Nedeľná prechádzka v krásnom prostredí v túto naozaj peknú jeseň? Poďte na Štrbské pleso! Tu sa môžete kochať krásou tatranskej prírody a nadýchať sa čistého vzduchu. A ak si trúfate, tak práve odtiaľto môžete vyraziť na najkrajšie tatranské túry.
Štrbské pleso je najtypickejšie morénové jazero (pleso) vo Vysokých Tatrách.
Nachádza sa v nadmorskej výške 1346 m n. m. v miestach, kde sa spájajú Furkotská a Mlynická dolina.
rozloha 19,76 ha,
maximálna hĺbka 26 m,
dĺžka 640 m
šírka 600 m
Maximálna teplota vody 19°C
Počet dní v roku, kedy je pokryté ľadom 155
Dĺžka chodníka okolo jazera 2,25 km
Je to druhé najväčšie pleso na Slovensku. Nevteká doň ani z neho nevyteká nijaký povrchový potok.
Vznik horských jazier sa datuje na koniec glaciálu, kedy ľadovce formovali tatranské doliny a tlačili pred sebou masy suťoviska. Po oteplení atmosféry, asi pred 10 000 rokmi, voda zaplavila centrálny morénový kotol Mlynického ľadovca a vytvorila Štrbské pleso. Hladina pôvodného jazera však ležala o šesť metrov nižšie. Do terajšej podoby stúpla len pred približne 300 rokmi.
Najvzácnejšou rybou jazera je severský síh maréna. Jeho čistá forma (pôvodne z jazera Miedwie) sa už pravdepodobne nikde inde v prírode nenachádza.
Jazero skryté v hustých vysokotatranských lesoch bolo pre Štrbčanov jednoducho plesom. Keďže plies je v Tatrách mnoho, začali ho nazývať Štrbské pleso a jeho názov sa preniesol aj na vzniknutú osadu.
Štrbské pleso je najznámejšie a najnavštevovanejšie tatranské pleso.
Prví "turisti" sa o Štrbské Pleso začali zaujímať v 17. storočí, možno aj na základe najstaršieho písomného svedectva o jazere, podaného Kežmarským učencom Davidom Frohlichom v roku 1644.
Dávid Frölich ho spomína v diele Bibliotheca seu Cynosura Peregrinantium. Juraj Buchholtz st. hovorí r. 1719 o destilácii limbových a kosodrevinových olejov pri plese. Pred príchodom turistov ho poznali uhliari, poľovníci, drevorubači a bylinkári. Štrbčania hrozili a aj sa r. 1860 pokúsili vypustiť pleso, aby namiesto „bezcennej mláky" získali pasienok. Do r. 1901 patrilo liptovskej rodine Szentiványiovcov, vtedy ho odkúpil uhorský štát.
Pleso sa od konca 19. storočia umelo zarybňovalo a v zime tu pre chladiarenské účely lámali ľad (pre jeho čistotu bol oň veľký záujem, dovážal sa až do Budapešti, Berlína či Viedne).
Najstarší obraz plesa namaľoval Levočský krajinár Ján Jakub Müller okolo r. 1825. Prvé seriózne merania hladiny a hĺbky uskutočnil Dionýz Dezsö r. 1875.
Člnkovanie na Štrbskom plese má viac ako 120 ročnú tradíciu. Koncom sedemdesiatych rokov bolo pre veľké znečistenie plesa a nedisciplinovanosť návštevníkov člnkovanie pozastavené. Po takmer 30 rokoch je člnkovanie na Štrbskom plese opäť obnovené. Ceny za 50 minút začínajú na 13 €.
K Štrbskému plesu sa dá dostať skutočne pohodlne automobilom. Pod plesom su veľké záchytné parkoviská. Denné parkovanie stojí 5€. Alebo zubačkou zo Štrby, cena jednosmerného lístka:
0,96 € dospelí, 0,48 € deti 6-15 rokov, študenti, ZŤP a invalidi.
O skutočnej kráse Štrbského plesa svedčí okrem iného fakt, že táto lokalita bola medzi 77 prírodnými pamiatkami, z ktorých sa vyberalo sedem nových prírodných divov sveta. Štrbské pleso bohužiaľ nepostúpilo do finále. Avšak to mu na kráse rozhodne neuberá.
 |
 |
 |
 |
