Afsluitdijk - toto pre niekoho ťažko vysloviteľné slovo je názov uzatváracej hrádze, alebo aj jedným z moderných technických divov sveta. Možno za vznikom tejto hrádze je vznik príslovia: "Boh stvoril svet a Holanďania k nemu pridali Holandsko".
Afsluitdijk je najmä protipovodňovou ochrannou hrádzou. Zároveň je cestným prepojením medzi Noord-Holland a Friesland (diaľnica A7). Celá hrádza je dlhá 32,5 km, vodná časť je 30 km.
PROLÓG
Územie Holandska oddávna symbolizuje zápas medzi človekom a prírodou. V tomto prípade medzi človekom a vodou. Ešte 500 rokov pred Kristom, bolo územie jakž-takž celistvé až po Fríske ostrovy, ktoré teda v tej dobe ostrovmi neboli, ale pobrežím.
Po r. 1000 územie Holandska postihlo celkom 111 veľkých záplav. Búrky, ktoré ich spôsobili, spôsobili záplavy, výsledkom bolo, že rozsiahle časti krajiny zmizli natrvalo pod vodou.
Najmä brovská búrka z roku 1282 spôsobila zatopenie obrovského územia a v podstate vytvorila záliv Zuidersee.
Katastrofa zo začiatku novembra 1570 nebola prekonaná ani mohutnou povodňou moderného veku, v r. 1953 (2000 betí). Vierohodné správy udávajú "nesčíselné množstvo" utopeného zvieratstva a 20 000 mŕtvych obyvateľov. Nepotvrdené údaje hovoria, že o život prišlo vo všetkých prímorských krajoch až 100 000 obyvateľov. Päť šestín celého Holandska sa vtedy ocitlo pod vodou.
AFSLUITDIJK
Po stáročia snívali Holanďania o vysušení Zuiderzee a opätovnom získaní územia. Myšlienka vybudovania hrádze prišla už v 17. storočí, ale neboli vyvinuté také stavebné postupy, aby sa mohla realizovať.
Jeden muž, ktorý bol inžinierom a zároveň schopným politikom pracoval na vybudovaní tejto hrádze celý život.
Cornelis Lely sa stal ministrom verejných prác v roku 1891 a dokončil svoj plán na rekultiváciu Zuiderzee v tom istom roku. Plán sa však nerealizoval: bolo otázne, či zisk projektu prevýši náklady. Bolo všeobecne známe, že investori bez podpory vlády tento projekt nezvládnu a tak na čas upadol do zabudnutia.
V roku 1916 spôsobila kombinácia búrky na mori a obrovského nárastu stavu vody v rieke IJssel v tejto oblasti ničivú povodeň. Po tejto udalosti bolo jasné, že rozdelenie Zuiderzee by malo výhody a plán Cornelisa Lelyho dostal novú pozornosť.
Plán Lelyho bol postaviť hrádzu zo Severného Holandska, cez existujúci ostrov Wieringen, do Frieslandu. Druhá fáza plánu bola hrádza z Den Helder na ostrov Terschelling a potom do Ameland, Schiermonnikoog a Rottum, teda uzávera Waddenského mora.
V roku 1918 bol návrh zákona o rekultivácii Zuiderzee prijatý Snemovňou reprezentantov a v roku 1920 začala realizácia projektu. Práce na stavbe hrádze začali v roku 1927 a hrádza bola dokončená v roku 1932.
Voda v oddelenom zálive Zuiderzee sa postupne naplnila sladkou vodou z rieky IJssel a záliv sa stal sladkovodným jazerom, ktoré bolo nazvané Ijsselmeer. Pobrežným dedinám sa však zánikom Zuidersee skončila éra rybolovu.
EPILÓG
V roku 1976 bola v oblasti Ijsselmeer dokončená ďalšia uzatváracia hrádza medzi mestami Enkhuizen a Lelystad (nové mesto na vysušenej pôde v provincii Flevoland, pomenované podľa staviteľa Cornelisa Lelyho). Z jazera Ijsselmeer sa tak oddelilo ďalšie jazero, ktoré dostalo názov Markermeer. Od ďalšieho vysúšania dna na účely osídlenia a získania poľnohospodárskej pôdy však bolo zatiaľ upustené.
Celý systém má vsúčasnosti teda už 85 rokov. Mnohé veci zastarali a tak sa na budúci rok začne veľká rekonštrukcia Afsluitdijk z celkovou investíciou 600 miliónov €. Hlavnou investíciou budú silnejšie čerpadlá, aby bolo možné v prípade potreby vyčerpať prebytočnú vodu z Ijsselmeer do Waddenzee. Nová čerpacia stanica Afsluitdijk bude najväčšia v Európe.
ZAUJÍMAVOSTI
Približne uprostred hrádze je rozšírené miesto - umelý ostrov, ktorý vznikol pri stavbe hrádze. Nachádza sa tu osada Breezanddijk, kde boli po dobu budovania hrádze ubytovaní robotníci. Dnes sa tu nachádza benzínová čerpacia stanica.
Asi 6 km od pobrežia provincie Severné Holandsko sa na hrádzi nachádza ďalšia rozšírené miesto, na ktorom je na oboch stranách diaľnice parkovisko (zdarma), na jednej strane potom vyhliadková veža a kaviareň, na druhej strane pamätník výstavby hrádze. Obe strany sú prepojené lávkou pre peších nad diaľnicou.Pamätník je postavený v mieste, kde sa stavba hrádze finálne uzavrela. Je tu socha staviteľa Cornelisa Lelyho a infocentrum. Rozhľadňa bola postavená v roku 1933 a zrekonštruovaná v rokoch 2006 - 2007. Poskytuje krásny výhľad na hrádzu a obe vodné plochy - vnútorné Ijsselmeer a "vonkajšie" Waddenzee. Môže tu fúkať naozaj silný vietor, ktorý vás na rozhľadňu pustí len na krátku chvíľku. Aspoň si človek uvedomí silu vetra, ktorý dokáže roztáčať obrovské lopatky veterných elektrární.
Niekoľko kilometrov od frízskeho pobrežia sú známe kasematy - betónové bunkre v múzeu Kornwerderzand na Afsluitdijk. Je to jediné miesto v Európe, kde sa nemecké Blitzkrieg dostalo v májových dňoch roku 1940 do problémov. Iba 225 holandských vojakov bolo schopných zastaviť viac ako 15 000 Nemcov. Príbeh, na ktorý su Holanďania pyšní. Kasematy sú vybavené v štýle tej doby. Môžete tu vidieť zbrane, miesta pre odpočinok posádky, telefónnu ústredňu, kuchyňu atď.
ČÍSLA
27 veľkých bagrov,
13 plávajúcich žeriavov,
132 lodí,
88 remorkérov,
5 až 10 tisíc pracovníkov denne
23 000 000 metrov kubických piesku
dĺžka 32 km,
šírka 90 metrov,
výška 7 a štvrť metra
 |
 |
 |
 |
zdroje:www.deltawerken.com, wikipedia