Počasie sa nám pri minuloročnom tripe vo Vysokých Tatrách a blízkom okolí umúdrilo a tak sme sa rozhodli pre výstup na najvýchodnejší štít našich veľhôr. Tým je Jahňací štít s nadmorskou výškou 2.229 m. Výstup na Jahňací štít patrí k stredne náročným túram. A to aj napriek značnému prevýšeniu, ktoré však prekonávame na dlhom úseku. Jediným technicky namáhavejším úsekom je záverečná časť výstupu na Jahňací štít. Ako vidno s fotografií, výstup zvládla aj moja trénovaná omladina. Pri pohybe v horách si však dávajte dobrý pozor a nezabudnite, že opustenie turistického chodníka v masíve Jahňacieho štítu je veľmi nebezpečné!
Výstup začíname na parkovisku Kežmarská Biela voda v nadmorskej výške približne 900 m. Vychádzať odtiaľto môžu aj turisti, ktorí prídu autobusom na zastávku Biela voda. Parkovisko je spoplatnené, nestrážené.
Z rázcestia pri parkovisku nás turistická značka vedie Dolinou Kežmarskej Bielej vody. Cesta je súbežná s rovnomenným horským potokom. Ten nám vytvára zvukovú kulisu približne 5 km za prevažne mierneho stúpania.
Trasa potom začína meniť ráz. Otáča sa vľavo do Doliny Zeleného plesa, vedie pozdĺž Zeleného potoka a otvárajú sa nám pohľady na štíty v skupine okolo Lomnického štítu. Scenéria je s blížiacou sa chatou u Zeleného plesa stále úchvatnejšia. Až k plesu cesta nie je nijako zložitá - vedie pozdĺž potoka a nekladie veľké nároky na fyzičku, ale je možné tu krátkou prestávkou a desiatou skoncentrovať sily.
Chata pri Zelenom plese (1.551 m nm) je dôležitým miestom pri výstupe na Jahňací štít. V prípade nepriazne počasia poskytne turistom ochranu. Je tu rázcestie turistických ciest. A čapuje sa tu dobre vychladené pivo. A že mi po niekoľkohodinovom stúpaní chutilo, nemusím pripomínať.
Od chaty u Zeleného plesa začína vlastný výstup na Jahňací štít. Povedie nás žltá turistická značka. Prvý necelý kilometer, než sa dostaneme nad hornú hranicu kosodreviny, stúpa prudko a dá zabrať.
Pri Červenom plese začne byť stúpanie miernejšie.
Vchádzame do Jahňacieho kotla. Vpravo je Kozí štít (2.111,2 m nm), vľavo Jastrabia veža (2.137,3 m nm). Pred sebou už vidíme hrebeň spájajúci Kolový a Jahňací štít. A do Kolového priechodu (2.118 m nm) smerujeme.
Predtým máme na trase ešte posledné pleso - Belasé.
Pred výstupom na štít, pri prechode cez Kolový priechod, je chodník náročnejší, vedú ním reťaze. Po zvládnutí tohto úseku sa nám otvárajú ďalšie jedinečné pohľady severozápadným smerom do Kolovej doliny, na Kolové pleso.
Za Kolovým prechodom pokračujeme po hrebeni vpravo po úzkej cestičke a kameňoch. Obchádzame zľava skalnatý útvar, pár metrov zostúpime a ostáva už len finálový vystúp.
Na vrchole sa nám odkrývajú pohľady na všetky svetové strany.
Výhľad z vrcholu je veľmi pôsobivý, lebo v tesnej blízkosti Jahňacieho štítu smerom na východ leží Kopské sedlo (1750 m). V ňom končia Vysoké Tatry a ďalej pokračuje dolomit-vápencový hrebeň Belianskych Tatier.
Malebné panoráma, doplnené na juhu Lomnickým (2633 m) a na západe Ľadovým štítom (2627 m), patrí k najkrajším v Tatrách.
Cesta späť k chate u Zeleného plesa je rovnaká ako pri výstupe. Od Zeleného plesa sme zišli na parkovisko tou istou cestou, ktorou sme vystúpili.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Zaujímavosti:
Jahňací štít v starých mapách nájdete aj pod názvami Štít Bieleho plesa, Lastovica alebo aj Biely štít.
Z jeho vrcholu vybiehajú štyri hrebene.
Názov nemá nič spoločného s jahniatkami, jeho pôvod treba hľadať u kamzíkov, alebo pôvodného tatranského pomenovania kamzíkov.
Chronológia:
Výstup na Jahňací štít je časovo pomerne náročný. Je potreba vyjsť ráno. Z parkoviska k chate pri Zelenom plese sa dostanete asi za 3 hodiny. Vlastný výstup od chaty na Jahňací štít je zvládnuteľný za 2 až 2,5 hodiny. Späť k chate zostúpite za necelé 2 hodiny. Od chaty k parkovisku zídete približne za 2 hodiny. Ak nechcete trasu prebehnúť, ale užiť si ju, počítajte s 9 až 10 hodinami.
Prvovýstupy:
Prvý známy výstup na štít uskutočnil anglický cestovateľ Robert Townson so sprievodcom Hansom Grossom v auguste 1793 pri svojej návšteve Uhorska, pred ním však na štít pravdepodobne vyšli pastieri a pytliaci z okolia a tiež baníci ťažiaci v 18. storočí v okolí štítu meď. V roku 1911 boli na štíte prví horolezci počas zimy.
Presná poloha: Jahňacieho štítu je 49.219722 ° N, 20.212778
zdroje: wikipedia, net