Malé, ale pekné mesto sa nachádza asi 15 kilometrov od Wangerlandu a je súčasťou Frízska, o tejto časti Severozápadnej Európy som už písal. Názov mesta Jever mi hneď niečo pripomínal, ale súvislosti som si uvedomil až na neskôr.
Uprostred mesta Jever, obklopený idylickou anglickou záhradou, stojí mestská dominanta, úctyhodný hrad. Hrad je jednou z najkrajších architektonických pamiatok v severozápadnom Nemecku.
V hradnom múzeu si návštevníci pri prechádzkach historickými sálami urobia dojem o jeverlandskej kultúre 16. až 19. storočia. Hrad a múzeum ponúka množstvo zážitkov pre malých aj veľkých. Mesto so 14 000 obyvateľmi môže byť tiež historicky zaujímavé a je skvelým cieľom, ak trávite dovolenku pri Severnom mori. Ak máte slabosť pre hrady - ako ja - a radi sa prechádzate po lustrových jedálňach a honosných tanečných sálach, je hrad Jever veľmi príjemným cieľom.
Na hrade je veľa exponátov a historických miestností, vrátane veže s výhľadom na celé mesto.
Po návšteve múzea, ak je dobré počasie, môžete pokračovať v prechádzkach po priľahlom zámockom parku alebo do neďalekého centra mesta Jever a tu sa dostávam k tomu, čo mi názov mesta pripomínal. Pútače nad reštauráciami lákajú zahasiť si smäd známym logom piva Jever a konečne mi docvaklo.
Od roku 1848 sa tu neúnavne varí pivo. Názov mesta je aj menom pivovaru a piva a je vďaka pikantnej, frízskej horkej chuti svetovým exportným hitom. Osobne ho radím k lepším nemeckým pivám a teda k tomu lepšiemu, čo som v Nemecku ochutnal. Frízsky pivovar je možné navštíviť každý deň okrem nedele a štátnych sviatkov podľa dohody. Výrobný proces je vysvetlený krok za krokom.
Múzeum v zámku
V roku 1886 bolo v Jevere založené antické združenie, ktoré od začiatku vyvíjalo živú zberateľskú činnosť. Zbierka tohto združenia tvorí základ múzea dodnes. Múzeum je umiestnené na hrade Jever od roku 1921. Veľkoleposť bývalého sídla možno vidieť v mnohých miestnostiach múzea hradu Jever: V audienčnej sieni sa zachoval dubový vyrezávaný drevený strop z obdobia renesancie (okolo roku 1564). Gobelínová sála rozvíja svoju charizmu prostredníctvom bruselských tapisérií z obdobia okolo roku 1680 a prepracovanej stropnej maľby z konca 19. storočia. Zásoba kožených tapiet, ktorými sú pokryté tri miestnosti, je najväčšia vo verejnom vlastníctve v celom Dolnom Sasku. Tapeta v „antickom štýle“ tvorí rám pre portréty vladárov Jeverovcov v galérii, do ktorej Oldenburgskí veľkovojvodovia pozývali hostí na slávnostnú večeru. Stála expozícia Múzea hradu Jever poskytuje prehľad histórie vlády rodu von Jever. Vystavený je nábytok a ďalšie artefakty kultúry vidieckeho bývania. Pravdepodobne jedinečná zbierka mincí, ako aj oblečenie a móda z troch storočí tvoria zvláštne kúzlo múzejnej zbierky. Ak hľadáte trochu oddychu od týchto mnohých historických faktov, nemusíte hrad opustiť, ale môžete jednoducho navštíviť výstavu hračiek a i ďalšiu špeciálnu výstavu. Obe sa nachádzajú v podkroví hradu a poskytujú pohľad do nedávnej minulosti. Témou súčasnej špeciálnej výstavy je hudobná kultúra 60. až 90. rokov 20. storočia v regióne Weser-Ems. Prezentujú sa tam aj niektoré diskotékové klasiky a pre všetkých, ktorí tu zažili tento čas, by to mohlo byť zábavné stretnutie. Zaujímavá je aj zbierka hračiek datovaná do konca 20. storočia.
