Vodopád v Lúčkach nie je veľký, ale je krásny, pokiaľ v ňom tečie dosť vody. Zvláštnosťou Lúčanského vodopádu je jeho poloha, pretože sa nachádza priamo uprostred obce Lúčky. Takže je k tejto prírodnej vodnej kráse jednoduchý prístup, na rozdiel od mnohých iných vodopádov na Slovensku.
Obec Lúčky leži na úpätí Veľkého Choča, najvyššieho vrcholu Chočských vrchov. Lúčky sú známymi kúpeľmi, kam za čistým vzduchom a minerálnou vodou jazdia ľudia aj z ďalekých končín. Kúsok od vodopádu je aj dosť parkovacích miest, tak nie je potrebné chodiť niekde veľmi ďaleko. Okolo jazierka kam dopadajú vody potoka Teplianka je malý parčík a nad vodopád vedie chodník so zábradlím. Ďalej do obce k travertínom, alebo do kúpeľov sa môžete presunúť peši, alebo autom, nejaké miesto na parkovanie sa najde vždy.
Vodopád bol v roku 1974 vyhlásený za chránený prírodný vytvor s rozlohou 0,94 ha a neskôr v roku 1996 zmenený na národnú prírodnú pamiatku. Lúčanský vodopád je najväčší travertínový vodopád na Slovensku — jeho vody padajú po kaskádach z výšky 15m z okraja travertínovej terasy do jazierka. V každom ročnom období sa nám vodopád ukazuje v inej podobe, a keďže nikdy nezamŕza (vďaka teplým prameňom z kúpeľov, ktoré do neho pritekajú), môžeme ho obdivovať po celý rok.
Kolmá stena vodopádu je výsledkom prebiehajúcej spätnej erózie spôsobenej dopadajúcou vodou, ktorá odlamuje celé lavice travertínov a prehlbuje dno vodopádu.
Travertíny sa nazývajú sladkovodné vápence, pretože sú po chemickej stránke rovnaké ako vápence, ale odlišujú sa vekom a spôsobom tvorby. Vápence sa usadzovali v druhohorných moriach (v ére dinosaurov), kým travertíny vznikali počas celých štvrtohôr až do súčasnosti — vek lúčanských travertínov je datovaný do predchádzajúcej doby medzi-ľadovej na 200 — 140 tisíc rokov. Teda sú omnoho, omnoho mladšie.
Na potoku Teplianka sa tiahnu penovcové kaskády v dĺžke 4km od kúpeľov Lúčky až po obec Liptovská Teplá. Penovce sú mladé travertíny a najväčší vplyv na ich vznik má minerálne zloženia potoka Teplianka, ktorá závisí od hornín podložia (tvoria ho rozpustné vápence a dolomity) Tieto mäkké penovce sa neskôr spevnia na krehké pramenity a tie sa rekryštalizujú na pevné travertíny. Toto všetko tú prebieha aj v súčasnosti, pred netrpezlivým okom človeka ukryté v čase.
Na tomto území boli nájdené vzácne paleontologické a archeologické nálezy.
Lúčanské travertíny
Boli v roku 1975 vyhlásené za chránený prírodniny výtvor s rozlohou 3,76 ha a v roku 1996 tiež prekategorizované na prírodnú pamiatku.
V obci Lúčky sa nachádzajú mohutné vrstvy travertínov s hrúbkou až 40 — 50 m, ktoré vznikli z termálnych minerálnych (kalcium-sulfátových) prameňov s teplotou od 17°C - 33°C. Nachádzajú sa tu tri veľké travertínové kopy zvané Skálie, Zápoly a Skaličky, zachované v podobe skalných zrázov s výškou viac ako 10 m, v súčasnosti dva z nich predstavujú opustené lomy.
Základnou podmienkou vzniku travertínov v Lúčkach je existencia významnej zlomovej línie, pozdĺž ktorej vyviera niekoľko termálnych prameňov (pozri schému), povrchové dažďové vody presakujú cez priepustné vrstvy hornín (vápence a dolomity) do niekoľko kilometrovej hĺbky, 
tam sa zohrievajú a zároveň obohacujú o minerálne látky rozpustené z okolitých hornín.
Na zlomových líniách, kde nachádzajú únikové cesty, sa mineralizované vody často dostanú do styku s nepriepustnými horninami a pod vplyvom hydrostatického tlaku vystupujú späť na zemský povrch.
Pri vyvieraní minerálnych vôd nastávajú na povrchu zmeny teploty, tlaku a úniky plynov (najmä CO,) — vďaka tímto zmenám a za spoluúčasti živočíchov a rastlín dochádza ku kryštalizácii uhličitanu vápenatého z minerálnych vôd. Organizmy odumierajú, ale ostávajú po nich dutinky alebo odtlačky charakteristické pre lúčanský travertín.
Sled ročných období sa prejavuje na travertíne striedaním tenších a tmavších vrstvičiek (zima) s vrstvičkami hrubšími a bledšími (leto).
V Lúčkach sa nachádzali dva kameňolomy, v ktorých sa ťažil travertín nielen pre miestnu potrebu, ale aj pre vývoz. Od r 1930 sa ťažilo už len pre miestne účely (využitie ako stavebný materiál v obci), v roku 1963 bola ťažba zakázaná kvôli riziku narušenia režimu podzemných vôd v kúpeľoch Lúčky.
Kúpele Lúčky
Prvá zmienka o kúpeľoch uvedená v Protokoloch Liptovskej stolice v roku 1712 — na kúpele sa venovala suma 40 zlatých.
V roku 1761 spolumajiteľ kúpeľov Adam Turianský dal postaviť prvú kamennú budovu nad minerálnymi prameňmi.
Roku 1804 známy budapeštiansky botanik a analytik minerálnych vôd Pavol Kitaibel označil liečivé vody v Lúčkach za jedny z najúčinnejších vo vtedajšom Uhorsku.
V roku 1948 bolo znárodnenie kúpeľov, v rámci novej kategorizácie boli kúpele zaradené do druhej kategórie ako kúpele celoštátneho významu so zúženou špecializáciou na ženské ochorenia.
V súčasnosti okrem ženských ochorení sa tu znovu liečia aj choroby pohybového ústrojenstva, onkologické a nervové choroby, choroby z povolania. Termálna voda s vysokým obsahom vápnika je zvlášť vhodná na prevenciu a podpornú liečbu osteoporózy.
AOUA - VITAL Park bol otvorený v Auguste 2008, celoročne je k dispozícii vonkajší termálny bazén (28°C - 33°C) s rozličnými atrakciami, sedací minerálny bazén (36°C - 38°C) a vitálny (saunový) svet.
Pre širokú verejnosť je otvorená gynekologická, ortopedická a rehabilitačná ambulancia. Kúpele sú celoročne miestom oddychu pre celú rodinu a všetky vekové kategórie.
Travertínové podložie zasahuje aj do susednej obce Kalameny, ktorá je známa termálnym jazierkom, ktorého vody vyhľadáva veľa návštevníkov.
zdroje:wikipedia