Velehrad je malá obec len 6 km od Uherského Hradišťa (Ćeská republika). Svojím významom však prevyšuje aj iné omnoho väčšie sídla.
V obci sa nachádza najstaršie cisterciánske opátstvo na Morave a každoročne 5. júla je miestom konania národnej púte.
Velehrad je totiž pútnickým miestom európskeho významu. Uchovávanie úcty k svätým Cyrilovi a Metodovi, apoštolom Slovanov a zemským ochrancom Moravy tu má svoje tradície už po stáročia. Od roku 1980 sú uctievaní ako spolupatróni Európy. Významnou púťou v roku 1985 a návštevou pápeža svätého Jána Pavla II. (1990) sa stal Velehrad symbolom pádu železnej opony a dialógu medzi kresťanským Východom a Západom v Európe. Sviatok vierozvestcov Cyrila a Metoda si na Velehrade každoročne pripomínajú desiatky tisíc ľudí počas Dní ľudí dobrej vôle. Význam pútnického miesta Velehrad teda nespočíva v miestnom, ale myšlienkovom vzťahu k stredisku apoštolskej pôsobnosti slovanských vierozvestcov. V minulosti býval nazývaný "moravským Betlehemom."
Nás privítal Velehrad svojou až pietnou atmosférou. Turisti žiadni, všade prázdno a ticho. Je až na neuverenie, že Velehrad je najnavštevovanejším pútnickým miestom Česka. Toto miesto žije aj mimo pútnickej sezóny. Vďaka Stojanovmu gymnáziu sa tu pohybujú skupinky mladých a z pootvorených okien sa šíri pravý školský ruch.
Názov Velehrad bol na kláštor vraj prenesený pri jeho zakladaní z neďalekej trhovej obce villa Veligrad (časť Starého Mesta). Jeho história sa začala písať pred viac ako 800 rokmi, kedy do údolia riečky Salaška prišlo prvých 12 cisterciánskych mníchov, aby tu vybudovali svoj kláštor. Príchod cisterciánov na Moravu inšpiroval olomoucký biskup Robert a moravský markgróf Vladislav Jindřich pre nich na Velehrade založil kláštor. Ideál práce a modlitby tu začali mnísi uskutočňovať v provizóriu od roku 1205. Práve na základe svojej polohy sa stal vzápätí nositeľom oveľa staršej duchovnej tradície, ktorá siaha až do 9. storočia, kedy na Moravu prišli slovanskí vierozvestcovia Konštantín a Metod.
Veligrad a Veľká Morava:
874 sv. Metod krstí českého kniežaťa Bořivoja na Veligrade
885 6. apríla umiera na Veligrade sv. Metod
906 Veligrad zničený vpádom Maďarov
Treba dodať, že podľa niektorých názorov novších českých historikov je Veligrad výmysel moravských cirkevných kruhov z 13. storočia, prípadne sa Veligrad a dnešný Velehrad nepovažujú za zhodné. Velehrad totiž zhmotnil myšlienku prenesenia veľkomoravskej štátnosti do přemyslovských Čiech. V ľudovej tradícii je napriek tomu Velehrad stotožňovaný s hlavným strediskom Veľkej Moravy, Veligradom.
Srdcom kláštora sa stal kostol. Jeho stavba začala okolo roku 1215 (vysvätený 1128). V roku 1421 vypálili Velehradské opátstvo moravskí husiti. Kláštor sto päťdesiat rokov chátral, navyše dvakrát vyhorel (1681; 1719). Následné prestavby dali kláštoru barokovú podobu. V roku 1781 bol kláštor cisárom Jozefom ll. zrušený. Zásluhou olomouckého arcibiskupa Antonína Cyrila Stojana (1851-1923) sa stal Velehrad ohniskom hnutia za jednotu kresťanov.
Prepadnutie kláštora komunistickou Štátnou bezpečnosťou v apríli 1950 prinútilo Jezuitov aj študentov gymnázia Velehrad opustiť. V roku 2008 bol celý areál vyhlásený za národnú kultúrnou pamiatkou. Súčasné úpravy premenili kláštor na živeé pútnické miesto spojené so vzdelávaním a sociálnou starostlivosťou.
Srdcom pútnického miesta Velehrad je bazilika Nanebovzatia Panny Márie a sv. Cyrila a Metoda. Pôvodne neskoro románska stavba z prvej tretiny 13. storočia získala v dôsledku vojnových pohrôm a najmä po požiari v roku 1681 barokovú podobu. V bohato zdobenej bazilike nachádzame niekoľko spirituálnych ohnísk, ktoré by nemal žiadny návštevník tohto posvätného priestoru obísť:
oltár, okolo ktorého sa stretávajú kresťania pri slávení liturgie, kaplnka Panny Márie Matky jednoty kresťanov s velehradským paládiom, hrob arcibiskupa Antonína Stojana v Kráľovskej kaplnke a najnovšie tiež nádhernými mozaikami zdobený sarkofág kardinála Tomáša Špidlíka v presbytériu baziliky. Ďalej súsošie sv. Cyrila a Metoda na pravej strane od oltára, ktoré kanonizovalo vnímanie podoby solúnskych bratov v očiach našich predkov a obraz vierozvestcov od poľského maliara Matejka darovaný pre baziliku v roku 1885. Prehliadka baziliky je možná v týchto časoch:
november - marec apríl - október
pondelok 7:30 - 14:30 7:30 - 17:30
Utorok 7:30 - 17:30 7:30 - 17:30
Streda 7:30 - 14:30 7:30 - 17:30
Štvrtok 7:30 - 17:30 7:30 - 17:30
Piatok 9:00 - 17:30 9:00 - 17:30
Sobota 10:00 - 17:30 10:00 - 17:30
Nedeľa 11:30 - 14:30; 16:00 - 17:00 11:30 - 14:30; 16:00 - 17:00
Podzemie baziliky :
apríl, október
pondelok - piatok: 10:00 alebo 14:00 sobota - nedeľa: 9.00 - 12.00 • 13.00 - 17.00
máj, jún, júl, august, september
pondelok - nedeľa: 9.00 - 12.00 • 13.00 - 17.00
Vstupné:
Dospelí 60,- Kč (2,4 €)
zdroje: wikipedia, www.farnostvelehrad.cz