Hrad Jever, obklopený idylickou anglickou záhradou, je jednou z najkrajších architektonických pamiatok na severozápade Nemecka. Začalo to opevnením z konca 14. storočia, ktoré bolo za Márie von Jever (1500 - 1575) výrazne rozšírené. Ako sídlo panovníkov Jeverlandu má hrad mimoriadny historický význam. Po smrti Márie von Jever pripadol Jeverland - a s ním aj hrad - grófom z Oldenburgu. Títo na vonkajšom tvare hradu zmenili len málo, ale svoj erb ponechali ako symbol, ktorý bol z diaľky viditeľný na veži hradu. V roku 1667 prešlo sídlo do rúk kniežat Anhalt-Zerbst, ktorí následne dali vežu doplniť barokovou cibuľovitou kupolou. Aj vo vnútri došlo v priebehu 18. storočia k zmenám v pôdoryse, pretože stará dispozícia izieb v tom čase nespĺňala túžbu po čo najväčšom počte miestností. Pred francúzskou okupáciou bol teda Jever akoby ruský a v podstate ho vlastnila Katarína Veľká. Cárka nemeckého pôvodu bola totiž priamou dedičkou starého kniežacieho rodu Anhalt-Zerbst. Oldenburgskí grófi a kniežatá zo stredného Nemecka sa v Jeveru dlho nezdržiavali, takže hrad slúžil po stáročia iba ako sekundárne sídlo. To sa nezmenilo, keď Jeverland po napoleonských vojnách okolo roku 1820 pripadol opäť Oldenburgskému veľkovojvodstvu. Peter Friedrich Ludwig von Oldenburg a jeho syn Paul Friedrich August von Oldenburg sú zodpovední za posledné veľké zmeny, ktorými palác a záhrada prešli. Ako dnes môže návštevník vidieť na prvý pohľad je hrad silne ovplyvnený klasicistickým vkusom 19. storočia. Na druhý pohľad však na mnohých miestach ešte vidno pôvodnú hradnú štruktúru. Z toho vyplýva aj mierny chaos pri označovaní stavby. V minulosti hrad dnes býva označovaný skôr ako zámok, čomu zodpovedá jeho súčasný vzhľad.
Hradná veža bola jednou z prvých budov pôvodného hradného komplexu. Pochádza zo 14. storočia a vo vnútri sú viditeľné pozostatky dvojpodlažného kamenného domu. Stavba takýchto kamenných domov bola vyhradená pre zámožné rodiny na východofrízskom polostrove. Veža dostala okrúhly tvar v roku 1428 a dosahovala výšku okolo 24 metrov. Hradné námestie bolo spočiatku obklopené obranným múrom, ktorý je dodnes viditeľný vo vonkajších múroch budov hradu. Múr mal hrúbku až 2,50 metra a okolo neho bola priekopa. V roku 1597 za vlády Oldenburgu dostala veža drevenú konštrukciu s oknami v štyroch arkieroch a zrezanou kužeľovitou strechou, nad ktorou sa týčila veža s kužeľovitou strechou. Kniežatá Zerbst, ktorí spravovali Jeverland od roku 1667 a využívali hrad ako druhoradé sídlo, nechali túto stavbu v roku 1736 po šiestich rokoch výstavby vymeniť za dodnes zachovanú barokovú strechu. Veža so svojou pozlátenou vlajkou, dosahuje výšku okolo 67 metrov a dodnes je viditeľná nad krajinou Friesland. Na hradnú vežu sa dá vystúpiť od 15. mája do 15. októbra. V čase mojej návštevy bola zatvorená pre zlé počasie, ktoré je aj vidieť na fotografiách a videu.
Park. V priebehu poslednej významnej obnovy hradu v Jeveru sa pôvodné opevnenie v roku 1828 zmenilo na park. Hrad bol hránený priekopou, hradbami, valmi a baštami. Tieto rozsiahle opevnenia stratili svoju funkciu začiatkom 19. storočia. Už v 18. storočí sa už nepoužívali na vojnové účely, ale na pestovanie zeleniny a tabaku. Peter Friedrich Ludwig, vojvoda z Oldenburgu, dal objekt navrhnúť súčasne s dvoma vrátnicami a bránami. Oldenburský dvorný záhradník Julius Bosse, ktorý navrhol aj záhrady v Oldenburgu, Lütetsburgu a Rastede, bol poverený prepracovaním približne 3 hektárového pozemku. Vytvoril nádhernú krajinnú záhradu so šikovným začlenením existujúcich priekop, valov a zvyškov bášt. Špeciálnou atrakciou parku sú pávy.
Otváracie hodiny / ceny
Hradné múzeum
Po - Ne 10:00 - 18:00
Vstupné: Dospelí 6 € Deti a mladí ľudia (do 18 rokov) zdarma.
zdroje:wikipedia