Veru je to neobyčajná dedinka. Architektúra Giethoornu je totiž presne taká ako pred 200 rokmi.
To však nie je všetko.
Giethoorn je prezývaný "Benátkami severu", alebo "Benátkami Holandska", a má to veru svoj dôvod.
Stredom dediny vedie sedem kilometrov dlhá hlavná ulica, nazývaná rovnako ako v iných holandských obciach "gracht".
Gracht je hlavnou komunikačnou tepnou - má svoje zákruty, križovatky, vedľajšie ulice a parkoviská.
Lenže táto hlavná ulica, ako aj všetky ostatné ulice v tejto zaujímavej dedinke, je zaliata vodou a nejedná sa o prechodnú povodeň, keďže sa Giethoorn nachádza na bývalom rašelinisku, všetko zavodnenie je trvalé.
Všetky prítoky, zátoky a potoky v Giethoorn preklenuje až 180 mostov a mostíkov. V starej časti dedinky sa teda nenachádzajú žiadne cesty pre automobily a cyklo-chodníky postavili len nedávno. Človek tu je odkázaný na svoje nohy, alebo na lode.
Apropo lode. Bez lodí by tu bol život nemožný. Na loďkách sa odváža seno z polí a vyvážajú kravy na pašu. Na loďkách sa jazdí do kostola aj do školy. A na loďkách sa vozia tisíce fascinovaných turistov, ktorí do Giethoornu prichádzajú od jari do zimy.
Turisti toto miesto objavili najmä po roku 1958, kedy tu slávny holandský filmár Bert Haanstra natočil svoju slávnu komédiu " Fanfare ".
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Meno Giethoorn je odvodené zo skoršieho pomenovania Geytenhoorn, čo v holandčine znamená kozí roh. K tomuto názvu prišla dedinka vlastne náhodou - keď sem v v 13. storočí dorazili prví osadníci - utečenci zo Stredomoria a začali obrábať pôdu, prišli na dve zaujímavé veci. Jednak, že tu sú pozostatky po stovkách divokých kôz, utopených pri povodni v roku 1170, a hlavne - že pod povrchom zeme sa tu ukrývajú rozľahlé rašeliniská. Ohromné množstvo vyťaženej rašeliny uvoľnilo miesto vode a tak vznikli okolité jazerá. A aby sa rašelina mohla ľahko prevážať, vyhrabali tu ľudia kanály - a tak vznikla dnešná podoba tejto krásnej dediny.
Dnes sa Giethoorn nachádza uprostred prírodnej rezervácie De Wieden. Spolu so susedným národným parkom Weeribben tvorí najväčšie súvislé blatá (mokriny) severozápadnej Európy. Žijú tu vzácne druhy vtákov, ako sú napríklad rybár, bukač alebo kormorán. Na ostrovčekoch z rákosia potom môžete uvidieť okrem iného aj divoké orchidey.
Hneď za dedinou sa rozpína veľké jazero Bovenwijde, po ktorom sa preháňajú windsurfingy a motorové lode. A tiež kanoe a pramice, ktoré tu končia svoju plavbu po Giethoorn.
V okolí Giethoorn sa dá s loďkou urobiť veľa výletov. Spolu s ňou dostanete k dispozícii aj mapu plavebných trás, ktoré sú od päť do dvanásť kilometrov dlhé. K najkrajším zážitkom však patrí uviazať lodičku na chvíľu pri brehu a vydať sa po Giethoornských mostoch a cestičkách pešo. Môžete tak objaviť a navštíviť napríklad autentickú farmu Olde Maat Uus z roku 1800. Múzeum je otvorené od pondelka do soboty 11,00 - 17,00 a v nedeľu je od 12:00. Vstupné je 4 euro pre dospelého a 1 euro pre dieťa. V expozícii De Oude Aarde si môžete skúsiť rozlúsknuť kameň - môžete tu totiž nájsť širokú kolekciu drahých kameňov a minerálov - možno práve v tom vašom bude drahokam. Dospelí platia vstupné 3,50 eur a deti 2,50. Otvorené je od marca do októbra, od 10:00 do 18:00 a od novembra do marca od 10:00 do 17:00.
Čo je ešte zaujímavé na Giethorne?
Giethoorn je 1m pod úrovňou mora. Bývajú tu necelé tri tisícky ľudí. Ľudia na pravom brehu si musia udržiavať mostíky (ku každému domčeku vedie cez rieku most). Domčeky na ľavom brehu sú o 100 tisíc euro drahšie, pretože majú prístup z pevniny. Do domčekov na pravej strane je prístup len pešo, alebo loďkami. Dedina je dlhá 7km , ale tá zaujímavá starobylá časť má len1km.
Všetky člny majú kvôli hluku elektrický pohon. Potom sa požívajú gondolové člny, keď na pohyb lode slúži dlhá drevená žrď, keďže hĺbka vody tu je miestami len 40 cm, maximálne 1m, veslá sa požívajú málo. Väčšina týchto lodí pojme až osem dospelých osôb. Na farmách sa chovalo maximálne 8 kráv, pretože viac sa ich na loď nevmestilo. Autoservis tu nemajú, zato opravovňu a výrobňu lodí áno.
Ak v zime dostatočne mrzne, z Giethoorn sa sa stáva korčuliarska dráha a ľudia sa na korčuliach dostanú v podstate všade. V posledných desaťročiach však bývajú teplé zimy.
Kde je Giethoorn ?
Griethoorn leží 120 km severovýchodne od holandského hlavného mesta - Amsterdamu, v provincii Overijsel, pri meste Meppel.
