Zámok Buchlovice ležiaci neďaleko majestátneho hradu Buchlov patrí k najvýznamnejším barokovým šľachtickým sídlam na území Českej republiky. Kvalita architektúry, rozsiahle zbierky, preslávení majitelia aj dôležité miesto v dejinách posledných rokov habsburskej monarchie robí zo zámku miesto významom ďaleko presahujúce hranice regiónu. Blízkosť SK hranice (50km) ho spolu s hradom priam predurčuje pre skvelý jednodňový výlet.
Na zámku Buchlovice sa tvorili dejiny, rozhodovalo sa tu o konci starého sveta a minulosť sa stala kulisami pre drámu budúcnosti.
Zámok ponúka prehliadku luxusne zariadených interiérov predstavujúcich súkromné i oficiálne priestory vtedajšieho Berchtoldského sídla. Úplne mimoriadny význam má baroková záhrada a rozsiahly anglický park, radený medzi najkrajšie historické záhrady v Českej republike, ktorého krásu môžete obdivovať pri prechádzke s deťmi alebo s kočíkom. Vstup do záhrady a parku je spoplatnený.
Súčasťou areálu zámku Buchlovice je aj Záchranná stanica voľne žijúcich živočíchov Buchlovice. Bola tu zriadená trvalá expozícia zdravých, ale aj hendikepovaných živočíchov, predovšetkým vtákov. Stanica usiluje o uzdravenie zranených živočíchov a o ich následné vypustenie do prírody.
Zámok s nízkymi barokovými kopulami je rozdelený pozdĺžnym nádvorím na dve samostatné polkruhové budovy s nádvoriami. Hlavný dolný zámok a hornú hospodársku budovu zvanú Flóra. Oba dvory dohromady tvoria okrúhle nádvorie, v ktorého strede dominuje kamenná fontána.
V 18 miestnostiach dolného zámku uvidíte, ako si žila šľachta od čias baroka po modernú dobu. Sú to dejiny monarchie v malom. Ťažiskom hlavnej budovy je oválna hlavná sála, zvaná hudobná. Prestupuje dve poschodia a je po obvode predelená galériou, vybavenou pozláteným kovovým zábradlím. Steny a kupolu zapĺňa hustá štuková dekorácia, rámujúca pole s freskami, ktorých námetom sú prírodné živly, ročné obdobia a mytológia.
Mobiliár a výzdoba ďalších priestorov hlavného podlažia vznikli z časti v čase výstavby zámku, kedy boli využité aj staršie kusy z vybavenia hradu Buchlov. Zámok je vybavený barokovým, rokokovým, empírovým a klasicistickým nábytkom.
V ľavom z dvoch kútových barokových kabinetov sa v roku 1908 konala diplomatická schôdzka rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Aloisa Lexy z Aehrenthalu a zahraničného ministra cárskej vlády Alexandra Petroviča Izvolského.
Vo fajčiarskom salóne vedľa hlavnej sály zaujme štuková výzdoba, ornamentálne parketová podlaha a dominantný portrét manželky Leopolda II. Berchtolda, z ruky maďarského maliara Gyuly Benczura. Do susednej knižnice boli okolo roku 1730 premiestnené z hradu Buchlov knižničné fondy rodu Petřvald, ktoré ale Berchtoldovci vrátili s výnimkou jedinej barokovej skrine na hrad a nahradili aktuálnejšou literatúrou medzinárodnej proveniencie. Za knižnicou nasleduje priestranná jedáleň, z ktorej pôvodného zariadenia sa zachoval kredenc z roku 1642. Po pravej, severnej strane hlavnej sály leží strieborný salón Eleonóry z Petřvaldu, pojednanie v štýle Ľudovíta XVI.
