Limský záliv (často označovaný aj ako Limský kanál alebo Limský fjord) patrí medzi najpôsobivejšie prírodné úkazy na západnom pobreží Istrie v Chorvátsku. Nachádza sa medzi mestami Poreč a Rovinj a je súčasťou širšieho údolia Limska draga, ktoré sa tiahne takmer do stredu polostrova.
My sme si tu pôvodne prišli len poležať na malej pláži, prípadne si zaplávať, ochutnať miestnu zmrzlinu a morské špeciality.
Lenže sotva sme zaparkovali, prilepil sa na nás kapitán typu Morský vlk, ktorému sa nedalo odolať a presvedčil nás na malý výlet Limským kanálom. Po stopách Vikingov, zálesákov a pirátov.
Geologický pôvod: Fjord alebo kanál?
Hoci ho turistické bedekre a miestni obyvatelia často nazývajú „fjordom“, z hľadiska geológie ide o nesprávne označenie. Skutočné fjordy vznikajú ľadovcovou činnosťou, zatiaľ čo Limský záliv je zatopené riečne krasové údolie.
Pôvodne tadiaľto pretekala rieka Pazinčica, ktorá erodovala vápencové podložie a vytvorila hlboký kaňon. Keď po skončení poslednej doby ľadovej stúpla hladina svetového oceánu, more preniklo hlboko do vnútrozemia a zaplavilo koryto rieky. Záliv je dnes dlhý približne 10 kilometrov, v najširšom bode meria 600 metrov a jeho strmé brehy sa týčia do výšky až 150 metrov nad hladinu mora.
Vďaka miešaniu sladkej vody z podzemných prameňov a slanej morskej vody je tu voda menej slaná a bohatá na kyslík, čo vytvára ideálne podmienky pre chov rýb a mäkkýšov, najmä ustric a slávok.
Pohľad do histórie
Názov „Lim“ pochádza z latinského slova limes, čo znamená hranica. V období antického Ríma tvoril záliv prirodzenú hranicu medzi dvoma administratívnymi oblasťami (Pula a Poreč).
Okolité jaskyne v strmých stenách zálivu svedčia o osídlení už v dobe kamennej. Významnou kapitolou je postava svätého Romualda, zakladateľa rádu kamaldulov, ktorý v jednej z miestnych jaskýň žil ako pustovník okolo roku 1000 n. l. Táto jaskyňa sa dodnes nazýva po ňom a v stredoveku bola dôležitým pútnickým miestom.
Filmová sláva
Zaujímavosťou je, že Limský záliv si „zahral“ v slávnych historických filmoch. V roku 1958 sa tu natáčal veľkofilm Vikingovia (The Vikings) s Kirkom Douglasom a Tonym Curtisom v hlavných úlohách. Produkcia si vybrala toto miesto práve pre jeho podobnosť so škandinávskymi fjordmi. Pre potreby filmu tu bola postavená celá vikingská osada, ktorá tam zostala ešte niekoľko rokov ako turistická atrakcia, kým ju nezničil čas. Práve z tohto obdobia pochádza nesprávne, no komerčne úspešné označenie „Limský fjord“. Neskôr sa tu točil aj film Dlhé lode (1964).
Malou záhadou je účinkovanie zálivu v ságe o indianskom náčelníkovi Vinnetouovi. Pred tridsiatimi rokmi sme sa nechali nalákať na výlet loďou k jaskyni z filmu Poklad na Striebornom jazere. Po dlhej plavbe nam bola ukázaná nejaká diera v skale, ale polemizovať sme nechceli. Nedávno som sa začal viac zaoberať faktami o miestach natáčania a Limský záliv som medzi nimi nenašiel. Naozaj, niekoľkokrát som pátral aj priamo v spomenutom filme, ktorý sa dá teraz pozrieť vo FullHD kvalite a ani vzdialenú podobnosť sme nenašli.
Aké bolo naše prekvapenie, keď spomenutý kapitán mal popri záberu z filmu Vikingovia, aj záber na Old Shatterhanda a Old Surehanda veslujúceho na kánoe pod skalou evidentne sa nachádzajúcou v Limskom zálive. Opäť som odolal chuti polemizovať s kapitánom o tomto zábere, čo sa dosť dobre za zvuku lodného dízla ani nedá...Viac menej ale existuje pravdepodobné vysvetlenie, že toto bola len krátka dokrútka chýbajúcich záberov pre strih filmu. To sa môže stať pri záverečnej postprodukcii, keď si strihač a režisér uvedomia, že deju chýba logika a treba nejaký krátky záber natočiť. Do Limského kanálu je jednoduchý prístup, takže je to jednoduchšie pre malý filmársky tím spraviť tu, ako sa terigať na Plitvické jazerá, alebo kdekoľvek inde v bývalej Juhoslávii. Aspoň takéto vysvetlenie som našiel.
Jaskyňa a Pirátsky bar
Jednou z najobľúbenejších zastávok pre turistov je Pirátska jaskyňa (Piratska špilja). Ako som spomínal, pred tridsiatimi rokmi to bola len diera v skale a nič tu nebolo, ani mólo pre lode, nič.
Dnes je jaskyňa prístupná návštevníkom a nachádza sa v nej unikátny bar. Je to jedno z mála miest v Chorvátsku, kde si môžete vypiť kávu alebo drink priamo v prírodnom jaskynnom systéme s výhľadom na tyrkysovú hladinu zálivu. Jaskyňa je teda prístupná buď z mora, alebo strmším chodníkom z útesov. Na zásobovanie baru tu postavili špeciálny výťah.
Legenda hovorí, že jaskyňu piráti využívali ako úkryt a skladisko lupu, keďže záliv ponúkal vynikajúcu ochranu pred nepriaznivým počasím aj hliadkami na otvorenom mori. Ale možno je to len legenda, aj keď pirátov bolo v týchto vodách kedysi dostatok...
Poloha a prístupnosť
Limský záliv je strategicky situovaný na hlavnej trase medzi Rovinjom a Vrsarom. Prístup k nemu je možný viacerými spôsobmi:
- Loďou: Najpopulárnejší spôsob. Z Rovinja, Poreča či Vrsaru denne vyrážajú výletné lode, ktoré vplávajú hlboko do zálivu, často so zastávkou pri Pirátskej jaskyni a ochutnávkou čerstvých morských plodov. Takto som sa tu dostal pred tridsiatimi rokmi aj ja.
- Autom: Z hlavnej cesty D75 (pobrežná magistrála) vedie odbočka priamo k brehu zálivu (miesto zvané Lim). Tu sa nachádza parkovisko a známe reštaurácie špecializujúce sa na čerstvé ustrice.
- Pešo a na bicykli: Horné okraje zálivu sú lemované upravenými cyklotrasami a turistickými chodníkmi, ktoré ponúkajú dych berúce panoramatické výhľady z výšky na celý „kanál“. Bohužiaľ mnohé sú "znehodnotené" rýchlorastúcou vegetáciou a vidieť je toho málo. To len aby ste neboli prekvapení.
Vzhľadom na status chránenej krajinnej oblasti a prírodnej rezervácie je v samotnom zálive zakázaný pohyb na súkromných motorových člnoch a kúpanie je povolené len na vyhradených miestach pri ústí.
Zdroje: wikipedia

