Uprostred mesta Oldenburg, v starom centre, sa nachádza zámok rovnakého mena, ktorý bol pôvodne hradom. Dnes je zámok Oldenburg domovom Štátneho múzea umenia a kultúrnej histórie, viacúčelového múzea s rozsiahlými umeleckými zbierkami. Kúsok od zámku sa nachádza pôsobivý zámocký park a ďalšie expozície. Na zoznámenie s týmto všetkým si vydeľte minimálne jeden celý deň.
Niekoľko krát som sa pokúšal urobiť celkový záber na hlavné priečelie zámku aj s námestím, ale už mi to pripadá nemožné. Schloßplatz, námestie pred zámkom je neustále obsadené. Stále sa tu niečo deje. Raz pivné slávnosti, inokedy rockový koncert a stále tak podobne. Stánky a šiatre najrôznejšieho typu, zvyčajne aj dosť neporiadku po piatkovom, či sobotnom večere nepôsobia vôbec fotogenicky. Snáď sa raz musím vybrať cez zimu a v treskúcom mraze mi v zábere nebude nič prekážať. No už ani nedúfam. Jednoducho to tu žije. História a súčasnosť pekne spolu a vedľa seba.
Samotné múzeum vrelo doporučujem, oku lahodiace interiéry doplnené cennými umeleckými predmetmi pohladia oko i dušu určite každému.
Keďže som Heimbachov fanúšik, pre mňa tou čerešničkou na torte bolo niekoľko jeho plátien, ktoré sú vystavené v expozícii Starí majstri. Totiž Wolfgang Heimbach je jeden z mála nereprodukovateľných maliarov. Jeho maľby sa jednoducho dajú veľmi ťažko odfotiť tak, aby ostalo čaro jeho umenia zachované. Väčšina obrazu je v tmavých, temných odtieňoch, kresba sotva badateľná. Preto osobný zážitok je nadovšetko. V neďalekých Brémach sú vystavované ďalšie plátna tohto originálneho maliara zo 17. storočia. (príklad)
Zato taká rímska mozaika z 2. storočia sa odfotiť dala a toto pradávne spracovanie únosu Európy, zostavené z 85 tisíc farebných kamienkov, budí obdiv aj po skoro dvoch tisícročiach. Škoda, že nie je známa jej púť dejinami a Európou až sem, do Oldenburgu, určite by to bol zaujímavý a asi dlhý príbeh.
Múzeum
Pôvodne veľkovojvodské zbierky tvoria základ dnešnej galérie Alte Meister s európskou maľbou zo 16. až 19. storočia.
Približne 800 kultúrno-historických exponátov ilustruje zvláštnosti Oldenburgu v priebehu storočí, od stredoveku po 20. storočie. Ako bývalé sídlo veľkovojvodov má Oldenburg dlhú históriu. Stredoveký hradný komplex z 15. storočia bol rozšírený na prestížnu rezidenciu v renesančnom slohu začiatkom 17. storočia. Neskôr bola fasáda vybavená rokokovými prvkami a súbor bol doplnený klasickými doplnkami.
Bývalé veľkovojvodské zbierky sú neodmysliteľnou súčasťou dnešného múzea, sú hlavnými prvkami každej historickej miestnosti, ako je Veľká sála, Mramorová sála a rôzne salóny. Interiér hradu dokumentujú ako sídlo Oldenburgských veľkovojvodov, ktorých história sa skončila prvou svetovou vojnou. Historický nábytok a početné umelecké predmety ilustrujú vlastný obraz veľkovojvodov ako zberateľov a patrónov.
Oldenburgský idylický cyklus dvorného maliara Johanna Heinricha Wilhelma Tischbeina (1751-1829) je kompletne zachovaný v Romantickej miestnosti s viac ako 40 maľbami. Tischbein prišiel na myšlienku pracovať na romantickom cykle spolu s Johannom Wolfgangom von Goethe počas ich spoločného talianskeho pobytu. Básnik mal prispieť svojími veršami.
Múzeum pozostáva z troch hlavných zbierok, ktoré majú svoje samostatné priestory:
Historické siene
Do súčasnosti sa zachovali niektoré z historických reprezentatívnych miestností na zámku. Sály, salóny a siene sú hlavnými bodmi každej návštevy. Interiérovú výzdobu zámku dokumentujú ako sídlo Oldenburgských veľkovojvodcov. Historický nábytok, ako aj diela umelcov Anselma Feuerbacha, Franza von Stucka alebo Wolfganga Heimbacha ilustrujú dôležitosť zbierok. Medzi najdôležitejšie priestory patria Antikótium, Oválna recepcia, Veža, Zelený salón, Strackova sieň, Trónna sála, Biela sála, Mramorová sála, Romantická miestnosť a Zámková sieň.
Kultúrne dejiny
V múzeu sú materiálne kultúrne dejiny Oldenburgu prezentované v mnohých aspektoch, od cirkevného umenia až po remeslá a od súdnictva až po domovú výzdobu. Zbierka siaha až do roku 1838 a je výsledkom verejne prístupnej zbierky veľkovojvodských starožitností. V roku 1937 pribudli do zbierky zbrane vojvodu Georga Ludwiga (1855-1939) a v roku 1954 zbierky Štátnej mincovne. V súčasnosti sa zbierka skladá z približne 8 000 predmetov pochádzajúcich zo všetkých epoch a z rôznych regiónov Európy, ale najmä z oblasti Oldenburg. Stála expozícia o kultúrnej histórii Oldenburgu na hrade ukazuje rôzne prejavy každodenného života v regióne od stredoveku do šesťdesiatych rokov.
