Orientačným bodom v rovinatej krajine, ktorý je vidieť už z diaľky, je hrad Bentheim, rannostredoveký hrad z 11. storočia. Je považovaný za jeden z najväčších a najkrajších hradných komplexov v severozápadnom Nemecku. Hrad stojí na veľkej skale z bentheimského pieskovca vysoko nad mestom. Tento „Bentheim Ridge“ je poslednou západnou vetvou Teutoburského lesa.
Burg Bentheim nie je len tak hocijaký hrad. To, čo je pre Francúzsko „Versailles“, je pre Dolné Sasko obrovský hrad v Bad Bentheime. Nie presladený honosný palác, ale pevný murovaný pevnostný komplex na skalách vysoko nad samotnými kúpeľmi Bad Bentheim. Na pieskovcových úbočiach z Bentheimerského "Sandstein" leží celá obec. Nad nimi s robustnou štvorcovou vežou s pušným prachom, okrúhlou pevnosťou, impozantnou vrátnicou, kostolom, arzenálom, kráľovským obytným priestorom, stredovekým priečelím s neogotickými oknami, ovocným sadom a nádvorím s klenutým emporom, porasteným rozkvitnutým brečtanom sa nachádza samotný hrad, už neoddeliteľný od kúpeľného mestečka.
Hoci neexistujú žiadne hodnoverné historické pramene, kedy bola pevnosť vznikla, verí sa, že pôvodne drevená obranná stavba bola postavená ako starogermánsky Fliehburg.
Prvá skutočná zmienka pochádza z 11. storočia. Pán hradu bol vtedy gróf Otto von Northeim, ktorý sa stal v roku 1061 vojvodom Bavorským.
V nasledujúcich storočiach hrad žil mimoriadne napínavý a rušný príbeh. Často bolo dejiskom obliehaní a ozbrojených konfliktov, niekoľkokrát dobitý, zničený a znova postavený - a slúžil rôznym grófstvam, cisárom a panovníkom ako nádherné sídlo.
Ale bez ohľadu na to, akej turbulentnej histórii sa hrad zúčastnil - dodnes stále stojí pevný ako skala. Hrad Bentheim za to ale v konečnom dôsledku vďačí veľkej porcii šťastia. Na konci 18. storočia ho dobyli a spustošili francúzske revolučné jednotky a pripravili aj jeho úplné zbúranie. Francúzi pred odchodom podmínovali celý hrad s cieľom celý hrad zbúrať. Podľa tradície však tento projekt zlyhal,keď poryv vetra zabuchol železné vchodové dvere do prachovej veže a zhasol už horiacu zápalnicu.
 |
 |
 |
V roku 1804, v roku Napoleonovej korunovácie za cisára, sa majetok vrátil do vlastníctva grófov z Bentheimu, ktorí už smeli nosiť titul princ z Bentheimu a Steinfurtu ako súčasť obnovy feudálnych zákonov po Napoleonovej konečnej porážke v roku 1817. V tom čase bol hrad z veľkej časti v zdevastovanom stave a neobývateľný, načo sa od roku 1848 začalo s prestavbou hradu. Kronenburg - stredoveký palác - bol rozšírený na reprezentatívne sídlo za kniežaťa Alexisa II (1845–1919). Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 boli dočasne pozastavené aj renovačné práce na hrade.
Dnes je hrad možné navštíviť ako múzeum, ktoré založil Oskar, Prinz zu Bentheim und Steinfurt. Až na malé súkromné časti - v ktorej ešte dnes členovia tejto dynastie používajú na bývanie - všetky ostatné časti hradu môžu návštevníci preskúmať. Napríklad v Kronenburgu sú pripravené reprezentačné komnaty, ako aj expozície stredovekých artefaktov týkajúcich sa histórie hradu a kniežacieho rodu. Celý komplex je dobre značený informáciami v nemčine, holandčine a angličtine a pozýva vás, aby ste ho preskúmali na vlastnú päsť. Cez víkend alebo po dohode sa môžete zúčastniť dvojhodinovej prehliadky areálu hradu so sprievodcom.
Otváracia doba
Hrad je možné navštíviť v nasledovných časoch (aj bez prehliadky so sprievodcom):
marec-október
denne od 10:00 do 18:00 (posledný vstup o 17:15)
november-február
denne od 10:00 do 17:00 (posledný vstup 16:15).
Vstupné
Dospelí - 6,50 €
Zľavnené – 5,50 €
Mladí (6-14 rokov) - 3,50 €
Deti (do 6 rokov) - zdarma
zdroje:wikipedia