici 13.storočia a jeho zakladateľom mohol byť otec Matúša Čáka Trenčianskeho Peter Čák. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1235, kde sa ale uvádza ako kráľovský majetok.
Neskôr vystriedal množstvo majiteľov. Od 13. storočia bol strediskom hradného panstva s 26 obcami. Od roku 1389 patril Széchényiovcom, v rokoch 1431-34 bol strediskom husitov (Bratríkov) na Ponitrí.
Husiti pôvodné jadro hradu rozšírili o druhé veľké predhradie, ktoré na južnej strane zosilnili päť-bokou vežou. Takto opevnený hrad vojsko uhorskej šľachty nemohlo dobyť a muselo ho od husitov nakoniec vykúpiť za odstupné deväťtisíc dukátov. (Podľa niektorých prameňov ide o zámenu, a husiti sídlili v neďalekých Topoľčanoch).
V druhej polovici 15. storočia sa hrad dostal aj s panstvom do vlastníctva rodiny Országovcov.
Forgáčovci, ktorí získali hrad v r.1595, boli jeho majiteľmi až do začiatku 18.storočia.
Ďalšie, 18. a 19. storočie je obdobím neustálych majetkových zmien.
Začiatkom 18. storočia ho za povstania Františka II. Rákocziho veľmi poškodili cisárske vojská.
Poslednými majiteľmi boli Stummerovci, ktorí hrad v polovici 18. storočia ešte opravili, ale po presťahovaní do reprezentačného priestranného kaštieľa v Továrnikoch, (dnes súčasť Topoľčian) začal pustnúť.
Koncom 19. storočia zreštaurovali rozpadávajúcu sa hlavnú vežu, čím sa vytvorila aj nová romantická silueta hradných zrúcanín, hlavne z dôvodu vybudovania stupňovitých štítov sedlovej strechy, na Slovensku neobvyklých.
Ak budete hľadať Podhradie v Google, tak je to Podhradie - Topoľčany, v navigáciách Podhradie, Nitriansky kraj.
Hrad by mal byť otvorený denne mimo zimných mesiacov (december, január, február) od 10 do 17 hodiny.
Neďaleko (3km) je rekreačné stredisko Duchonka. Mimo sezóny sa tu ale ani nenajete.
zdroje: topolcianskyhrad.sk, wikipedia, zamky.sk, Plaček,Bóna: Encyklopedia slov. hradov