Remeslá a dizajn,
tiež nazývané aplikované alebo dekoratívne umenie, sú esteticky náročnou komoditou. Vznik kolekcie Kunsthandwerk pochádza z bývalého Oldenburgského múzea dekoratívnych umení (1886-1916), dnes je okolo 7 000 predmetov vyrobených z fajánsu alebo porcelánu, slonoviny, textilu a dreva. Zbierky dizajnu pochádzajú z obdobia neskorého stredoveku až po súčasnosť. Približne 500 ručne vyrobených a dizajnérskych objektov ilustruje snahu, ktorá sa prejavila vo všetkých epochách kultúrnych dejín, esteticky vylepšovať a modelovať predmety každodenného života.
Zámocký park
je jedným z najvýznamnejších historických parkov v Nemecku. Približne 16-akrový park s rozmanitými tvarmi a farbami rastlín navrhol vojvoda Peter Friederich Ludwig ako anglickú záhradu. Rozsiahle trávniky s malebnými stromovými gigantmi, kľukatými chodníkmi a potokmi charakterizujú charakter parku, ako aj bujné záhony. Najmä rododendrony kvitnú celý rok. Historické budovy, ako je Dvorný záhradkársky dom, Čajový pavilón alebo Zimný dom, harmonicky zapadajú do záhradnej krajiny. Park za 200 rokov svojej existencie zažil len niekoľko zásahov, takže sa dnes prezentuje takmer nezmenený, niekedy dokonca s pôvodnými stromovými porastmi. Od roku 1978 je pamiatkovo chránený a zároveň sa návštevníkom prezentuje ako záhradná umelecká a rekreačná oblasť.
Dejiny mesta Oldenburg (160 tis. obyv.)
Prvýkrát je mesto spomenuté v roku 1108 ako Altenburg. Jeho význam stúpal, pretože sa nachádzal na dôležitom brode cez rieku Hunte. Neskôr sa mesto stalo hlavným mestom Oldenburska (neskôr vojvodstva, veľkovojvodstvo a republiky) - štátu, ktorý bol v tieni mocnejšieho mesta Brémy. V 17. storočí, počas tridsaťročnej vojny, bolo mesto bohaté a počet jeho obyvateľov rástol. V roku 1667 zasiahla mesto epidémia moru a neskôr aj požiar. Dánski králi, ktorí sa v tom čase podieľali na vláde, sa o rozvoj mesta nestarali a neskôr tak Oldenburg stratil svoj predchádzajúci význam. V 1773 dánska vláda skončila. V roku 1945 narástol počet obyvateľov v dôsledku prílivu asi 42 000 nemeckých utečencov na asi 100 000, pretože mesto snáď ako jediné nebolo takmer bombardované, za vojny bolo poškodené bombardovaním asi štvrtina mesta. V roku 1946 sa mesto stalo súčasťou Dolného Saska. Zaujímavosťou je, že pravdepodobne z tohto mesta pochádza česká kráľovská dynastia Přemyslovcov.
Dejiny zámku Oldenburg
Pôvodne to bol hrad, postavený na stredovekom Niederungsburgu, ktorý vybudovali v roku 1100 grófi z Oldenburgu na kontrolu diaľkovej obchodnej cesty z Vestfálska do Východného Frízka. Jednotlivé budovy museli byť v tom čase položené na dubových pilótach. Až v 15. storočí získal komplex prstenec ochranných priekop a stal sa tak opevneným hradom. V malom priestore sa zhromaždili mnohé obytné a hospodárske budovy, v ktorých sa nachádzal okolo roku 1600 dvor s asi 350 obyvateľmi. Začiatkom 17. storočia plánoval gróf Anton Günther premenu na pravidelný štvorkrídlový komplex podľa vzoru talianských palácov. Prestavba však bola prerušená kvôli 30. ročnej vojne. Posledné pozostatky stredovekého hradu museli byť odstránené v 18. storočí kvôli chátraniu.
Najstaršia časť súčasného zámku slúžila od roku 1607 do roku 1667 ako sídlo grófa Antona Güntera von Oldenburga (1583-1667). Po jeho smrti bez legitímnych dedičov, väčšina jeho panstva pripadla na viac ako sto rokov príbuznej dánskej kráľovskej rodine. Na hrade sídlil dánsky guvernér. Roku 1773 prevzal vládu vojvoda Holstein-Gottorf nad novovytvoreným Oldenburgským vojvodstvom. Zámok sa stal opäť rezidenciou a zostal až do roku 1860. V tom roku sa veľkovojvoda Nikolaus Friedrich Peter (1827-1900) presťahoval do neďalekeho Prinzenpalais. Do roku 1894 bol zámok sídlom veľkovojvodu Friedricha Augusta (1852-1931). Po jeho abdikácii ako vládnuceho veľkovojvodu v novembrovej revolúcii v roku 1918 prevzala budovu vláda slobodného štátu Oldenburg, premenila ju na Štátne múzeum a roku 1923 odovzdala verejnosti.
Otváracie hodiny
utorok až nedeľa od 10.00 do 18.00
Vstupné
6€
zdroje: wikipedia, www.schlossgarten-ol.de, www.landesmuseum-ol.de, www.stadtmuseum-oldenburg.de