Zámok v Buchlovice vznikol na prelome 17. a 18. storočia. Hovorí sa, že ho nechal postaviť Dětřich z Petřvaldu pre svoju taliansku manželku Eleonoru, ktorá bola zvyknutá na teplo juhu, a preto sa nemohla prispôsobiť chladným miestnostiam na hrade Buchlov. Petřvaldovia mali v znaku pávy, snáď preto sa môžete v okolí zámku a priľahlom parku stretnúť s týmito pyšnými vtákmi. Zámok sa architektúrou približuje barokovým talianskym vilám a staviteľom bol asi Carol Fontana. Zámok štukami vyzdobil Baltazar Fontana.
Význam zámku značne stúpol okolo roku 1900 za grófa Leopolda Berchtolda. Z Buchlovického zámku bolo vytvorené reprezentatívne sídlo, v ktorého múroch popredný politici tej doby rozhodovali o osudoch Európy. Elegantný a šarmantný majiteľ pôsobil v rakúsko-uhorských službách ako diplomat na veľvyslanectvách v Londýne, Paríži a Petrohrade. V roku 1908 sa na zámku konala pod jeho záštitou schôdzka ruského a rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí, ktorá viedla k politickému rozdelenie sfér vplyvu na Balkáne a následnej anexii Bosny a Hercegoviny rakúskou armádou.
Vďaka svojim schopnostiam bol Berchtold v roku 1912 menovaný predposledným rakúskym ministrom zahraničných vecí. Z Buchlovického zámku bolo následne vytvorené reprezentatívne sídlo, v ktorého múroch poprední politici tej doby rozhodovali o osudoch Európy.
Práve z tohto obdobia pochádza aj súčasná podoba zámku aj luxusne zariadené interiéry.
V druhej polovici dvadsiatych rokov nášho storočia prešiel zámok úpravami staviteľa Dominika Feya. Postavil nové koniarne a z pôvodných starých koniarní vytvoril pohodlné byty. V dolnom zámku pristaval k spálňam kúpeľne a renovoval knižnicu a jedáleň, kde sa vo výklenku nachádza domáca kaplnka s vzácnymi neskoro gotickými maľbami svätcov.
Záhrada a park vznikali postupne s výstavbou zámku od začiatku 18. storočia. Do záhrady sa schádza po mohutnom kamennom schodisku a po vysypaných cestičkách sa môžete prejsť okolo fontány so soškami. Francúzska záhrada plynulo prechádza v anglický park plný vzácnych ihličnatých a listnatých stromov, na ktorého cestičkách stretnete mnoho stojacich sôch. Na samom konci parku stojí pavilón s výstavou fuchsií.
Po druhej svetovej vojne majetok posledným príslušníkom rodu Aloisovi a Žigmundovi skonfiškovali a nimi rod tiež vymrel. Štátny zámok Buchlovice je národnou kultúrnou pamiatkou.
Návštevná doba zámku
Obdobia | Dni | Hodiny |
---|---|---|
1. 3.–29. 3. | so–ne | 10.00–15.00 |
30. 3.–2. 4. | po, pia, so, ne | 9.30–16.00 |
1. 4.–30. 4. | so–ne | 9.30–16.00 |
1. 5.–30. 6. | ut–ne | 9.30–16.00 |
1. 7.–31. 8. | po | 10.00–15.00 |
1. 7.–31. 8. | ut–ne | 9.30–16.30 |
1. 9.–30. 9. | ut–ne | 9.30–16.00 |
1. 10.–31. 10. | so–ne | 9.30–16.00 |
Návštevná doba parku
Obdobia | Dni | Hodiny |
---|---|---|
1. 3.–31. 3. | so–ne | 9.00–16.30 |
1. 4.–31. 5. | po–ne | 9.00–17.30 |
1. 6.–31. 8. | po–ne | 9.00–18.30 |
1. 9.–31. 10. | po–ne | 9.00–17.30 |
1. 11.–30. 11. | po–ne | 9.00–15.30 |
Vstupné
zámok - dospelý 150,- Kč
park - dospelý 30,-Kč
Video : zámok Buchlovice od 4:33
zdroje: www.buchlovice.cz